Hneď som vedel, že to ubohe zvieratko bolo určite zatúlane, alebo vyhodené a že sa nejedná o jednu z mnohých tulavých mačiek, ktoré v okolí. žijú. Tie sa totiž za prvé nedajú chitiť, zvyčajne ich zbadám len keď bežia na strom keď ich moje psi preženú.
Odviedol som domov psi, ťažko by som asi presviedčal mačičku že jej nechcem ublížiť s dvoma psami na štránku. Manželke som povedal o svojom náleze a išiel som ju odchytiť. Pri dome stačilo zavolať povestné čičiči a hneť prišla. Začala sa obtierať o nohy a priasť. Tak som ju vzal na ruky a keďže už bolo po zotmení vložil som ju do auta. Domov som ju predsa v žiadnom prípade nemohol zobrať, keďže tam mám dva psi, ktorí by jej pravdepodobne neublížili, už sa viac krát hrali s mačkami, mal som kedysi keď som býval inde aj kocúra, ale ona by prežila veľký stres a mohla by im ublížiť. Utekal som hneť domov pre mysku s vodou, a odniesol som ju do auta. Potom som zavolal na Slobodu zvierat, v dobrej nádeji,1 že v noci si po ňu prídu: Tam som sa dozvedel pomerne šokujúcu informáciu, že pokiaľ nieje mačka chorá, alebo zranená, tak ju nezoberú a mám ju pustiť von. Ten pán na druhej strane si nedal vysvetliť, že sa jedná zjavne o domestikovanú mačku, ktorá nemá moc šancí v prostredí vypasených túlavých mačeik prežiť, a zanedlho by bola asi pravdepodobne naozaj zranená. Rozhovor som ukončil otázkou či jej mám labku dolámať, aby ju prijali a zložil som. (Táto organizácia, bola ako vždy veľmi ústretová)
Tak čo ďalej. Našťastie mám doma Internet kde som si našiel stránku www.mackysos.sk a a obvolal som pár ľúdí, ktorý doma mačky dobrovoľne umiestňujú, až som sa dovolal k pani Svobodovej, ktorá my povedala, že kam mám danu mačičku priniesť. S manželkou sme nasadli do auta, kde sa s ňou manželka prvý krát stretla. Zobrala si ju na kolena, mačka začala spojne priasť a polozaspala. O pol hodinu sme sa stretli s pani Svobodovou na benzinke a mačku som úpešne odovzdal.
Dúfam, že jej v novom domove bude dobre.
