Keď Slovensko pred 22 rokmi vstúpilo do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie, bol to krok, ktorým sme sa zaradili do sveta demokracie. Do sveta slobody, za ktorý bojovali generácie Slovákov. V tomto svete sme si rovní s najrozvinutejšími národmi Európy, môžeme robiť rozhodnutia o našej spoločnej budúcnosti na tomto kontinente a získavať prostriedky na bezpečnosť a prosperitu občanov Slovenska.
Aby sme sa znovu pridali k vyspelej Európe, museli sme sa vytrhnúť z otroctva komunizmu a spod sovietskej a ruskej nadvlády. Ruské vojská odišli a prekonali sme aj mečiarizmus, ktorý by nás uvrhol do nekonečného marazmu nacionalizmu a korupcie, ako to dodnes vidíme v niektorých krajinách, čo ostali mimo EÚ.
Európske Slovensko na seba vzalo záväzok dodržiavať a podporovať hodnoty, na ktorých je EÚ založená, pretože iba vďaka nim sa stala tým, čím je. Zmluva o Európskej únii zakotvuje princípy solidarity a lojálnej spolupráce, ako aj záväzok prispievať k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa vo svete.
Rusko pácha v našej susednej krajine ohromné množstvo vojnových zločinov a zavraždilo desiatky tisíc civilistov, jednoduchých ľudí s rodinami - medzi nimi stovky detí. Začiatkom tohto týždňa ruská raketa zabila malé dievčatko v kočíku, iba ročnú Anhelinu, spolu s jej mamou, na prechádzke v parku v ukrajinskom mestečku. Namiesto odsúdenia tohto zverstva sa o pár dní stretne Slovenská republika v Moskve s Ruskom na medzivládnej komisii pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu, ktorej za ruskú stranu predsedá človek na sankčnom zozname EÚ. Slovensko ako jediná krajina Únie nepodporilo medzinárodnú výzvu na záchranu a návrat ukrajinských detí odvlečených do Ruska. Slovensko skoro piatich rokoch ruskej agresie voči susednej Ukrajine obnovuje prítomnosť vojenského pridelenca Ruska, teda predstaviteľa armády agresora, v našom hlavnom meste.
Agresorom sa nemá ustupovať. Nemožno sa s nimi uzmieriť, pretože nás chcú zničiť. To vieme už od čias Mníchova. Ak niekto pochybuje, že sa to týka celej Európy vrátane Slovenska, stačí si vypočuť, čo ruskí propagandisti rozprávajú vo vládnych médiách. Oslavujú vraždy ukrajinských detí a hovoria o zámere zničiť celý ukrajinský národ, a takisto európske krajiny.
Posilňovať dnes spoluprácu s Ruskom je nielen v protiklade so spoločnou politikou EÚ. Je to vedomé vytváranie väzieb a udržiavanie závislosti s krajinou, ktorá označuje EÚ za nepriateľa a chce ju a jej členské štáty poškodiť a zničiť. S krajinou hlásiacou sa k odkazu okupačnej mocnosti – Sovietskeho zväzu, ktorý odvliekol na Sibír či v r.1968 zabil veľa slovenských občanov a následne zničil život všetkým. S krajinou, ktorá sa upína k mnohým z najtemnejších stránok európskej histórie 20. storočia – komunizmu, stalinizmu, politickým procesom či gulagom - nielen ako ku svojej minulosti, ale aj želanej budúcnosti. Spolupráca s Ruskom počas jeho agresívnej vojny proti Ukrajine je absolútne proti slovenským záujmom. Už dnes sme našimi partnermi a spojencami obchádzaní pri zdieľaní informácií a pri strategických projektoch. Ak sa budeme chcieť podieľať na budúcej obnove Ukrajiny, ktorá prinesie obrovské finančné prostriedky od EÚ, je spolupráca s krajinou, ktorá Ukrajinu ničí dlhoročnou vojnou, tým najhorším krokom. Obnovovanie vojenskej spolupráce a vojenskej diplomacie s Ruskom je úplne neprípustné. Slovensko sa nesmie stať ruskou špionážnou základňou v Európe pre agresiu voči nám a ostatným európskym krajinám. Nesmie Európu zradiť, lebo by tým zradilo samo seba.
