Cieľ nášho výstupu pri pohľade zo Štrbského plesa vyzerá lákavo. Lanovkou sa vyvezieme na Chatu pod Soliskom do výšky 1840m (vľavo svetlý domček) a odtiaľ sa pokúsime vystúpať na vrchol Predného Soliska.
Cesta lanovkou hore a späť stojí 10Eur. Pri kúpe lístka platíme zálohu za kartičku na ktorej je elektronický lístok 2Eurá, spolu teda 12Eur/osoba. Ročné dieťa ide bezplatne. Lanovka stúpa lesom, neskôr sa vyšplhá nad vrcholy stromov. Po pravej strane odkryje nádherný pohľad na Mlynickú dolinu. Úplne vzadu by mal byť Štrbský štít, po pravej strane Zadná bašta, Satan, Stredná bašta (bez záruky). Lanovka vystúpi nad pásmo lesa a prechádza ponad kosodrevinu.
Dieťa umiestňujeme do klokanky čelom k sebe. Trčia mu len nohy a hlava. Bambuľko sa obzeral na všetky strany, bol prekvapený čo sa to okolo neho deje. Lanovka sa mu veľmi páčila. Bľabotal, smial sa a neskôr sa bavil ozvenou vlastného hlasu. Budova vpravo je stanica lanovky. Je tam asi jediné dostupné WC v širokom okolí, neplatí sa a prvé kroky drvivej väčšiny návštevníkov smerujú práve tam. Budova hore vľavo je Chata pod Soliskom. Je to prvý pohľad po vystúpený z lanovky.
Toto je druhý pohľad a zároveň cieľ mnohých turistov. Na čerstvom vzduchu sme hneď vyhladli, po "ťažkom" výstupe lanovkou radi poslúchame varovania horskej služby: "nepreceňujte svoje sily" a doprajeme si prvú pauzu.
Polievky 2,50, hotovky okolo 4,50, čapovaný Plzeň myslím 2,50, sladký bylinkový čaj vlastnej výroby 1,20. Presne tak sme si hory predstavovali, čaj bol chutný, z veľkej varnice pripomínal lyžiarske výlety zo strednej školy. Ceny boli prijateľné, cítili sme sa príjemne, asi ako Anděl na horách.
Pohľad tretí. Kapustnica, čerstvý bramborák (harula) a Plzeň = chutný obed na horskej chate.
Počas prestávky sme načerpali nové sily a stanovili plán výstupu. To, že sa chata po poľsky povie schronisko som skutočne nevedel. Každopádne veľké plus, popis je aj v angličtine a polštine, potešilo ma, že sa tieto drobnosti stávajú štandardom.
Výstup začína nevinne, chodník vedie pomedzi kosodrevinu. Onedlho sa charakter výstupu mení. V niektorých miestach je pomerne strmý, stúpa sa po skalách, niektoré kamene sú vyššie, občas je prirodzené pokračovať štvornožky. Oceňujem pevné obutie, zimnú vetrovku a čiapku. Predo mnou vystupujú falošné vrcholy, už už som hore a potom sa ukáže ďalší vrchol.
Výstup na Solisko dokonale preverí vašu kondíciu. Ak si myslíte, že cesta na vrchol nebude trvať dlhšie než 10-15 minút, poobzeráte sa, urobíte fotku a zídete dolu, mýlite sa. Najskôr vás začnú páliť stehná, potom lapáte po dychu a srdce vám tlčie až kdesi v hrdle. Prežívate podobné pocity ako keď ste na hodinách telesnej výchovy bežali 12 minútovku. Radi by ste ju skrátili na 6, ale máte pocit, že trvá najmenej 20. Poznáte to, však? Oddychujem a kochám sa pohľadom na faunu a flóru v nadmorskej výške 2000 metrov. Nad pásmom kosodreviny ochutnávam koncentrovanú chuť horských mini čučoriedok. Príjemné zistenie, hmyz sme tak vysoko nezaznamenali.
Vrch ktorý vidíte po ľavej strane by mal byť Kriváň. To je ten vrch ktorý máme na 1,2 a 5 centových minciach. Pohľad je z juhovýchodnej strany.
Pri tretej pauze zvažujem, či mi to za to stojí stúpať až na vrchol. Zvedavosť mi zliezť nedovolí. Rozprávam sa ľuďmi, smejeme sa a vzájomne sa posmeľujeme k ďalšiemu výstupu. Keď popri mne bez zastavenia prejde asi 5 ročný chlapec definitívne vstanem a ide sa ďalej.
Tesne pod vrcholom. Hľadaný vrchol spoznáte podľa kusu dreva zapichnutého pomedzi skaly. Bravo, chlapček stihol vystúpiť rýchlejšie než ja. Teraz to už nemôžem vzdať.
Spotený, ale na vrchole. Fotografia ako dôkaz. Na kameni sú pripevnené plechové tabuľky na ktorých je vygravírovaná tatranská panoráma. Podľa popisov rozoznávam štíty tak ako ich popisujem v tomto blogu.
Pohľad z vrcholu. Myslím, že prechod na ďalšie vrcholy pre turistov môjho typu povolený nie je. Nevidel som nikoho kto by tam pokračoval a nevidel som ani chodník ktorým by sa dalo vystúpiť. Už odtiaľto je mi jasné, že výstup by bol strmý a nebezpečný. Dnešnou túrou som si vyčerpal turistickú kvótu na celý rok. Aj keď kto vie...
Pohľad na Mlynickú dolinu. Pleso ktoré je viditeľné ako tmavý fľak by malo byť Pleso nad Skokom.
Pohľad na vrch Satan a na Bašty.
Pohľad smerom ponad Mlynickú dolinu, Predné Solisko je skutočne vysoko.
Keď som vystúpil, musím aj zostúpiť. Pohľad na zostupovú trasu môže v niektorých miestach vyvolávať pocity závrate, niektorí môžu mať pocit, že je lepšie zostupovať po štyroch aby ste sa nezrútili do doliny.
Cesta lanovkou smerom dole je rovnako adrenalínová. Po ľavej strane a pred sebou máme hlbokú dolinu, ani sme si to cestou hore neuvedomili. Lanovka klesá po ľavej strane, čo pôsobí nezvyčajne a pri menšom naklonení umocňuje adrenalínové pocity. Netradičné pohľady, nové zážitky a zábava je to prečo sme do Tatier išli. Užili sme si to celá rodina. Keď zídeme do pásma lesa, už je to len obyčajná lanovka.
V tomto bare pod lanovkami, medzi skokanskými mostíkmi a hotelom FIS si môžete objednať horúcu rumčokoládu. Je to vodnatá čokoláda slabej chuti do ktorej barman pridá kvapku rumu a na vrch šľahačku. Stojí 2,90, mám 2 dvojky, podávam teda 4Eurá. Počkajte, zabudol som účtovať ten rum. Takže 4,10, ale pre vás za 4. Takže 4 eurá. To bola jediná divná skúsenosť s tatranskou pohostinnosťou. Asi som si len zle vybral, ak nenapíšem tak sa to nezmení a nekvalitnú horúcu čokoládu budú predávať aj naďalej. Mali by ponúkať chutnejšiu čokoládu si myslím. Objednám si radšej 52° Tatranský čaj, výber majú slušný.
Byť na Štrbskom plese a neprechádzať sa okolo jazera by sme si neodpustili.
Späť na chatu sme išli okľukou. Stavili sme sa v Kráľovej Lehote po brikety do krbu a na miestnej farme sme kúpili takého pekné rybky na večeru. Plán sme splnili, aj grilovanie bolo. A čo vy? Kedy pôjdete?
