
K dedovi som sa vždy tešil. U starých rodičov som trávil celé leto. Melón sme celé dopoludnie chladili v umývadle na dvore. Odtok sme upchali zátkou a napustili studenú vodu. Melón pláva a ako chlapci sme sa ho márne snažili potopiť. Po obede dedo melón nakrájal do veľkej misy a každý si mohol vziať koľko mal chuť. Veď na druhý deň sa kúpil ďalší. Vždy platilo pravidlo, že väčší melón je lepší. Ani si nepämatám žeby dedo niekedy kupoval melón menší než 10kg. Toho pravidla sa držím aj ja.
V obchode nájdete melóny rôznej kvality. Najhoršie skúsenosti mám s kupovaním melónov v Kauflande, tam melóny jednoducho nekupujem. Najlepšie skúsenosti mám na trhu, avšak tam predávajú melóny najdrahšie. Melón zoberiem do rúk a v oblasti kde sa nachádzal kvet pomačkám (opačná strana oproti stonke). Ak je melón v tejto časti mäkký, tak ho nekúpim. Mäkký melón je starý, dlho odtrhnutý ktorý už stratil svoju iskrivú chuť. Chuť takéhoto melónu je obyčajne vláčna, zvädnutá.
Potom melón obrátim a pozriem na stonku. Melón ktorý prirodzene dozrel na poli by mal mať vyschnutú stonku. Vyschynajúca stonka je indikátor podľa ktorého pestovateľ rozlišuje zrelosť. Ak chcete dozrievanie melónov urýchliť, tak ho otočíte o 360° vpravo. Alebo aj dva krát. Tým obmedzíte prísun živín a vlahy, vďaka čomu melón začne dozrievať rýchlejšie. Keď si všimnete, že stonka na melóne ktorý sa chystáte kúpiť je prekrútená, tak už viete prečo. Melóny sa sami od seba na poli nepretáčajú, suchá stonka je teda indikácia ktorú preferujete.
A nakoniec klopkanie. Melón zdvihnite v jednej ruke, priložte k uchu a druhou rukou po ňom razantne poklopte. Mali by ste počuť zvučný zvonivý zvuk. To je posledný indikátor kvality. Ak počujete tupý zvuk, ktorý sa nešíri, tak si nechajte melón radšej otvoriť.
Ak si chcete nechať melón otvoriť, trvajte na tom aby vám ho predajca nakrojil čo najbližšie k stonke. Tam je kôra najhrubšia. Aj po ochutnaní kôru zatlačíte späť a ona bude držať. Predajcovia majú nepochopiteľnú schopnosť melóny nakrojiť presne na opačnej strane, tam kde bol kvet. Kôra je v tejto časti najtenšia a výsledok v podobe vytekania šťavy máte zaručený. Predavač sa nezabudne pochváliť: "vidíte aká je tenká kôra?" a vy viete, že vás úmyselne klame.
Takto ma naučil vyberať melóny môj dedo. Funguje mi to takmer na 100%. Občas sa aj mne podarí kúpiť melón ktorý by mohol byť lepší, ale je to skôr výnimka než pravidlo.
Ak kupujete žltý melón (cukrový melón) tak vyššie uvedené pavidlá nie sú dôležité. Cukrový melón má jediný správny indikátor a tým je jeho vôňa. Musíte si ho priložiť k nosu a ovoňať. Vôňa je príjemná, sladká a musí vám prikazovať: "zjedz ma!" Samozrejme by nemal byť mäkký, sviežosť predávaného tovaru je dobrou známkou predajcu. Ak máte s predajcom zlú skúsenosť tak kupujte u iného.
Červený melón si môžete dopriať aj na raňajky. Vyskúšajte ho po Bulharsky so slaným syrom Feta. Alebo tak ako v Turecku tmavý chlieb + slaný syr Feta + čierne olivy + melón + zrelé paradajky. Netradičná kombinácia, ktorú si určite obľúbite.