V denníku SME z dňa 25.1.2007 som si na titulnej strane prečítal článok od Mariána Pavla s názvom "Na kúpu mobilu netreba doklady" . V článku sa nachádza stanovisko právnika Tomáša Kamenca. Podľa neho sa súčasní operátori dostávajú do konfliktu so zákonom o ochrane osobných údajov, pretože súhlas kupujúceho so spracovaním osobných údajov operátor nesmie vynucovať ani ho podmieňovať odmietnutím zmluvného vzťahu, služby alebo tovaru.
Prichádzajúci operátor O2 požaduje vyplnenie formulára ale údaje ďalej neoveruje, takže je väčšia šanca že môžu byť aj nepravdivé.
Z reportáži v televízii JOJ z dňa 25.1.2007 s názvom "Predplatené karty mobilných operátorov" od Dáriusa Haraksina som sa zas dozvedel stanovisko oboch mobilných operátorov, že ich konanie je v súlade so zákonom, pretože sú povinný viesť si evidenciu o zákazníkoch. Táto povinnosť má slúžiť na to aby bola zabezpečená vyššia všeobecná bezpečnosť v štáte. Aby predplatené karty neboli zneužívané na trestnú činnosť.
Nie som právnik, ale som zvedavý ako sa to vyrieši. Či budú Orange a T-Mobile v konflikte s jedným zákonom(o ochrane osobných údajov) a O2 s druhým(o povinnosti viesť si evidenciu zákazníkov), alebo sa nájde spoločné riešenie.
Mňa prekvapil aj ďalší rozpor, v denníku SME v už spomínanom článku je tvrdenie: "Polícia tvrdí, že údaje o zákazníkoch od mobilných operátorov nepotrebuje." Avšak v reportáži televízie JOJ Martin Korch - hovorca Prezídia PZ SR povedal: " Veľmi nám to pomáha pri objasňovaní trestnej činnosti."
Podľa mňa však tí, ktorí chcú konať trestnú činnosť (a nie sú len takí amatéri ) si dajú pozor na lapsusík s poskytnutím osobných údajov.
Článok som uverejnil preto aby bolo možné konfrontovať dva jednostranné pohľady na problematiku.
