Takže sme si okrem Vianoc až do Silvestra užívali rodičovské povinnosti, ale potom prišiel ten deň návratu. Najprv sme boli na príslušnom úrade Soc. Vecí a rodiny v meste bydliska Kubka. Vybavili sme papiere na súd, a potom sme išli k DD (rozumej detský domov). Čas bol určený na 18:00, na miesto sme prišli skôr a tak sme ho ešte hodinu kočíkovali. Potom sme ho prezliekli do vecičiek z ústavu, hrozný zážitok a na týždeň sme sa s ním rozlúčili. Poplakali sme si vonku a vydali sa domov.
Cez týždeň sme dali dokopy všetky papiere a v piatok sme boli odhodlaný isť na súd v danom meste odovzdať papiere, ale v štvrtok keď som potrvdzoval návštevu, som sa dozvedel že Kubko dostal teplotu a berie antibiotika, prvé dobral pri prvej návšteve u nás, a tak si ho vziať nemôžeme. Tak som bol iba zaviesť papiere. V nedeľu sme ho boli navštíviť , okamžite nás spoznal a celý sa začal tešiť. Tak sme sa s ním celú nedelu hrali. Vrátili sme sa domov, tešiac sa na piatok. Na našu strašnú radosť prišlo pozvanie na súd, na 25.1 takže sme vedeli že už len dva krát si ho zoberieme na návštevu a bude náš.
Manželka mala poobednú a tak som išiel pre Kubka zo svokrou. Sestrička nám povedala, že ho oblečie ona, tak sme jej dali veci, a priniesla nam ho oblečeného v zimných vecičkách. Zobrali sme ho, chvíľu som strávil u svokrovcov, malého sme okrem bundy nevyzliekali, svokor ho chytil a on začal strašne plakať. Tak som sa ponáhlal domov, po ceste sa Kubko upokojil. Doma som ho vyzliekol a z hrôzov som zistil, že ma na ruke škaredú chrastu, ktorá bola prasknutá, to bol dôvod toho strašného plaču. Sestrička mi nič takeho nepovedala a tak som okamžite volal na mobil riaditeľke DD, čo som našiel Ona mi s kľudom povedala, že o tom vie a že to bola reakcie na odber krvi. (pekná báchorka). V nedeľu sme ho vrátili, o týždeň ešte raz sme absolvovali návštevu a konečne prišiel deň súdu.
Súd prebehol rýchlo a bez problémov o dva dni bolo všetkým doručené rozhodnutie a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Poštou nám prišlo správoplatnené rozhodnutie a Kubko bol definitívne v našej predosvojiteľskej starostlivosti.
V deň Súdu sme si malého zobrali z ústavu na návštevu do rozhodnutia právoplatnosti a zase mal antibiotika čo už nás dosť nahnevalo.
V súčastnosti sa Kubko má veľmi dobre, dobre prosperuje a nemal ani jedny antibiotiká.
