Prvých 6 mesiacov po komunálnych voľbách sa v Bratislave len rokovalo. Bratislava nemala viceprimátorov, niektorým dozorným radám a predstavenstvám mestských podnikov vypršal mandát a koaličné strany sa s Ftáčnikom nevedeli dohodnúť prakticky na ničom. Ftáčnik tvrdil, že z troch viceprimátorov má mať zastúpenie v dvoch koalícia a jeden nekoaličný kandidát. Koalícia zas tvrdila, že ak primátor je nekoaličný, mali by byť teda všetci traja námestníci zastúpení koaličnými, keďže koalícia má vyše 2/3 väčšinu v zastupiteľstve. Pre tento rozpor bolo mesto z časti zablokované. Pri formovaní stratégie sa spomínalo aj zablokovanie mestského zastupiteľstva, neschválenie programu, neschválenie rozpočtu atď. A opäť SaS ako konštruktívna strana, pre ktorú je riešenie problémov dôležitejšie ako politikárčenie, urobila ústretový krok a vzdala sa svojho viceprimátora a položila ho na oltár dohody. Čo si za to vyslúžila? Len ďalšiu kritiku a slová predsedu SDKÚ Nesrovnala: „To, že sa klub SaS a OKS rozhodol inak, je ich vec.“ Ak by SaS neustúpila, Bratislava nemá viceprimátorov a miesta v predstavenstvách a dozorných radách sú doteraz neobsadené. Pomaličky si začínam uvedomovať, že konštruktívny prístup na slovenskej politickej scéne nemá čo robiť a koniec koncov to ukazujú aj najnovšie preferencie SaS. Čo by ste robili, milí blogeri a diskutéri na mieste SaS? Ťahali by ste veci do extrémov, alebo je táto naša politika správna, treba len vydržať a ľudia si to uvedomia? Je vôbec šanca, aby ľudia pochopili, že riešenie problémov je dôležitejšie ako boj o moc, alebo sa musí aj SaSka uchýliť k demagógii a praktikám, ktoré sme tak dlho kritizovali?
