Rozhodne sa nejedná o príjemnú situáciu, keď niekto vytiahne fotografiu, na ktorej si s úsmevom podávate ruky so šéfom extrémistickej strany ĽSNS, Mariánom Kotlebom. O to nepríjemnejšie je, keď sa takáto udalosť odohrá niekoľko týždňov pred prezidentskými voľbami, v ktorých kandidujete.
Musím byť úprimný - kandidát František Mikloško v týchto voľbách nemá šancu. Agentúra Focus urobila pre televíziu Markíza prieskum, v ktorom tento kandidát s 3,5% hlasov obsadzuje piate miesto a na štvrtého Kotlebu stráca skoro 3 percentá hlasov. Pokiaľ by si voliči pána Kotlebu a pána Harabina uvedomili, že konzervativizmus je niečo úplne iné, ako si predstavujú oni a radšej zakrúžkovali pána Mikloška, mal by podľa tohto prieskumu šancu zabojovať o druhé kolo. Bohužiaľ, táto utopická situácia je pri súčasnom mentálnom nastavení slovenských konzervativistov nemožná.
Fotografia z roku 2015, na ktorú upozornila liberálna stránka Mladí proti fašizmu, zobrazuje pána Mikloška ako si počas katolíckej omše podáva s úsmevom ruky s Mariánom Kotlebom, mužom, ktorý sa o rok neskôr šokujúco dostal do parlamentu. Okamžite sa začalo špekulovať o tom, ako k tomuto gestu vôbec došlo. Za najpravdepodobnejšiu možnosť sa považuje to, že Mikloško podal Kotlebovi ruku pri katolíckom zvyku vzájomného vzdávania “znaku pokoja.” Ako katolík si uvedomujem, že pri takomto podávaní rúk neriešim to, kto za mnou stojí a komu sa chystám podať ruku. Jednoducho sa otočím, usmejem a potrasiem danému človeku rukou. V rovnakej situácii sa pravdepodobne ocitol aj pán František Mikloško.
Ľudia na internetových médiách majú často krátku pamäť a preto mohli ľahko zabudnúť na to, ako Mikloško inicializoval napríklad ešte za komunizmu ospravedlnenie judaistom za správanie vlády počas druhej svetovej vojny. Žijeme v dobe fast-foodovej politiky - ľuďom stačí jeden obrázok, jeden status, jeden “meme” a okamžite si utvoria názor na danú problematiku. Žiadny “research” nie je pre vyznávačov “fast-foodovej politiky” dôležitý. Veď to predsa videli na Facebooku, tak to musí byť pravda.
Prečo by ale niekto mal záujem vytiahnuť štyri roky starú fotku a kompromitovať Františka Mikloška, keď má v prieskumoch tak málo percent? Je to jednoduché - sympatizanti jedného z dvoch najsilnejších kandidátov. Osobne sa ale viac prikláňam k názoru, že sú to ľudia, ktorých zmýšľanie sa dá považovať za liberálnejšie, čiže voliči pani Čaputovej.
Róbert Mistrík sa pred niekoľkými dňami vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej. Mistrík bol obľúbeným kandidátom najmä medzi konzervatívnymi intelektuálmi, ktorí považovali Čaputovú za priveľmi liberálnu a uvedomovali si, že kampane Kotlebu a Harabina sú absurdné a rozhodne nie sú založené na konzervatívnych hodnotách. Keď odstúpil, na Slovensku ostala veľká skupina konzervatívcov, ktorí sú zmätení a hľadajú akúsi konzervatívnu alternatívu. Mikloško je pre takýchto ľudí sympatickým kandidátom.
Liberáli veľmi rýchlo pochopili, že Mikloško môže takýchto voličov prilákať. Potrebovali preto niečo, čo konzervatívnych intelektuálov veľmi rýchlo odradí - akékoľvek prepojenie ich milovaného kandidáta s extrémistami. Fotografia zo zádušnej omše z roku 2015 bola preto na tieto účely ako stvorená. A dosiahli to, čo chceli - Mikloško začal všetko zúfalo vysvetľovať, ale mediálna lavína sa už nedá zastaviť. To, čo už bolo raz vyslovené, sa nedá vrátiť späť. Odporúčam si prečítať už zľudovelý príbeh o klebetách a slepačom perí.
Výber medzi najsilnejšími kandidátmi sa začína podobať skôr na výber “menšieho zla.” Prečo to musí vždy na Slovensku zájsť tak ďaleko?
A ešte o jednu vec by som vás chcel poprosiť - nedovoľte, aby váš názor na spoločnosť formovali jednoduché obrázky a kratučké texty. Zjednodušovanie informácií vedie iba k tomu, že ľudia budú jednoduchšie ovplyvniteľní a hlúpejší.
