Poďme ale pekne po poriadku. Najskôr tých sľúbených 5 miliónov. To vám je krabička asi 15x15cm, docela malá a ľahká.
Že sú nasekané? Čo na tom, ak dokážete bankovku zlepiť, v Národnej banke vám ju vymenia. Alebo ak máte zbytočných 5.000.000, nechajte si ich nasekať a zalepiť do krabičky. Detail ako dôkaz.
Kozmická raketa. Aj som sa divil ako mohla na mesiac odviezť 336 trnek (to sú stromčeky), ale vesmírny kozmonaut, sadař a inseminátor Boleslav I. Dobrotivý vám vysvetlí, že mali príves. To veľa vysvetľuje, škoda len, že ho na mesiaci zabudli, bol by som si ho požičal.
Toto je jeden z mnohých pohľadov na farmu, konkrétne od vstupu do reštaurácie, kde som si objednal spomínaného pstruha na mlynársky spôsob. Tu je recept. Inak medzi nami, polievky boli len také priemerné, tak aby ste neurobili rovnakú chybu.
Miestna cementáreň sa nachádza hneď pri ceste, takže ju neminiete. Kanón, ktorý vidíte je podľa všetkého kópiou slávneho francúzskeho MHSP France, aj keď o niektorých detailoch by sa dalo diskutovať.
Nás skôr zaujímajú naše, teda staré dobré rakúske kanóny systému Liechtenstein. Celková váha dela bola 450kg, ráže 7,14cm, hmotnosť strely 1,5kg a mali účinný dostrel 800m. Každé delo obsluhovalo 4-6 našich pra-pra-pradedov, každý z nich musel podľa dekrétu z mája 1802 slúžiť pri delostrelectve 14 rokov. Po celej oblasti nájdete ich kópie, nejaké historické kanóny uvidíte aj na zámku v Slavkove, alebo si ich pozriete vo Viedenskom Arsenale. O tom si napíšeme inokedy, snáď len, že prvú nedeľu v mesiaci je vstupné zadarmo a nie je to 1. aprílový žart. Skutočne ušetríte 5Euro na vstupe, viem to, pretože sa tam práve teraz nachádzam.
Bojisko bitky Troch cisárov bolo veľmi rozľahlé. Na mapke z 1930 som označil písmenami pozície zaujímavých cieľov. M - Mohyla a veliteľstvo ruských cárskych vojsk Alexandra I. a našich, teda rakúskych Františka II. Habsbursko-Lotrinského, Ž-Žuráň a S - Santos veliteľské stanoviská francúzskej armády a teda miesta, kde fyzicky bol prítomný aj sám Napoleon I. Bonaparte. Teda medzi nami on tam len tak hore-dole pobehoval, v miestnom hostinci Pindulka si objednal české národné jedlo - vyprážaný syr a potom si zdriemol v provizórnej chatrči v neďalekom kameňolome. Samozrejme, nikde nie je napísané, že v tráve nenájdete peniaz, ktorý mu vypadol z vrecka keď si vyberal vreckovku. Písmeno P označuje Starú poštu.
M - Mohyla je venovaná pamiatke všetkým vojakom, ktorí sa v bitke Troch cisárov stretli. Stalo sa tak 2.12.1805. V noci mierne mrzlo a vojaci sa už nevedeli dočkať rána. Proti sebe stálo viac než 150.000 vojakov. Na tomto mieste bolo hlavné veliteľské stanovisko spojeneckých vojsk a bolo tu umiestnených aj 250 diel o ktorých sme pred chvíľkou hovorili.
Pod mohylou sa nachádza kaplnka, ktorú onedlho zatvoria, pretože do nej zateká. Nápisy na všetkých pamätných miestach sú v češtine, ruštine, nemčine a francúštine.
V zadnej časti mohyly je ešte jeden malý pamätník venovaný rakúskym jednotkám. Tu máte priamy výhľad na bojisko, presne taký pohľad aký mali rakúski velitelia. Naše spojenecké vojská mali útočiť dole kopcom. Boli v prevahe, na tejto strane stálo 85.000 vojakov.
