Na celodené potulky sa treba pripraviť. Maroš sa pokúša zbaliť miestne čiksy na svoje
svalnaté lýtka.
Napríklad tieto zamyslené kaukazské krásky
cestou do UNESCO kláštora Gelati. Asi preto tá angličtina. Prasa si však z toho nič nerobí.
Má na saláme, hlavne že je kde ryť.
Gruzínci si miesta pre svoje kláštory vedia vybrať
kláštor resp. akadémia Gelati, jedno z gruzínskych najsvätejších miest a centier vzdelanosti
Gelati - podobne skvosty z "pradavnych dôb" nájdete v Gruzínsku na každom kroku...
V Gelati je pochovaný legendárny kráľ Dávid. podľa priania ho pochovali do dverí, aby
musel pri vstupe každý po ňom prejsť
miesto odpočinku krála Dávida
toto by u nás bolo za siedmimi zámkami, tu sme však niekde inde
taká maličká výzdoba
Deti sú všade rovnaké, fascinujú a fascinujú
technika ešte nedorazila
do ďalšieho kláštora Mozamety sme mali odvoz
Predné sedadlo chýbalo, Maroš sedel na zemi. Ujo všetko vynahradil širokým úsmevom
Cestou k Mozamete
pre tých blbších: granátové jablko
kláštor Mozameta, vysoko na kraji sveta
Málokto by povedal, že toto je klášor, ale it is so
treba niečo opraviť? nema problema. stihol som cvaknúť už len nohy z pod strechy
výsledný efekt tejto fotky, by rozhodne nestál za dĺžku voľného pádu, keby...
Gruzínka fotí kláštor, ja fotím Gruzínku, každému podľa chuti
v Gruzínsku má málokto robotu. Každý si pomáha ako vie. Táto teta otvára závoru
autám k Mozamete. nie je to síce veľmi potrebné, ale každý jej niečo dá.
Ľudia tu majú času a času... a ešte si navyše aj majú čo povedať
teta nas späť do Kutaisi poslala peši, po koľajniciach. Vraj to su len tri kilometre.
A my sme uverili. A šlapali, šlapali a šlapali. No tri to rozhodne neboli...
Maroš podľa Peťa ako pochodujúci člen Hitlerjugend
Mozameta
nikde ani nohy, po vlaku ani chýru, vŕzgajúce plechy - atmosféra ako má byť
podľa domácich po páde ZSSR vačšina továrni skončila takto
Kutaisi
domčúriky doslova na spadnutie, ale pre nás krásne
Gelatská katedrála, UNESCO pamiatka
11 storočie +/-
Gelati je rovno nad Kutaisi a Gruzínci su naozaj veriaci. Míňajúc kostol väčšina sa
vždy trikrát prežehná. Aj v MHD
pokus o umenie
tu som
Gelati v noci
nepovedal by som, že v Gruzínsku budem spať v skoro paláci. Ale bolo to tak.
A keď prišli do toho tóny krstného otca, všetko dostalo zrazu inú clivejšiu atmosféru
nad hlavou nám svieti kryštálový luster a my sa dohadujeme kam ďalej. Neznáma Svanetia?
V sprievodcovi troška strašia, vraj nebezpečné.... Maroš nechce obetovať svoj život v záujme poznania
Prehráva. Zajtra sa ide so Svanetie. Tak si aspoň číta čo nás tam čaká... č nás
okradnú už po ceste v Zugdidi alebo až vo Svanetii:)
Ako to dopadlo nabudúce
