Pre tých ktorý nemajú, prípadne len veľmi malú skúsenosť s neprispôsobivými ľuďmi, to musí byť nepochopiteľné. Aj keď kto sú to neprispôsobiví ľudia? Prípadne neprispôsobivý človek? Z logickej analýzy je jasné, že to je človek, ktorý sa neprispôsobuje tomu ako sa správa väčšina jeho okolia. Avšak akú veľkú skupinu ľudí musíme brať do úvahy, aby sme určili túto neprispôsobivosť? Ak oproti sebe postavíme dvoch ľudí, pričom jeden z nich bude neprispôsobivý, tak sa medzi sebou asi nedohodnú kto z nich je ten neprispôsobivý.
Ak by sme ale tento počet či už na jednu alebo druhú stranu začali zvyšovať, asi by začalo byť jasné ktorá zo skupín je neprispôsobivá. Samozrejme tá menšia. Teraz si ale položme otázku, aký veľký počet ľudí je potrebné uvažovať, aby sme týmto pojmom mohli ohodnotiť jednu z uvažovaných skupín.
Zoberme napríklad do úvahy jednu z dedín s takýmto neprispôsobivým etnikom, keďže je pomer prispôsobivých k neprispôsobivým väčší v prospech tých neprispôsobivých, stávajú sa tí prispôsobiví neprispôsobivými, a naopak. Čo v takejto situácii robiť? Povedzme, že by si aj tí „menšinoví prispôsobiví“ povedali, že sa prispôsobia väčšine, celá dedina by sa zrazu stala z pohľadu dedinčana prispôsobivá. Dalo by sa povedať, že problém je vyriešený. Avšak, čo ak je takých dedín viac? Vznikol by celý okres, možno dokonca kraj (ne)prispôsobivých.
Všetko by bolo v poriadku, keby tí z okolitých okresov a krajov nemuseli túto (ne)prispôsobivosť živiť. Ale povedzme...
V tej čistejšej časti krajiny kde takéto problémy nemusia riešiť sa samozrejme o druhý koniec krajiny nezaujíma. Veď čo oko nevidí to srdce nebolí... Každý kto sa k hentej otázke vyjadrí sa automaticky nazve rasistom, prípadne xenofóbom.
A tak by sa táto (ne)prispôsobená oblasť tak povediac len kŕmila. A všetci by boli spokojní.
Zoberme si, ale možnosť, že v tej dedine, okrese, či dokonca kraji budú existovať ľudia, ktorí sa chcú živiť prácou, ako to je pre človeka od prírody prirodzené, chcú vychovať deti, ktoré budú vzdelané... Jednoducho povedané žiť normálny život. Čo majú takýto ľudia robiť, aby medzi hordami neprispôsobivých prežili? Majú sa stať extrémistami? Majú sa odsťahovať?
Samozrejme predpokladajme, že extrémisti sa tu veľmi ľahko môžu zviditeľňovať. Keďže sa z ostatných časti krajiny o tieto problémy v podstate nikto iný nezaujíma čo ostáva týmto ľuďom? Začnú podporovať tých, ktorí sa o ich problém zaujímajú, aj keď ich nazývajú extrémistami.
Média o tomto probléme hovoria predovšetkým, ako zviditeľnení sa extrémistov no na podstatu problému už nepoukazujú.
Poďme sa teraz bližšie pozrieť na vládnucu vrstvu, ktorá sa o tento druh problémov nezaujíma. Čo ich môže viesť k prejavu takéhoto nezáujmu? Aj keď opticky sa tento problém rieši už desaťročia. Keďže je krajina začlenená do zväzkov ďalších krajín, kde takéto problémy nemajú (v takom rozsahu), a zväzky týchto krajín sa chcú hrdiť označením modernej spoločnosti, riešia sa iné problémy, pričom medzi najvážnejšie patrí geometria potravín. Akýkoľvek náznak riešenia „nášho problému“ sa pokladá za necivilizovaný a v rozpore so všetkým čo tento zväzok štátov predstavuje. Aj keď, aj oni vidia, že u nás niečo nie je v poriadku, tak to riešia civilizovane. Preto nám poskytujú financie na riešenie (aj) tohto problému.
Teraz si predstavte vládcov krajiny s „naším problémom“. Od bohatších kolegov dostávajú peniaze na riešenie tohto problému. Čo je jedným z hlavých znakov ľudskej povahy? Podľa mňa chamtivosť. Peniaze sa pošlú na prispôsobenie našich neprispôsobených no ťažko odhadnúť koľko z nich sa dostane na určené miesto. Samozrejme že nechcem povedať že všetky peniaze zoberú naši najvyšší, ale prirovnal by som to k opačnému lavínovému deju. Od vládcov až po starostu našej pomyselnej dediny.
Ďalším dôvodom nezáujmu, je podľa mňa samotná podstata modernej demokracie. Keďže každý z našich neprispôsobených má volebné právo môže voliť. Keďže je neprispôsobený je aj ľahko presvedčiteľný. Stačí prísť týždeň pred voľbami s fľašou (a aviou so zásobou) lacného destilátu a hlasy sa sypú. Keďže je našich neprispôsobivých čoraz viac, znamená to aj viac hlasov, a aj financií od našich bohatších kolegov zo zahraničia.
V podstate to všetko pekne funguje. Dalo by sa povedať že skoro všetci sú spokojní. Až na tých pár ľudí čo chcú žiť normálny život, no majú smolu že sa stavajú menšinou medzi neprispôsobivými.
