Nekritizujte ma, takto to vidím ja. Každý máme odložené predmety, ktoré pre nás prestavujú pamiatku na naše detstvo alebo blízkych. Medzi predmety, ktoré každý z nás opatruje patria: mince z čias Františka Jozefa, alebo druhej svetovej vojny, ktoré nám pripomínajú dedka. Svadobná čipka, ktorú babička vyrobila vlastnými rukami, keď ešte bola mladá dievčina. Hračky s ktorými sa hrali naši rodičia keď boli malí. Známky ktoré sme zbierali, keď sme boli deťmi my. Áno, zbierali sme kórejské, maďarské, ruské ale aj kubánskych bolo neúrekom. A hŕbu čierno-bielych fotografií.
Výhodou dnešných dní je, že zberateľské predmety ako napríklad sady mincí sú dnes reprezentatívne. Preto by som nemal problém ju zvoliť ako jeden z darčekov k narodeniu dieťaťa. Existujú aj knihy, kde si rodičia môžu lepiť fotografie a zapisovať každý pribratý gram a centimeter, aby im neušlo, že ich dieťa každý deň rastie. Výhoda mincí je ale tá, že sú vydávané vo veľmi limitovanom množstve, avšak knihy tlačí každé vydavateľstvo. Z peňaženky si mince rovnako nevyberiete, napríklad minulý rok sa slovenské mince do obehu ani nerazili. No možno nejaké centy... A teda nadobúdam stále silnejšie presvedčenie, že to bude výnimočný darček, ktorý určite nebude mať každý. A možno nemám pravdu, hmmm?
