Topolčianky zorganizovali poSELŠkárske stretko môjho ročníka(2007). V poradí už druhé. Prvé sa konalo u nás na východe. Na cestu stopom ma ani moc nemusela ukecávať Princezná. Skoro ráno sme sa postavili na výpadovku smerom na PP a vztýčeným palcom zdravili okoloidúcich vodičov.
Po dlhšom čase nám obďaleč zastavuje van naložený ovocím. Skoro sme ho prehliadli :) Ruksaky spočinuli na banánoch a pomarančoch, my na sedadlách vedľa vodiča. Jazdil relatívne rýchlo, ale bezpečne.
Chalan prestal jazdiť na kamiónoch, keď sa po mikrospánku zobudil 30km bližšie k cieľu, ku Košiciam. Cesta v okolí Spišského podhradia však bola vďaka Bohu relatívne rovná. Nie je to prvý príbeh z podobného súdka. Tento našťastie nekončí tragicky. Za ten čas, ktorý strávil "plnohodnotne" za volantom (nakládka, v noci presun KE->BA, vykládka, presun naspäť), vypil hektolitre redbullu... Ani sa nezbadal, a dcéra oslavovala 12, začínala puberta... Smutné.
Cez Poprad sme sa museli dostať pešo. Nik nás nezviezol. Výpadovka na dialnicu je v rekonštrukcii, na stopovanie nie je miesto. Pár drzích pokusov na križovatke nevyšlo, kabíny ťahačov boli iba dvojmiestne a žiaden z vodičov sa nechcel vzdať svojho teplučkého miestečka :)
Po polhodine stopovania pri benzínke začína poprchávať. Nevzdávame sa. Hustý lejak nás zaženie pod strechu k tankujúcim autám. Nedarí sa. Zviesť nás odmieta nejeden kamionista, čierna audina, modrá felícia...
Tesne pred benzínkou zastavuje kamión. S odhodlaním ukecať ho vyrážam do dažďa. Vodič však chce zviezť (alebo zviesť?) 2 kočky stojace na daždi. Nepočujú ho. Skúša trúbiť, kričí... Oni nič. Moja nádej rastie ;) Presvedčí ma, že potrebuje povinnú 45min. prestávku, po nej nás vezme. Naletím mu. Čochvíľa opúšta benzínku. Hmmmm... čo už. Za pár minút sa však vracia s5. Znovu sa snaží "osloviť" spomínané holky, ktoré ho nevnímajú, ako naposledy. Zastavuje teda pri nás: "No tu ste, sadajte, nemohol som vás nájsť!" *ROFL*
Vezieme sa v novučičkom (2-týždňovom) svetlo-modrom ťahači s prázdnym návesom na sypký materiál, ja rozvalený na posteli, Princess na sedadle. Chvíľu som nespúšťal ruku z kasera vo vrecku, potom ma to prešlo. Šofér bol ukecaný, netrebalo veľa a prešli sme snáď všetky jeho frajerské mafiánske príhody. Mnohé by získali oskara za nápaditosť, jedinečnosť alebo réžiu (samozrejme v jeho podaní) či ľudskú hlúpsť :) Robil špeciálku pre armádu, v autoservise, rozvážal peniaze na výplaty po firmách... Cesta bola pre mňa spestrená dostatočne :D Snáď jediná vada: balóňaky (priveľké predné pneumatiky) výborne sedeli vo vyjazdených koľajách, preto som sa pri rýchlej jazde cítil ako v električke. Naše smerovanie udávala cesta, nie šofér :(
Vyložil nás v Ilave na dialnici. Po neúspešnej polhodinke na dialňičnej križovatke a kôli pokročilej hodine sme ďalší kus cesty absolvovali autobusom. A keďže z diery sa do diery dostať tažko, prestupovali sme asi 4-ḱrát. Prísť sme však stihli načas.
PS: vrelá vďaka obom šoférom ;)
