Začal by som tým, že Alma má svoj domov a v ňom veľmi spokojná.
Niekde som čital, že mierne citové vydieranie vraj dokáže zázraky, aja som si to teda vysvetlil po svojom (som rodený baran) a už som plodil absolutnenepravdivé nezmysli o utratení psa, ktorú som okukol z jedneho mailu ktorýkoloval po internete.
Veľmi skoro som zistil žetoto som robiť nemal, okrem úprimného záujmu o Almu a jej osud (za čovšetkým dobrým ľudkom ďakujem) som si svoje vypočul cez telefón a prečítal cez e-mail odpoburených občanov, stal som sa na chvílu najhoršim odludom pre ľudí z Vycvikovej školy priUnss,a vôbec sa im nedivím.
Chovateľom by som chcel odkázať, že žiadneho vodiaceho psa takýto osud v žiadnom prípade nečaká, a že to to boL buf.
Chcel by som ďalej vysvetliť, že táto Alma nieje toho pána čo predáva večerník, ale uplne iná psia dáma.
Verteže boli chvíle, kedy by som sa najradšej prepadol pod zem, naštval somsvojou prchosťou dosť ľudi a musel som im to vysvetlovať svojepohnutky. Ale musím s odstupom času konštatovať, že som sapoučil, a bola zaujimava skúsenosť pre mňa naštvať a poburiť celéSlovensko.
Nabudúce už nič takéto neurobím, sľubujem.
