Áno, áno, áno. Konečne po dlhej dobe zákon, ktorý nám bude vravieť, čo počúvať, koho obdivovať a koho mať za vzor. Už stačilo tých nahodilých rýchlokvasených hviezd, ktoré vznikli síce zo slovenských reality show, ale neboli povzbudzované zákonom.
Štát si zaplatil prieskum trhu, ktorý ukázal že ľudia by uvítali viac slovenskej hudby. Trhová ekonomika rieši podobnú informáciu tak, že zainvestuje, aby vyplnila vákuum na trhu produktom, ktorý im ľudia zožerú. (najmä keď je prieskum trhu celkom zadarmo)
Zákon s kvótami v rádiách je skvelá vec. Zavádza do takmer ideálne sa správajúceho voľného trhu dôležitú reguláciu, ktorá ho bude viac kontrolovať a obmedzovať. Národná televízia a rozhlas už zrejme nestíhajú dostatočne kriviť túto časť priemyslu.
Táto regulácia je vítaný nástroj, ktorý vytvára rovnováhu k liberalizácii trhov ako je zdravotníctvo, alebo školstvo, ktoré sa ako voľný trh nikdy chovať nebudú. V tomto prípade sú ale regulácie pre padavky a učenie sa na vlastných chybách, alebo na chybách iných len pre strachopudov.
Takže čo všetko nám táto skvelá regulácia má priniesť. Slovenská hudba je ako druh kultúry nositeľkou kultúrnych hodnôt. Kvóty podporia kultúrnu identitu, zdravie Slovenského hudobného priemyslu, budú chrániť kultúrne a ekonomické aktivity, zvýšia mieru slovenčiny v médiách, vytvoria určitú diverzitu pre rôzne slovenské žánre, podporia tvorbu slovenskej hudby, vytvoria, ochránia a spopularizujú kultúrnu identitu na regionálnej a národnej úrovni a tým tu vybudujú dynamický a kreatívny priemysel. Zabezpečia, že Slováci budú mať prístup k slovenskej hudobnej tvorbe. Podporia predaj slovenských nahrávok, slovenské nahrávacie štúdiá, producentov, predajcov a tým podporia produkciu a trh. Podporia miestny rozvoj a národnú identitu. Podporia...
Viac toho zatiaľ nevymyslím a pokiaľ ste nezačali počas toho odstavca krútiť hlavou, tak poďme ďalej.
Je veľa krajín okolo glóbusu, ktoré majú podobné kvóty. Funguje to asi takto. Vo francúzsku, ktoré sa dáva za príklad až so 40 percentným nutným vysielaním francúzskej produkcie, sa autori hudby preorientovali na spievanie v angličtine. Od roku 2003 do 2011 klesol podiel frankofónnych albumov produkovaných francúzskymi bardmi zo 718 na 158. Zvyšok žvatle “engléze bebe“.
V podstate čo sa stalo, začali sa produkovať buď francúzske pesničky inšpirované anglickým originálom, alebo čisté coverupy. Niečo ako tie príšerné české preklady, alebo aj repeťácke prespievanky od Beatlesu, alebo Abby. Aj v onej dobe bola v určitej podobe aplikovaná takáto prohibícia a sami môžeme vidieť, koľko kreatívnej a kvalitnej hudby to prinieslo. (ale to je len poznámka pre strachopudov, čo sa boja skúsiť staré nefunkčné veci znova či náááhodou...)
Ďalej tu máme diskusiu z Írska, kde sa diskutovali podobné veci a všetko sa krištalizovalo trocha inak. Nielenže tu ide len o miestnu hudbu, ale aj o konkrétny žáner. Treba hrať hudbu, ktorú sa štát rozhodne podporiť. Žiadne tuc tuc, ani rap, alebo punk. To nieje kultúra. Štát Vám vysvetlí čo je kultúra a čo sa bude počúvať. A všetci sme počuli ako prerážajú kvalitné kapely z Maďarska a Poľska, kde sú takéto kvóty zavedené a ich dopad na národné kultúry je úžasný.
V kanade po zavedení kvót klesol predaj CD pekne 6 rokov po sebe dokopy o 37% a v digitálnom predaji to šlo tiež dolu vodou.
Ale samozrejme to len v prípade, že chceme kvalitu a kultúrnu hodnotu hudby merať ziskom.
