Vstupné pre dospelú osobu stojí 9 Eur. So vstupenkou môžete navštíviť Archeologický park Carnuntum, ďalšie 2 atrakcie ktoré sú súčasťou vstupenky - rímska posádka s amfiteátrom v susednom Bad Deutsch-Altenburgu a Kulturfabrik v Hainburgu sme v rámci jedného dňa nestihli. Vstupenka platí až do 15.novembra, takže nám na návštevu zvyšných atrakcií zostávajú ešte 2 mesiace.
Pri vstupe do múzea prechádzate „cestou pomedzi hroby". Zaujímavo spracovaná expozícia bývalých náhrobných kameňov má za cieľ priblížiť vám vzťah Rimanov ku svojim mŕtvym. Svojich blízkych Rimania ukladali do rozľahlých pohrebných okrskov v blízkosti výpadoviek. Pútnici teda najskôr prechádzali popri hroboch, ktoré obyčajne lemovali vstupné cesty do miest.
Nasleduje videoprojekcia kde sa na súbore obrazoviek môžete zoznámiť s rímskym spôsobom života, prípravou jedál, zábavou, vojenskou výchovou, bojom. V tej istej miestnosti sa nachádza niekoľko replík rímskych vojenských a bojových insígnií patriacich légiám, ktoré tu boli usídlené už v 1. storočí.
Z múzea vychádzate do archeologického parku. Prejdete popri obrovskej makete ktorá znázorňuje umiestnenie domov a rozsiahlosť samotného miesta. Pamätník stretnutia štyroch cisárov, ktoré do Carnunta zvolal v novembri 308 cisár Dioklecián poskytuje miesto pre krátky oddych v tieni stromov. Popisky v celom areáli sú v nemčine, angličtine a v slovenčine. Je to príjemné zistenie.
Prichádzate k súboru domov ktoré boli postavené na základe archeologických zistení s využitím tradičných antických postupov výstavby. Kamene sa ručne opracovali do antického rozmeru zostatkov nájdených úlomkov muriva. Pri výstavbe sa použili kópie rímskych nástrojov na opracovanie dreva a kameňa. V domoch sa predvádza typické zariadenie zo začiatku 4. storočia a stavby približujú spôsob života Rimanov rôznych triednych skupín.
Tento dom patril obchodníkovi s látkami ktorý sa volal Lucius Maticeius Clemens z Carnunta.
V tejto kuchyni mu služobníci pripravovali obed.
V Carnunte nájdete zrekonštruované domy ktoré prezentujú život vyššej triedy v rímskej spoločnosti. Na obrázku je reprezentačná sieň vo ville urbana.
Pravdepodobne v takejto spoločenskej miestnosti rímski tetrarchovia diskutovali o tolerančných ediktoch, ktoré 5 rokov po stretnutí vydal cisár Konštantín Veľký pod názvom Milánska dohoda ako jeden z prvých dokumentov o tolerancii kresťanstva.
Dobová rímska reštaurácia pripomína dnešný fastfood. V celej expozícii sú vystavené skutočné kusy ovocia, zeleniny. Môžete ich aj ochutnať. Hrozno bolo chutné. Na obrázku vidíte aj skutočnú slaninu a skutočné sušené ryby. Tie zavesené sa volajú „zargan" a lovia sa v Čiernom, Egejskom a Stredozemnom mori.
V správnom rímskom meste nemôžu chýbať príjemné rímske kúpele. Tie sú dnes plne funkčné.
Teplú vodu a mramor na ležanie vyhrievajú tradičným spôsobom - kúrením drevom. Pec je umiestnená zo zadnej strany tejto vane. Mramor bol horúci, voda teplá.
Ako vstup do pece. Takto vyzerá prístup k podlahovému kúreniu, ktoré zvyčajne zabezpečovali otroci.
Tí pod podlahou pálili drevo, čím zabezpečovali jej ohrev. Výška podlahy je odhadom 60-70cm, musela to byť skutočne otrocká práca.
Asi 10 minút peši, z druhej strany parkoviska nájdete bývalý amfiteáter. Súboje gladiátorov tu mohlo sledovať až 8000 návštevníkov súčasne. Aréna bola postavená v 1. storočí n.l.
Pohanská brána (Heidentor) je najznámejšia rímska staviteľská pamiatka v Rakúsku. Prístup je možný aj autom (asi 2-3 minúty autom, alebo 20 min peši), zaparkujete priamo pri jej zostatkoch.
Deti sa môžu dokonale vyblázniť na hojdačkách a preliezacej dráhe, ktoré sa nachádzajú v areáli archeologického parku.
Alebo si môžu zabehať ako morčatá v bubne.
Na záver by som asi mal uviesť, že popisky k fotografiám uvádzam tak ako ich vnímam ja sám. Prajem pekný víkend. Pre mnohých sa určite začína už zajtra.
