Obloha je prekrásna, nezvyčajne sýto modrá, pastelová. Celé ovzdušie je ňou akoby presýtené. Slnko už dávno spočinulo niekde v diaľke a uložilo sa na odpočinok. Vzduch je ťažký, vlhký. Napätie obrovské. Aj ja som akýsi nesvoj. Posledné belasé svetlo v izbe zaniká s vypnutím monitora. Vzápätí tmu premôže škrtnutie zápalky, ktorá postupne sa rozjasní aj pár čajových sviečok. Dnes sa im akosi nechce horieť. Oprášim aj jednu staršiu hrubú sviecu, ktorá mi v izbe udržiavala Betlehemské svetlo od Vianoc až po Nový rok. Zapálim vonnú tyčinku a spokojne sa ukladám na stoličku. A zrazu... Nebo, ktorémedzičasom stmavlo na nepoznanie, preťal prvý dlhý jasný záblesk svetlanasledovaný masívnym rinčaním. S jeho doznením dopadli na zem prvéťažké kvapky dažďa. Začalo nebeské besnenie. Oblohu zo všetkých stránrozjasňovali blesky svojím oslňujúcim jasom, dupot veľkých dažďovýchkvapiek na streche znel sťa stádo splašených koní, ktoré prehlušoval ohromný rachot neviditeľných diel. Búrka bola v plnom prúde. Čiernemračná sa trhali vo dvoje a v krátkych zábleskoch vytvárali desivémonštrá.
Sedím pri okne ako prikovaný. Nemôžem, ba ani nechcem, odtrhnúť oči od tohto prekrásneho a srdcervúceho divadla. Aká ohromnásila sa skrýva v prírode. Kto prikázal stovkám a tisícom drobnýchobláčikov, aby sa spojili a spoločne zatienili Slnko? Kde sa nabralitoľké desaťtisíce kilovoltov, ktoré dokážu rozpútať túto jedinečnúhru? Odkiaľ prišli státisíce litrov priezračnej kvapaliny, ktoré napojavyprahnutú zem? Kam sa podejú milióny miliárd trblietavých kvapôčok, zktorých má každá vlastný príbeh? Jedna sa skotúľa do potôčika a vrátisa tam, odkiaľ prišla. Ďalšia pomôže stromu vzrásť a zosilnieť, stane sa jeho súčasťou, niektoránapojí smädnú laň, a iné sa spoja a vytvoria mláku, ktorú Slncenevysuší, aby sa ráno mohlo malé chlapča od radosti vyváľať v čerstvomblate. Ktorá mocnosť dokázala zorganizovať všetku tú uchvacujúcu nádheru?
Hra za blíži ku koncu. Búrka slabne. Asi ju zlomil oranžový maják, ktorý mi máva z diaľky. Jemný dážď úžasne zakončuje túto symfóniu.
Je ticho, tma, len v diaľke sa ihrá pár pouličnýchlámp. Beriem papier, pero, a v mihotavom svetle dohárajúcich sviečokzačínam písať...