Och... ešte k diverzite. Kto si pamätá diverzitu hudby hranej v osemdesiatych rokoch v Československu? Samozrejme že kvóty podporia aj slovenský džez, punk, rap, folklór, akurát keď rádio začne hrať Vagabundátora z Hornej Dolnej, väčšina ľudí taku diverzitu nezvládne a radšej preladí. Tak sa začnú aj tak profilovať len finančne zaujímavé stredoprúdové kvalitné pesničky.
Ďalšie veľké plus bude, že nedáme zarobiť nadnárodným nahrávacím spoločnostiam, ktoré si môžu dovoliť tlačiť nám do hláv kaleráby a ako sa minister kultúry v inotajoch vyjadril, bežný slovenský poslucháč nie je schopný samostatne rozlíšiť čo je preňho dobré a kultúrne výživné.
Toto vákuum samozrejme vyplnia slovenské firmy, čím sa trh krásne vyrovná a každé nahrávacie štúdio bude mať rovnakú šancu pretlačiť svoje nahrávky. Logika takto kontrolovaného trhu nepustí.
Kvótami podporíme aj nových umelcov. Toto má absolútne skvelú logiku. Ministerstvo kultúry vytvorí skvelý priestor pre uplatnenie sa slovenských muzikantov a to celkom zadarmo. Bez štátnych peňazí, lebo straty za túto reguláciu znesú súkromné rádiá. Nápady na podporu hudobných škôl, výuky hudobnej výchovy na bežných školách a podpora talentov je zasa len pre strachopudov čo si myslia že bez vzdelania a tvrdej driny cvičením sa solídni muzikanti neurodia.
Slovenskí hudobníci dostanú viac peňazí za autorské práva. Napríklad taký Ďurinda rýchlou matematikou spočítal, že ak sa bude hrať dvojnásobok hudby (z terajších 12% to pôjde na 25%), tak aj on ako hudobník dostane na právach cca dvojnásobok. V tomto vzorci je ale drobná chyba, lebo z 25 percentnej kvóty musí byť 80% hudby vyprodukovanej za posledné dva roky. A keďže je Tublatanka po 89. roku v podstate nepočúvateľná, tak sa pobije o smiešnych 5%, ktoré sa aj tak hrali aj predtým spolu s Elánom, Žbirkom, Haberom a Gombitovou. Ďurinda utrie hubu a možno v rámci svojej iniciatívy predstaví program na záchranu Tublatanky, poťažme na záchranu Ďurindu.
Mozog ma nepustí ešte nespomenúť, že ak by sme nasledovali logiku tohto zákona, mala by každá galéria povinne vystavovať 25% slovenských obrazov, sôch a iných diel. Ono by tie galérie mohli nejakým papierovaním deklarovať že sa špecializujú na čisto neslovenské umenie, alebo na konkrétneho autora, no to treba pekne doložiť a už nikdy nemôžu vystavovať nič iné, alebo prejdú znova nejakým preklasifikovaním. To samozrejme platí aj pre predajcov kníh a knižnice, samozrejme televízie a kiná... Už nechcem byť sarkastický a spomínať dizajnové umenie v oblasti odievania, nábytku a.... no to už by aj stačilo.
Ako taký sumár by som mohol povedať, že po prečítaní nejakých zdrojov ako takéto kvóty fungujú vo svete a aký majú výsledok, tento zákon slovenskej hudbe nijak nepomôže, ale ani zásadne neuškodí (neviem si v súčasnej dobe predstaviť kvalitatívne podliezť latku hudobnej produkcie ktorá je tu teraz). Ide o nepríjemnú komplikáciu a papierovačku pre súkromné rádiá, pár nových úradníckych miest na ministerstve kultúry a pár zbohatnutých miestnych producentov, ktorí budú profitovať na pokrivenom trhu.
No a na záver si neodpustím ešte poznámku o dôležitosti kontroly nášho éteru a čo v ňom vysielať, pretože tento zákon sa samozrejme nedá aplikovať na digitálne rádiá, kde má hociktoré komerčné rádio aj klony s výlučne slovenskou hudbou a kde možno do 5 rokov nastane úplná digitalizácia. Národné bohatstvo v podobe krátkovlnného éteru sa premení na pustatinu bez záujmu investorov. Takže smelo do kvót. Výsledok prospeje svetlím zajtrajškom. A žiadne blbé otázky, že čo asi súdruhovia z NDR nedomysleli.
