Na druhý deň sa skupina opäť stretla u Adolfa.
„ Musím sa vám priznať. Ako ste včera odišli, neodolal som. Rovno som objednal dvoch špičkových detektívov, aby si preklepli Králika so Sedlárom. Mám s detektívmi kontakty ešte z čias, keď som spolupracoval na prípade priemyselnej špionáže. Takže sú diskrétni a spoľahliví. Rozsah informácií, ktorý mi poskytli, posadil na zadok i mňa.“ – začal Adolf.
Skupina si prezerali získané informácie, analyzovali dáta, no zatiaľ nič nenasvedčovalo tomu, že by sa títo dvaja pripravovali na prílev veľkého množstva peňazí. Ich životy boli pomerne obyčajné. Nenašli žiadne náznaky toho, že by sa chystali na niečo výnimočné.
Debata sa posunula ďalej k samotnému aktu podávania tiketov.
„Je to skôr technická záležitosť,no musíme prísť nato, ako staviť všetky čísla súčasne.“ -povedal Adolf razantne.
„Čo tak staviť ich cez internet?“ - navrhol Willie.
„ Hm, mohla by to byť cesta. Počkaj chvíľu, zistím“- dodal Adolf a do niekoľkých minút mal vytvorený online profil. Po pár minútach však objavil vážny problém.
„ No, na účet je možné previesť len 5000eur a maximálny mesačný limit bol nastavený na 20000eur. S online účtom sme tu práve skončili. Potrebovali by sme 1820 účtov, aby sme obsiahli všetky čísla“ - dodal.
„To znamená 1814 ďalších ľudí v klube.“ - zažartoval Stano.
„Nedá sa vytvoriť viac účtov na jedno meno?“ - pýtal sa Tobiáš
„Žiada si to overenie dokladom totožnosti, nebolo by to legálne, čo porušuje prvú zásadu klub. Taktiež , mohli by sme poskytnúť lotérii zámineku, aby nám nakoniec výhru nemusela vyplatiť. „- skonštatoval Adolf
„Čo nám teda ostáva? Staviť 14 miliónov tiketo?, To nechcem vidieť tú pani za pokladňou, ako sa bude tváriť.“ - povedala Millie uštipačne.
„Existuje ešte systémová stávka, kde môžeš staviť všetky kombinácie čísiel. Maximum je štrnásť čísel.“ - oznámil Stano.
Michal napísal na obrazovku vzorec, aby prepočítal koľko by to znamenalo tiketov. Vyšlo mu oveľa prijateľnejšie číslo 5296,07.
„To by znamenalo, že každý z nás by mal na starosti 883 tiketov.“ – dodal.
„To sa dá zvládnuť, sám som raz v jednom týždni stavil skoro dvesto.“ - oznámil Stano.
Všetci sa na neho s údivom zadívali.
„No čo, páčila sa mi predavačka.“ - dodal a všetkých rozosmial.
„Dobre. Len ako ich všetky vyplníme tak, aby sa nám neopakovali?“ - podotkol Tobiáš.
„No tak to je veľmi dobrá otázka.“ - súhlasil Michal.
Nastala chvíľa ticha.
„Vedel by si to naprogramovať?“ - opýtal sa Michal Adolfa.
„Neviem, nič podobné som nikdy nerobil. Teoreticky by sa to malo dať, no ozaj neviem.“ - priznal Adolf
Všetci sa sústredene pozerali na obrovskú obrazovk, kde sa hromadili informácie. Rátali, kalkulovali, no nevedeli sa pohnúť z miesta.
„Myslím si, že teraz je tá správna chvíľa, aby sme si dali prestávku a zamysleli sa nad tým, či chceme ísť touto cestou.“ - povedal Michal.
Všetci súhlasne prikývli.
„Chcem počuť od každého z vás, čo si o tomto pláne myslí. Následne i to, či podľa stanov klubu hlasuje za to aby sme sa ho pokúsili zrealizovať, alebo tu končíme.“ - povedal vážne.
