16 dní v Gruzínsku. potĺkanie sa po cestách necestách, rozhovory s miestnymi Gruzíncami, varený býk, gruzínska čača, básnické prípitky, recitácie gruzínskych básni, uazom pod Scharou, Usbou, opustene mestá v chevserutii, kde miesto ľudí stretnete skôr orla, stanovanie pod čečenskou hranicou, opustené kamenné mestá MUco. Shatilli, krásna Medea na batumskej pláži, trmácanie sa masrutkami nad hlbokými roklinami,, sírne kúpele v Tbilisi, krásne Gruzínky, ktorých pohľady sú presýtené zmyselnosťou, 30 hodin v autobuse, chacapuri, krsvské syry a jogurty, bolenie brucha, neistota či vydržíte na wc do najbližšej zastávky a dalo by sa pokracovat a pokracovat a pokracovat.
Zážitky sú také silné, že premáham svoj vrodený odpor z robenia senzácií a písania lacných zvastov. Nemám ambíciu napísať cestpois o Gruzínsku. Na internete ich je dosť. Skôr budú moje nasledujúce články o celkom obyčajných (a možno pre niekoho absolútne neobyčajných zážitkoch), ktoré som v Sakartvele zažil a ktoré opäť posunuli môj život niekde inde.... odkiaľ niet návratu, naštastie.
nachlamdis pri ďalšom gruzínskom príbehu, ktorý príde aj s fotkami čoskoro
