Dostali ma spomienky na starú Bratislavu konca 80 rokoch, tesne pred revolúciou. Zo všetkými tými realiami tych čias. Klasicky Opus na dnešnej Laurinskej. Véčko. Móda tých rokov.Telefónne búdky na Kolárskej. Všade proletáry všetkých časov. Fungujúci čierny trh. Mäsiar bol pán.Rapoš vistihol na 100 percent tie časy.Všetky nám zname stroje a prístroje. Ten Čabovský dokument fakt nemal žiadnu chybu.
Bolo cítiť že sme žili v Kocúrkove, podfarbenom hudbou Elánu. Ten film nieje vôbec nadčasový ale presne vystihuje dobu v ktorej bol robený. No kto si tie reálie nepametá. Bola to doba keď všetko bolo akési spomalene šialené. Niekto v 60 rokoch niečo vyvinul a ešte v 89 to bolo stále aktuále. Nič sa neobnovovalo, každý sa tváril že Komunistická strana tu bude na veky, v robote vypĺňal nástenky a doma sa tomu smial.
Doteraz som žiaden film nevidel, že by vistihol tak svoju dobu, lebo štastnou zhodou náhod Rapoš urobil ľahký film o dobe, v okamihu keď vznikal. Nespomínal nefantazíroval o buducnosti. Nezlahčoval ani nestrbčoval, nerobil si srandu ale porste film žil jednoducho tou dobou. 19 rokov po 89 môžem už konštatovať že tu dobu vistihol a podľa mňa lepšie ako Pelíšky, Kolja, Baječná léta pod psa.
A čo je úžasné mal som 12 rokov, takže čo to si z Bratislavy tých čias pamatam, takže to bol návrat do detsva v mojom meste.Ktoré som vtedy mal rád a dodnes stále milujem.
