Po Vianociach prišlo skúškové obdobie v škole, takže športovanie neprichádzalo do úvahy. Medzičasom pribudli ďalšie kilečká. Náramne som sa "potešil" a dal som si záväzok začať športovať hneď po skúškach.
Dúfal som, že napadne sneh a bude sa dať lyžovať - márne. Na letné športy tiež nie sú podmienky. Ostáva len umelé prostredie fitnes centier. Pár krát som si bol zacvičiť, ale výsledok nič moc, pribral som ďalšie kilo.
Treba zmeniť stravovanie pomyslel som si, obmedziť prísun kalórií, jesť zdravšie. No ale kto by neodolal maminej kuchyni. Tak to bolo aj minulú sobotu - mali sme na obed halušky s kyslou kapustou. Tie doslova zbožňujem. Naložil som si plný tanier a riadne sa napráskal. O také tri hodinky neskôr som už bol znova hladný a rozmýšľal som ... mám jesť ? nemám jesť ? veď chcem schudnúť a tie halušky boli poriadny prídel kalórií ... ale tak dám si len jeden chlebík. Ochutnám aspoň zemiakový šalát, či bude dobrý k nedeľnému obedu.
Stalo sa však to čo som vôbec nečakal. Dostal som takú strašnú ťažobu na žalúdok - pocit akoby som v ňom mal kameň. Myslel som, že vonku zo psom to rozchodím. No ani čerstvý vzduch mi nepomohol. Večer mi navyše vystúpila teplota, ale žiadne iné príznaky. V nedeľu ráno mi stále nebolo dobre ale vo viere, že to potrebujem len rozchodiť som šiel do kostola. Spevy, ktoré teraz cez pôst znejú - Mizerere, mizerere vhodne korešpondovali s biednosťou môjho stavu. Prišiel som domov a zaľahol. Do večera mi vystúpila teplota až na 38°C. Nechutilo mi vôbec jesť ani piť, vždy mi to spôsobovalo len ťažobu na žalúdku. Dal som si tabletku a bol som odhodlaný ísť v pondelok k lekárovi. V pondelok ráno mi však bolo relatívne dobre - horúčku som už nemal. Tak som k lekárovi nešiel, ale divné pocity na žalúdku pretrvávali - ťažoby, kŕče, nechutenstvo. Definitívne sa mi polepšilo až vo štvrtok. Zaujímavý bol aj pohľad na váhu, tri kilá menej. Poteší, ale cena bola privysoká.
Minulý utorok na prednáške o epidémiách jeden z našich profesorov zažartoval, že dobrý prostriedok na chudnutie je aj salmonelóza. Narážal na vlastnú skúsenosť, všetci sa tomu smiali len ja veľmi nie, lebo vtedy mi bolo ešte stále dosť zle. Teraz tak rozmýšľam, či by sa choroby súvisiace s trávením nedali využiť pri chudnutí. Možno je to totálna blbosť, ale ktovie čo prinesie budúcnosť. Momentálne sa tejto predstave desím, a radšej budem naďalej presadzovať cestu športovania a zdravého stravovania, dúfam že úspešnejšie ako doteraz.
