Treba si položiťotázku: Na koho sa treba zamerať, na tých ktorý sú niekoľko rokov nezamestnaný, nemajú záujem pracovať, žijú zo systému sociálnych dávok, alebo na ich deti,ktoré síce žijú v špine a biede, ale je tu reálna šanca dať imvzdelanie, šancu zamestnať sa, pritiahnuť potencionálnych investorov, založiťsociálne podniky v ktorých budú mať reálnu chuť pracovať?
Ja som zavzdelávanie rómskych detí a mládeže, pretože som dosť skeptickýk zmene postoja súčastnej dospelej populácie Rómov. A preto navrhujemdvojkoľajnosť sociálneho systému, ktorý by nemal negatívny dopad na súčastnýchpoberateľov dávok, viedlo by to len k zhoršeniu ich sociálneho postavenia,ale bol by veľmi nevýhodný pre tých, ktorý by sa nimi mali stať hneť poskončení vzdelávania.
Treba motivovaťnegatívne aj pozitívne Rómskych rodičov, aby svoje deti posielali do škôl, aaby nemali deti dokončenú len základnú školskú dochádzku. Aby sa ich detivyučili, prípadne ukončili aj vyššiestredné a prípadne vysokoškolské vzdelania.
Negatívnamotivácia by mala vyzerať nasledovne:
Zníženiesociálnych dávok, nemožnosť zúčastniť sa verejnoprospešných prác, prípadne až odobratie detí do ústavnejvýchovy. Nič v podstate nového, lebo negatívne sú Rómovia trestaný uždávno.
Pozitívnamotivácia: Vyššie sociálne dávky, prideľovanie sociálnych bytov - domčekov, možnosťprivyrobiť si na verejnoprospešných prácach, prednostné zaraďovaniev prípade záujmu o trvalú prácu. Jedná sa princíp, aby si Rómoviaosvojili myšlienku, že posielať deti do školy sa oplatí a neposielať imprinesie len problémy, lebo len vzdelaná generácia Rómov môže meniť budúcnosťich existencie.
