Na obed som sa vybral do Košíc. V utorok ma čaká posledná a najťažšia skúška tohto semestra, preto som si vzal so sebou aj nový oblek. Doteraz som ho mal na sebe oblečený dva-krát; počas štedrého večera a na plese. Spolu s ním aj novučičkú červenú košeľu a kravatu. Snáď zaujmem skúšajúcu aspoň oblečením, keď už nie ohromnými vedomosťami, lebo prvý krát mám pocit, že neviem absolútne nič.
Po príchode na privát som však s prekvapením zistil, že oblek nemám. Zabudol som ho v autobuse v úložnom priestore nad sedadlom. Super. Som loser. Zhodou okolností autobus cestu v Košiciach nekončí, ale pokračuje ďalej do Zvolena, potom do Banskej Bystrice. Uff... Riadny kus cesty. Adrenalín závratne stúpa. Na dispečingu v Košiciach ani Rožňave nik neberie telefón... Vďaka spolubývajúcemu rozmýšľam aspoň trochu logicky. Idem na stanicu osobne... SBS-kár sa divne pýta prečo chcem vedieť, kde nájdem dispečera. Nakoniec mi však prezradí toto "služobné tajomstvo".
Dispečer je oveľa milší. Podľa lístka mu diktujem číslo spoja, potvrdzuje mi to, čo som si už skôr zistil, a síce že autobus patrí pod Zvolenskú SAD, neúspešne skúša zohnať kontakt na šoféra daného autobusu cez zvolenského zamestnávateľa. Navrhujem nech kontaktuje Rožňavu, aby mi ho tam vyložili. Vďaka jeho osobnému kontaktu na kolegu v spomínanom meste a môjmu detailnému opisu miesta, kde sa moja stratená vzácnosť nachádza, je o to postarané. Dokonca aj dovoz späť do Košíc je zabezpečený, ak bude šofér ochotný. Oblek sa mi teda povozí medzištátnou linkou z Prahy. Všetko sa udeje podľa plánu.
Keď si o hodinu neskôr idem oblek vyzdvihnúť, zaskočí ma národ postávajúci pred stanicou, požiarne autá, policajná páska... Pyrotechnici práve uvoľnili autobusovú stanicu. Je hlásená bomba na stanici v Košiciach, oznamovateľ zabudol povedať na ktorej stanici, tak prehľadávajú aj železničnú aj autobusovú.
Kupujem čokoládu, idem si vyzdvihnúť oblek a odchádzam. Dispečer bol veľmi ústretový. Vďaka Bohu, aj toto fiasko dopadlo v môj prospech. Opäť raz to Niekto geniálne zariadil. Dúfam, že sa raz a navždy poučím a budem si dávať väčší pozor na veci.
Na záver mi nedá nespomenúť skúšku, ktorú som predsa len dostal. Aj keď iba mám E, ale predsa. A mám pocit, že bola naozaj skôr za ten oblek, ako za to, čo som predviedol ;)
