Vznik nového konzervatívneho média prebehol relatívne potichu a spôsobil menší rozruch ako založenie Postoja pred piatimi rokmi. Ten vznikol ako reakcia na spôsob, akým slovenské médiá informovali o vtedajšom referende a jeho príchod bol tak trochu revolučný. Na slovenskej mediálnej scéne sa objavilo niečo, čo tu dovtedy nebolo - čisto konzervatívne a zároveň profesionálne médium.
V rovnakom čase sa o čosi podobné pokúsil aj Milan Krajniak, ktorý založil Konzervatívny výber. Ten však nikdy nedosiahol úspech Postoja a už v roku 2017 nečakane skončil svoju činnosť. Postoj tak ostal na slovenskej mediálnej scéne jediným relevantným konzervatívnym médiom.
V súčasnosti na Slovensku funguje aj Konzervatívny web, ktorý má spoločný redakčný systém a dizajn s denníkom SME. Denne ho však číta len niekoľko stoviek čitateľov a keby nespôsobil rozruch tým, že spadá pod Petit Press a množstvo ľudí si kvôli tomu myslelo, že ide o súčasť denníka SME, pravdepodobne by o ňom takmer nikto nepočul. Len pre ilustráciu, v dobe písania tohto článku má druhý najčítanejší článok umiestený na Konzervatívnom webe 13 prečítaní.
Prečo je tu odrazu nové médium?
Na konci roka 2020 ale do jazierka slovenskej mediálnej scény potichu priplávala nová ryba - Štandard. A pokiaľ sa jej podarí efektívne osloviť svoju cieľovú skupinu, môže sa zmeniť na žraloka.
Jeho jediným majiteľom je Peter Núñez, úspešný producent, ktorý má vo svojom portfóliu napríklad projekty Farma, V siedmom nebi, Milujem Slovensko, Najväčší Slovák, OTO, Slnko v sieti či Slovensko hľadá Superstar.
Skutočnosť, že sa takýto mediálny „žralok“ pustil do takéhoto projektu, sa dá vysvetliť dvoma spôsobmi. Prvou možnosťou je to, že ho k tomu vedú ideologické dôvody, čo by bolo pre Štandard dobré. V takom prípade by totiž bol pri udržiavaní Štandardu pri živote motivovaný vlastným ideologickým presvedčením a nevzdal by to napríklad v prípade, že sa Štandard stane stratovým.
Druhou možnosťou je to, že ako skúsený producent vidí zisk, ktorý mu Štandard môže priniesť. Takáto možnosť je pre Štandard takisto dobrá – znamenalo by to totiž, že skúsený producent vidí na Slovensku masu ľudí požadujúcich konzervatívny mediálny obsah, ktorej nároky by bol Štandard schopný uspokojiť. V takomto prípade by sa udržal pri živote aj bez ideologicky zaujatého majiteľa.
Personálne zloženie Štandardu
Šéfredaktorom nového projektu sa stal Jaroslav Daniška, ktorý odišiel z Postoja. Tento odchod bol spôsobený tým, že mu vtedajší šéfredaktor Postoja ponúkol nedôstojne nízky plat, čím mu vlastne naznačil, že s ním naďalej spolupracovať nechce. Kvôli tejto zvláštnej situácii prestal do Postoja prispievať aj Vladimír Palko.
Čo sa týka ďalšieho zloženia redakcie Štandardu, zástupcami šéfredaktora sa stávajú Peter Števkov a publicista Jozef Hajko. Komentátormi Štandardu sa stali Vladimír Palko a Ján Baránek. Redaktormi sa stali napríklad Martin Leidenfrost či Veronika Šmiralová, ktorá pôsobila v investigatívnom tíme Aktualít.
Vyvažovanie mediálnej scény
„Štandard chce vyvážiť mediálny priestor, ktorý dnes neodzrkadľuje politickú a spoločenskú realitu na Slovensku. Novinári z hlavných médií čoraz otvorenejšie sympatizujú s progresívne-liberálnymi stranami a politikmi, čo vytvára nerovnováhu, ktorá je v pluralitnej spoločnosti neprirodzená a škodí politike, spoločnosti aj samej novinárčine. Vadí nám to. A nechceli sme sa len tak prizerať. Cítime to o to viac, že sa hlásime k tradíciám slovenského disentu, tajnej cirkvi a zápasu proti komunizmu a niektoré normalizačné triky sa začínajú opäť vracať. Chceme túto situáciu zmeniť,“ hovorí v úvodníku šéfredaktor Jaroslav Daniška.
Bez ohľadu na to, aké názory čitateľ tohto článku zastáva, musí si priznať, že minimálne v prvej časti vyjadrenia má Daniška pravdu. Médiá na Slovensku naozaj neodzrkadľuje reálnu politickú scénu a väčšina veľkých médií zastáva liberálny svetonázor. Vidno to na nielen komentároch, ktoré tieto médiá publikujú, ale aj na spôsobe, akým si vyberajú témy na spracovanie a akým spôsobom ich potom spracovávajú.
Ľudia, ktorí majú konzervatívne názory, tak majú v slovenskom mediálnom priestore iba málo možností, ako čítať médium vyznávajúce podobné hodnoty, aké vyznávajú oni.
Vplyv na demokraciu
Liberálne zmýšľajúci čitateľ si v tomto momente môže povedať, že je to vlastne dobré. Konzervatívci začnú predsa čítať liberálne médiá a ich svetonázor sa zmení na „otvorenejší“ a „progresívnejší“, nie?
Nie.
Naše politické názory patria k veciam, ktoré sa počas nášho života nezvyknú dramaticky meniť. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že za naše politické názory môže z veľkej časti genetika, ktorá je nemenná. Scenár, v ktorom sa konzervatívec pod vplyvom liberálnych médií stane liberálom, je tak značne nerealistický.
Ľudia radi počúvajú vodcov, ktorí im hovoria to, čo chcú počuť. Týka sa to vodcov nielen politických, ale aj mediálnych. Pokiaľ teda mám na výber dve médiá a jedno z nich publikuje komentáre, ktoré sa zhodujú s mojím osobným názorom, pravdepodobne ho uprednostním pred jeho konkurenciou.
Keď sa ale pozrieme na zloženie slovenskej mediálnej scény, môžeme vidieť, že ani zďaleka nepokrýva potreby všetkých konzumentov. V krajine, kde sa podľa Focusu 58% obyvateľov považuje za konzervatívnych, je jedno seriózne konzervatívne médium skrátka zúfalo málo. Dopyt je veľký, ponuka takmer nulová. Čo sa teda potom deje?
Prichádzajú šmejdi.
Politici aj novinári krútia hlavou nad tým, akú popularitu v súčasnosti dosahujú dezinformačné médiá. Keď si na Googli vyhľadáte „konzervatívny denník“, prvý výsledok obsahuje hyperlink odkazujúci na Hlavné správy, proruské dezinformačné médium.
Dopyt po konzervatívnych hlasoch v mediálnom priestore nebol uspokojený dostatočnou ponukou a toto je výsledok.
Vznik nového seriózneho konzervatívneho média je tak dobrou správou pre všetkých (od konzervatívcov až po liberálov), ktorí si vážia demokraciu a nechcú, aby bola rozvracaná dezinformátormi s nečistými úmyslami. Svojou existenciou totiž pomôže s napĺňaním slovenského dopytu po konzervatívnych médiách a tým aj možno zníži počet ľudí, ktorí kvôli svojej nenaplnenej túžbe po konzervatívnom obsahu čítajú dezinformačné weby, lebo im neostala žiadna iná možnosť.
Teraz už inú možnosť mať budú.
