
špinaví a zmorení sme sa vybrali ešte večer obzrieť nočné Tbilisi. Zaujme na prvy pohľad

3otu Rustaveliho - najslávnejšieho gruzínskeho básnika stretnete na každom kroku, žial iba v kamennej podobe.

Na druhý deň sme mali obhliadku mesta priamo s domácim: Peťovým kamarátom - Gruzíncom Míšom

sem by som sa veru ľahko priženil

Tbilisi je živé a zelené mesto, zato prebehnúť cez hlavné cesty je naozaj dobrodružstvo

Napriek naozaj extrémnej nezamestnanosti sa tu ludia držia na vysokej úrovni. Jedným z najväčších šupákov v meste som bol ja - bohatý západniar.

Staré Tbilisi, spleť straých uličiek, chrámov, mešít a synagóg - kozmopolita sa tu cíti ako doma

Matka gruzínska týčiaca sa nad Tbilisi - v jednej ruke meč v druhej chlieb - vybavená pre priateľov i nepriateľov

Zakladateľ Tbilisi - kráľ, ktorého meno som už zabudol, isto mi to odpustí. Tbilis by malo v preklade znamenať horuca voda, král bol na polovačke, strelil bažanta a kým prišiel ten sa mu uvaril v horúcich sírnych prameňoch na ktorých leží Tbilisi - a král si povedal: Toto je fasa miesto pre hlavné mesto
Rieka sa lenivo vynie mestom a my ešte lenivšie popri rieke

Pod kostolíkom v útese bola väznica v ktorej si ujo Stalin odpykával svoj trest za neúspešný prevrat, raz sa mu však podarilo utiecť a i tá revolˇucia mu na druhý krát žiaľbohu vyšla

typické pre domy starého Tbilis sú dreveneé terasy

vraj najväčšia nová právoslávna katedrála - je naozaj veĺká

a mali sme štastie v katedrále bol práve gruzínsky patriarcha, ľudia sa snažili o dotyk a my o foto

hlava na hlave a na hlave hlava

bol október ale my sme sa cítili ako na letných prázdninách

Tbilisi je veľké, krásne a zatiaľ nezničené priveľmi sklenenými domčekami so 100 poschodiami, dufám že si ho Gruzínci nedajú. Už mac donald na námestí slobody pôsobí ako päsť na oko. Nemal som zápalky, škoda

Na chvíľu sme odskočili do Mškety - bývalého hlav. mesta a centra gruz. svätosti. Mšketa leží na sútoku dvoch riek

kostolík Džvari - 6 stor. Jedno z najsvätejších gruzínských miest

Aj deti sa idú fotiť

Katedrála Sveti šchkoveli - neviem či som to správne napísal, ale myslím , ýže to ani nie je podstatou bytia
Je tu kopec zaujímavých vecí, najviac ma však zaujalo miesto, kde je vraj pochované Ježišovo rúcho, ešte že niekto nevie ako to naozaj je. Povesti by stratili zmysel

Vyzerňa ako naozajstný pop, fotil sa však celkom rad - tak mam obavu či nešlo o turistickú atrakciu

sírne kúpeľe nemožno nenavštíviť - kolegovia túžili po masáži, aj keď sa mi triso korún zdalo veľa, nakoniec som pristúpil
súputníci si nebol istí, v čom bude taká masáž spočívať tak som bol vybratý za prvého pokusného klienta
nasledovala dlhé dohadovanie s maséwrom, že plavky si dole nedám, vtáka mi predsa masírovať nebude:) nakoniec som si plavky ubránil - masáž spočívala v tom, že ujo napenil veľkú žinku s ktorou ma riadne vydrhol, popri tom ukazoval vkuse aká že to špina zˇo mňa lezie, no svanetská špina držala dobre to je pravda, potom ma pár krát oblial vedrom vody a bolo - v skutočnosti to nebola vôbec masáž, ale také umytie ako sa robi v Turecku v hamamoch
trošku som ponaťahoval kolegov, že aká výbornú masáž to vybavili a išiel som sa ponoriť do naozaj vrelej sirnej vody, keď som si ňou vypláchol nos - zaručený liek proti sinusitíde - myslelsom že som si vypreparoval mozog -štípalo ešte dlho a dlho

Po kúpeľi sme pozvaní na večeru k Míšovi. zídu sa všetci kamaráti, vznášajú sa prípitky a alkohol úspešne stúpa do hlavy..
o gruzínskych prípitkoch, pohostinnosti, priateľstve by sa dali písať dlhé litánie - naozaj je pozoruhodné. gruzńci nepijú aby sa ožrali, ako je tomu u nás. Gruzínci si pitie naozaj vychutnávajú, víno rozväzuje jazyky a tak sa od prípitkov prechádza k recitáciám gruzínskych poém...
po pár rohoch červeného vína sa diskutuje naozaj ľahšie

špeciálny nástroj - alkoholový urýchľovač, víno z neho tečie pomaly. Kým sa vám prekvapká aj posledná kvapka, máte v hlave

Gruzńci sú na svoju pohostionosť patrične hrdí. Vcelku napití po večeri okolo 4 v noci nás na ulici presviedčajú, že kamkoľvek zazvonia všade nás príjmu s otvorenou náručou. Keďže sme neverili vošli sme do prvého paneláku, vybrali sme nášmu hostiteľovi dvere na ktoré má zaklopať a on naozaj zaklopal. Nebola ani bitka, ani polícia, ale otvoril nám tento milý pán, pozval nás ďalej, priniesol víno hrozno, ospravedlnil sa že viac nemá pripil ma naše zdravie a pokračovalo sa v pijatike - myslel som si že snívam
Hosť do domu boh do domu - tu stále ešte platí

vstuo do metra na Rustaveliho gamziri - ulici, je naozaj dlhý


staré Tbilisi

tieňohra

teta ako u nás

kúpeľná štvrť . v popredi azernajdžanské kúpeľe

neskôr, keď sme si začali liezť troška na nervy, sme si dali na chvíľu od seba pauzu. sedel som hore na múriku nad mestom až sa nám stretli pohľady. Na fotku som sa zmohol na debatu nie:)

Tbilisi v rannom opare

na trhu - v živote som nejedol ľepšie hrozno, náš budúci sprievdca po tajomnej Chevserutii nakupuje zásoby

korenia a korenia

relax don´t stress
