Nedávno som viezol v aute chlapca 3r. a pustili sme si čítanú anglickú rozprávku Jack and the beanstock. Chlapec nie je vedený k poznaniu iného jazyka než slovenčiny, nemyslím, že mal možnosť počuť túto rozprávku v angličtine, ale pozorne sa započúval. O pár kilometrov ďalej keď rozprávka skončila ma jeho otázka prekvapila: „Mišo a prečo obri žijú v oblakoch?"
Z vlastnej, aj z rodinnej skúsenosti viem, že to funguje. Dieťa 2,5r vyrastá v anglicky hovoriacom prostredí, kde už od narodenia chodí s matkou do miestneho community center a s rovesníkmi komunikuje anglicky. Doma s ním jeden rodič komunikuje v nemčine, druhý v slovenčine. Dieťa už od malička rozmýšľa v každom z týchto jazykov a nevytvára si medzi nimi žiadne bloky. Nemá problém s tým, že by muselo „prepínať myslenie", všetky tri jazyky vníma úplne normálne, asi tak ako my slovenčinu. Podľa toho v akom jazyku ho človek osloví, v takom odpovedá. V jeho prejave je možné vidieť drobné nedostatky, keď slovenskej babke odpovie: „Ideme do Viedne kúpiť shoes" a ukazuje topánku, ale to časom vymizne. Keď pôjde do školy už bude ovládať tri jazyky ako svoje materinské.
Cudzí jazyk už od narodenia
Niektoré jazykové školy sú presvedčené, že deti je potrebné viesť k cudziemu jazyku už od narodenia. S týmto názorom sa stotožňujem. Dieťa už v druhom - treťom mesiaci života pozorne vníma svoje okolie a snaží sa s ním komunikovať. Vytvára si so svojim okolím väzby a premýšľa, aj keď rodičia to takto nemusia vnímať. Prestávky medzi kŕmením a spaním ponúkajú rodičom priestor pre hru. Je fajn, ak jeden rodič je schopný komunikovať s dieťaťom v cudzom jazyku a druhý rodič v slovenčine. Aj naše dieťa vedieme k angličtine obdobným spôsobom. Zo zahraničia si nosíme detské pesničky, čítané rozprávky, interaktívne hračky a knihy v angličtine. Doma sa hráme s anglicky hovoriacimi hračkami, spievame si pesničky v anglickom jazyku a čítame anglické rozprávky. Dieťa to vníma úplne normálne, smeje sa a hlavne sa tým spolu dobre bavíme. Premýšľame aké bude naše prvé slovo: mama alebo hello?
Cudzie jazyky v škole
Človek ktorý cudzí jazyk nepoužíva ho postupne zabudne. Je to prirodzené. Domnievam sa, že je to spôsobené tým, že jazyky sa v škole učíme už ako cudzie jazyky, už nie ako materinský jazyk, túto možnosť sme vo veku 7-8 rokov už stratili. Vnímate to rovnako? Vedeli by ste sa dnes bez problému dohovoriť v ruštine? Nie je tomu dávno, všetci sa ju v škole učili povinne. Zavedenie povinnej výučby anglického jazyka na školách je skvelé, ale nepovažujem ho za postačujúce preto aby človek ovládal cudzí jazyk celý život. Aby takáto výučba fungovala je potrebné vytvárať priestor aby sme cudzí jazyk mohli používať v bežnom živote. Predstavte si, že by ste anglicky hovoriace filmy v TV pozerali v origináli s titulkami. Cudzí jazyk by ste si napočúvali a jeho použitie by vám prišlo prirodzené. Stres z toho, že neviete hovoriť, alebo že sa zakoktáte by sa minimalizoval.
Vnímanie materinského a cudzieho jazyka
Rozdiel medzi materinským a cudzím jazykom si predstavujem podľa toho v ktorom jazyku rozmýšľate. Je to typické, ak rozmýšľate v slovenčine, v hlave si to preložíte do angličtiny a potom poviete. Občas narazíte: „Ako sa to povie? Veď vieš...“ Stretli ste sa s tým, však? Ak ovládate cudzí jazyk a venujete sa mu, tak získate „grif-skúsenosť“, váš prejav vyzerá prirodzene. Napríklad: There is the bus at the bus stop povie Angličan, rozdiel oproti slovenskému mysleniu Bus is at bus stop. Ak chcete angličana doslovne preložiť, tak by ste mali povedať približne toto: "Tam je autobus na tej autobusovej zastávke", počujete ako vám to reže uši? Na takomto detaile a tých je ich skutočne veľa, si ilustrujem rozdiel medzi myslením v materinskom jazyku a v cudzom jazyku. Nie som si istý, či deti takéto vnímanie majú alebo nie. Každopádne z nahrávok rýchle pochytia intonáciu a v hre sa naučia prvé slová. Tým ako rastú a ostávajú v kontakte s oboma jazykmi sa automaticky rozvíjajú aj ich schopnosti. V hre, jednoducho a bez stresu. Som preto presvedčený, že jazyková vzdelanosť našich detí je preto v rukách nás, rodičov.
