Drevenice, hospodárske stavby a aj hasičák. Tam sú umiestnené dva dobové hasičské vozy. Medzi drevenicami sa prechádzate sami, sprievodcovská tour sa nerobí. Vstup do miestností je obmedzený. Uvidíte expozície rôznych ľudových remesiel. Napríklad táto kováčska dielňa fungovala až do druhej svetovej vojny.
Takto mohol vyzerať dom stredne majetného roľníka. Bohatší sedliaci mali domy väčšie, s väčšími izbami, s pristavenou šopou a stajňami. Misera plebs mali izby menšie a skromnejšie vybavené. Žiaľ aj dnes rozdiely medzi bežnými ľuďmi a bohatšími vyjadruje plnosť tanierov v jednotlivých domácnostiach. V domoch kde prevládala hojnosť nájdete na stoloch taniere s makovníkmi či orechovníkmi, v panských sídlach aj vianočku.
Pri prechádzke objavíte klasickú latkovú krčmu ktorou sa inšpirovali stavitelia panelákových pivníc aj koloniál.
Atraktívna nám prišla expozícia ľudovej školy. V jednej izbe učiteľ býval, v druhej bol sklad učebných pomôcok, v tretej izbe bola trieda ktorú tak dokonale poznáme z rôznych historických filmov.
Kedysi dávno pračlovek kráčal lesom a uvidel strom ktorého kmeň rozštiepil blesk. Vo vnútri stromu objavil roj včiel. Našiel tam aj veľa včelích lariev, z plných plástov odkvapkával med. Počas pojedania lariev ochutnal aj med ktorý mu zachutil. Začal včely vyhľadávať a neskôr aj chovať v blízkosti svojich obydlí. Tento príbeh si môžete prečítať v expozícii včelárstva ako odpoveď na otázku ako sa z našich predkov stali chovatelia včiel. Asi 15-20 starých úľov v expozícii pripomína scény z filmu Tisícročná včela.
Kaštieľ Parížovce niekoľko krát denne sprístupní sprievodca.
Expozíciu prejdete za pár minút a pripomína bežné naftalínové expozície. V kaštieli nájdete exponáty, prevažne nábytok z liptovských panských sídiel, ale aj novšieho dáta ako obrovskú zubriu kožu zo zubrej obory v Topoľčiankach. Dotknúť sa nemôžete ničoho, všade sú natiahnuté šnúry za ktoré sa nesmie.
Vedľa kaštieľa nájdete pod strieškou dva historické koče a jedny sane. V hlave sa vám premietnu obrazy ktoré si pamätáte z rôznych filmov. Skúmate veľkosť kočov, premýšľate nad pohodlím ktoré panstvu poskytovali.
Tento kostol je replikou kostola ktorý stával v obci Liptovská Mara. Obec už neexistuje, zaliala ju rovnomenná priehrada. Vo vnútri uvidíte lavice, pár náhrobných kameňov, oltár a niekoľko fresiek zo stien pôvodného kostola. V tomto kostole je možné usporiadať svadbu, len sa nezabudnite opýtať na vašej farnosti či s tým budú súhlasiť.
V múzeu v Pribyline sme strávili asi 2 hodiny. Najpríjemnejšie sme sa cítili v domoch sedliakov, remeselníkov, roľníkov a v škole. Prostredie je nám blízke a v obydliach našich dedov stále cítiť teplo a pohodu domova. Kaštieľ alebo kostol pôsobili chladne a neosobne. Celú expozíciu múzea by som spracoval emotívnejšie a atraktívnejšie. Určite by som ako ťahák ponúkol sprievodcovský výklad v dreveniciach kde by sprievodca zaujímavými príbehmi priblížil osudy ľudí ktorí takto v minulosti žili. Pridal by som aj samostatný sprievodcovský okruh zameraný na rozprávanie o remeslách a hospodárení našich predkov. Vstupné sme platili 3 Eurá/osoba + 1 Euro/fotoaparát. Parkovné sú 2 Eurá (nepatrí k múzeu), len pár metrov ďalej zaparkujete v dedine a zadarmo.