Na druhej strane bojiska sa nachádza umelo navýšená mohyla z obdobia sťahovania národov a nazýva sa Ž - Žuráň. Na tomto kopci bolo umiestnené veliteľské stanovisko francúzskej armády a časť francúzskeho delostrelectva.
Na neďalekom kopci S - Santos bola umiestnená druhá časť francúzskeho delostrelectva. Na kopci Santos dnes stojí malá kaplnka, ktorá je voľne dostupná. Posledných 100-200 metrov budete musieť vyšlapať, ale oplatí sa, pri šlapaní sa dajú nájsť mince, aj ja som jednu našiel. Po celom bojisku sa aj dnes nachádzajú mince, guľky, šrapnely, zvyšky zbraní a aj kostí padlých vojakov.
Pohľad na severnú časť bojiska z pohľadu francúzskeho delostrelectva umiestneného na kopci Santos. Tu utrpeli spojenecké oddiely pod vedením ruského generálporučíka Bagrationa veľké straty.
Celé sa to stalo asi nejako takto. Napoleon, ktorý mal v chatrči v neďalekom kameňolome nepokojný spánok sa išiel poprechádzať a hodil reč so svojimi vojakmi. Popri tom sa dozvedel o taktickom zámere spojeneckých vojsk, ktoré chceli jeho armádu obkľúčiť z juhu a odrezať mu únikovú cestu na Viedeň. Obkľúčenie mali z druhej strany dokončiť jednotky generálporučíka Bagrationa. Tento zámer bol natoľko geniálny, že nepočítal s tým, že sa Napoleonova armáda môže pohnúť, alebo presunúť. Tak sa aj stalo a tento manéver sa do dnešného dňa volá Napoleonov leví skok. Keď ráno vyšlo povestné "le soleil d´Austerlitz" - to je to slnko, ktoré vidíte na všetkých fotografiách, Napoleon namiesto toho aby nechal vymrznutým vojakom možnosť sa na slniečku zohriať, vydal na Žuráni maršálovi Soultovi rozkaz k rozhodujúcemu útoku na stredové pozície našich pra-pra-pradedov. Keď francúzske jednotky dobili kopec s mohylou, kde v 1805 bolo veliteľstvo našej rakúskej armády a zmocnili sa našich skvelých diel, nedali nám pokoj a poslali maršála Davouta, aby spojenecké rakúsko-ruské vojsko ešte ponaháňal po bojisku. Takto sa to stalo, že Napoleon I. Bonaparte vybojoval najdôležitejšie víťazstvo vo svojej kariére. Na poli zostalo ležať viac než 34.000 padlých vojakov. V neďalekom Slavkove na zámku bolo o 4 dni podpísané prímerie medzi Francúzskom a Rakúskom.
"Ak niekomu poviete bojoval som pri Slavkove, tak každý vám odpovie, to ste hrdina!" Slavkov je také malé mestečko, kde nájdete všetko zaujímavé na jednom mieste. Zámok, renesančná radnica, vila Austerlitz, panský dvor, alebo Kaplnka sv. Jána Krstiteľa z 13. storočia.
Keď už tu budete, nezabudnite zobrať vaše deti k miestnej škole. Tá sa nachádza hneď pri kostole.
Zastavte sa aj pri Starej pošte. Poštovná stanica rakúskej pošty tu skutočne fungovala. V budove Starej pošty sa vystriedali veliteľské zložky oboch bojujúcich strán. Tu vznikla dohoda o rozmiestnení francúzskej armády pred bitkou. Po bitke sa sem Napoleon vrátil, aby sa stretol s rakúskym kniežaťom Liechtensteinom a tu dohodli schôdzku, ktorá predchádzala mierovým jednaniam. Budova a celý hospodársky dvor vrátane stajní pre kone za uplynulých 200 rokov neprešli takmer žiadnymi zmenami. Aj dnes je tu cítiť atmosféru napoleonskej doby. Na foto stajní už nie je priestor, ale sú tam kone a po stenách sú maľované výjavy z oboch armád.
Tak čo, kam pôjdete ďalšiu nedeľu na výlet?
