Travian. Kto by ho nepoznal. V poslednom čase snáď najrozšírenejšiaonline hra. Milovaná a nenávidená. Na Slovensku funguje 8 svetov(alebo servrov), vČechách 17. V oboch krajinách je dokopy registrovaných vyše 333 tisíc hráčov. Kopec ďalšíchsvetov funguje v iných krajinách.
O čo vlastne ide?
Je to jednoduché. Vyberiete si jeden z 3 národov - ofenzívni Germáni, defenzívni Galovia alebo Rímski stavitelia. Rozvíjate vlastnú hlavnú dedinu, zakladáte nové osady, budujete vojsko, útočíte, bránite... Na to všetko potrebujete 4 suroviny, a síce drevo, hlinu, železo a obilie. Dobre znie aj hláška na hlavnej stránke: "Hráš s tisíckami hráčov ako náčelník malej dediny a vedieš obyvateľov k sláve a víťazstvu". Cieľom je postaviť Div sveta na úroveň 100. Div sveta reprezentuje umenie. Iba najsilnejší a najbohatší budú môcťpostaviť niečo tak veľké a ubrániť to pred závistlivými nepriateľmi. Div sveta na úrovni 100 "obdarí" jeho vlastníka neobmedzenou silou, a teda mu dá svetovládu (na danom servri) a tým zabezpečí víťazstvo.
Ja som začal hrať dlhšie po začiatku asi v auguste '07 vo svete CZ3. Keď som prekonal ťažké začiatky a začal mať radosť z hry, zničili ma silnejší hráči. Diplomatickou cestou som dosiahol to, že mi zabezpečia ochranu a pomôžu opäť postaviť na nohy. Ale keď už začať od piku, tak niekde, kde to bude mať aspoň aký taký význam. Založil som si nový účet na SK1. Zo začiatku sa darilo, neskôr sa rozpadla aliancia, mal som opletačky so silnejšími hráčmi, ktorý začali hrať skôr, prišiel som o 2 dediny...
Znovu prišla na rad diplomacia. Pri svojej malosti som mal dosť vysoké požiadavky. A bolo to dobré. Síce narobili ešte pár problémov, ale neskôr mi zabezpečili jedného super spojenca. Dokonca z aliancie, ktorá bola vždy mojím cieľom. G-KRU. GIANT KRU, GAMES KRU, GANJA KRU... každý si tu nájde svoje. Bol som však primalý a príliš mierumilovný. Prišiel rozpad aliancie MAVS (Mavericks) a odchod väčšiny jej členov ku "konkurencii" G-KRU. Ja som OOT zo zásady odmietal. Nepáčil sa mi ich štýl. Najviac ma mrzelo, že zdrhla aj miiia, s ktorou som sa skamarátil. Prebral som teda velenie MAVS a velil v podstate hŕstke slabých neaktívnych hráčov. Držal som sa. Nebolo to však nič moc. Spolu so spomínaným silnejším spojencom sme kvôli napádaniu kamaráta vyvolali vojnový konflikt. Musím sa priznať, spanikáril som, veď na mňa šliapalo 150 útokov. Škoda, že všetko boli iba falošné (pre nezainteresovaných: útok s minimom jednotiek, len na vystrašenie/zmätenie hráča). V dedine ich totiž čakalo milé privítanie a posedenie na vysokonavštevovanej obrannej párty. Po chvíľke ktosi začal plakať sťa malé decko, aby sme mu dali pokoj, lebo... Tak sa aj stalo, veď je to len hra, a viem, ako som sa cítil ja, keď som bol masakrovaný silnejšími. Jediný rozdiel bol v tom, že ja som nebol väčší, a za mnou nestála celá ally.
6. februára 2008 sa mi splnil "traviaňácky sen": vzali ma do G-KRU. Dosť neskoro, ale nevadí.
Pomaly, ale isto sa blížil koniec. Natarské dediny, v ktorých sa dal stavať div už čakali na svojich dobyvateľov... Vojna G-KRU s Thebami a SLGT si vyžiadala veľa padlých hrdinov. Začína opatrná vojna s OOT ako druhou najsilnejšou frakciou.
Konečne. Plány potrebné na stavbu divu prichystané, bezpečne odložené v pokladnici... Môžeme začať. Všetko obranné vojsko sa pripravovalo k obrane monumentu, stavitelia skracovali svoj nočný spánok, a bdeli nad každou priloženou tehlou, zásobovanie vojska jedlom bolo čím ďalej tým náročnejšie... Prvé pokusy o spomalenie súperov prišli približne po 25 leveli. G-KRU akcie vyšli veľmi pekne. Spomalilo súperov a výrazne prehĺbilo svoj náskok. Spojenci sa otočili chrbtom a k tomu ešte prišla odplata. Ostatné aliancie sa nebili medzi sebou, ale všetky sa naraz pustili do nás. Vojna celého servra proti jedinej frakcii. Spomalili nás natoľko, že sme boli nútený preorientovať sa na stavbu iného divu. Smola. Ale nevzdali sme sa. S heslom "Morituri te salutant" v profiloch sme posielali na smrť "za kráľa a za vlasť" všetky vytrénované jednotky. Strata nebola obrovská, ale citeľná. Na prvé miesto sa prebojovali stavitelia MOSADu. Krása.
Level 90. Blíži sa koniec. Útočné armády boli stále primalé na pokorenie súperov. Odhodlávame sa však na posledný úder. Neúspešne. Dňa 9. apríla 2008 o 14:21 dokončili stavitelia z frakcie MOSAD pod vedením Petiak-a svoj monument. Srdečne gratulujem. Gratulujem aj k uživeniu vyše 7,5 miliónovej armády tesne pred koncom ;)
Na záver už len toľko: Nevyhrali sme, ale prežili sme vojnu proti celému svetu. A to už o niečom svedčí. Necítime sa porazený, lebo súperi sa do posledného momentu triasli. Svedčí o tom aj správa, že MOSAD sa vyhrážal vlastným členom vyhodením z aliancie, ak budú mať doma viac ako 100 obrancov a nepošlú ich brániť monument.
K víťazstvu gratulujem aj OOT, ktorý sa cítia víťazmi preto, lebo "G-KRU nebude prve ;o)" (však Aztec :)
Posledná gratulácia patrí hráčovi, ktorého som už spomínal. Áno, je to ten, ktorého zachránilo pred zničením dobré srdce. Zosilnel, dokonca viac než ja a tesne pred koncom sa rozhodol vrátiť požičané. Dovolil mojim ťažko naškrabaným posilám zo 6 dedín rozprášiť mu celú mizernú útočnú armádičku. Okamžite som mu dal tú istú možnosť. Na moje zdesenie, jeho obrancovia umreli od strachu. Čakal ma iba jediný špeh. Nájde si teda rozbombardovanú dedinu ;)
Poučenie: Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Ale poriadne veľkým a tvrdým.
Poučenie 2: Už nikdy nezačnem podobnú online hru. Aj keď nie ste závislý, oberá o slobodu.
A aj keď som to nečakal, hra ma naučila pár vecí do života.
Ďakujem všetkým, ktorý spravili pre alianciu všetko a vzdávam im hold. cube, cubitko, mugorer, Nikus, Gustik, A.C.A.B... Som rád, že som mal tú česť... Ďakujem aj spojencovi sax-ovi, ale i konkurencii za to, že ma neobšťastňovala prítomnosťou svojich vojsk na mojom území príliš často.