„Je to výnimočná príležitosť kotrá sa už nemusí opakovať. Nikdy predtým jackpot nedosiahol takúto výšku. Ľudia si to začínajú všímať. Dokonca aj takí, ktorýí nikdy predtým lotériu nepodávali, teraz majú jeden - dva tikety. Ja hlasujem jednoznačne za!“ - povedal Stano okamžite.
„Tiež si myslím, že to stojí za pokus. Pokiaľ sa nám podarí nájsť spôsob, ako prekonať všetky prekážky, tak prečo nie. Ja hlasujem tiež za.“ - povedal Willie.
„Súhlasím s Willim, hlasujem za.“ - pridala sa Millie.
„Hlasujem za.“ - povedal Adolf stručne.
Všetky oči sa obrátili na Tobiáša, ktorý stále mlčal.
„Povedzme si otvorene, ešte v piatok to malo byť iba cvičenie.“ - urobil pauzu, nadýchol sa a pokračoval.
„No od včera sa toho veľa zmenilo. Som za, avšak iba pod jednou podmienkou. Ak narazíme na problém, ktorý nebudeme vedieť elegantne vyriešiť, nebudeme to znásilňovať a necháme to plávať, ok?“
„Úplne s tebou súhlasím.“ - dodal Michal.
„Mám plán ako získať peniaze na vklad. Je to risk, ktorý stojí na vratkých nohách, no má šancu na úspech. Tiež hlasujem za.“ - dodal Michal.
Adolf vytiahol z chladničky šampanské a chcel ho otvoriť.
„ Hohoho, pomaly. Ešte nemáme čo oslavovať“- zastavil ho Michal,
„ No dobre, aspoň bude dobre vychladedené, keď príde deň D.“- uškrnul sa Adolf a odložil fľasu späť.
„Navrhujem rozdeliť si úlohy. Ty by si sa mohol pustiť do toho programovania.“ – vyzval Michal Adolfa. Ten bez slova prikývol.
„Stano, Millie, Willie. Vašou úlohou bude zozbierať päťtisíc tiketov. Tomáš ty by si sa mohol ozvať lotérii s tým, že chceš napísať o nich článok. Taktiež, že by si sa rád pozrel aj na živé losovanie. To nám pomôže získať kontrolu nad žrebovaním.“ - pokračoval Michal.
„Ja musím ísť pripraviť podklady na získanie peňazí.“ - dodal na záver.
„Je polnoc, teraz nič nevybavíme.“ - namietala Millie.
„Dole je sauna, vírivka a solárko.“ Žmurkol na nich Adolf a vybral sa do pracovne.
Michal si sadol k stolu a začal písať. Tobiáš si sa sadol k nemu. Stano s Willim sa rozhodli využiť Adolfovu pohostinnosť a šli hľadať saunu. Millie, ako jediná, zostala sedieť pred obrazovkou a ďalej študovala informácie, ktoré získal Adolf o ľuďoch z lotérie. Tobiáš sa k nej časom pridal.
V ten večer sa už žiadne ďalšie plánovanie nekonalo. Po pár hodinách sa pobrali všetci spať. Ráno pri raňajkách rozoberal Adolf s Michalom matematické vzorce, algoritmy a program ktorý treba naprogramovať tak, aby tlačiareň vytlačila všetky potrebné tikety. Táto úloha ich úplne pohltila. Stano sa najedol a spokojný odišiel zháňať prázdne tikety. Zobral so sebou aj Tobiáša, ktorého prvé kroky viedli rovno do kostola, na omšu. Millie celé dopoludnie si krátila čas ťukaním do mobilu, a Michal pokračoval v písaní. Okolo poludnia sa vrátil Stano a víťazoslávne držal nad hlavou balík tiketov, ešte obalený fóliou.
„Pamätáte sa na tú predavačku o ktorej som hovoril? Dobré vzťahy robia zázraky.“ - povedal spokojný Stano.
„To by sme mali. Teraz je to už na vás chlapci.“ - dodal a potľapkal Michala s Adolfom po ramenách.
Kým sa vrátil Tobiáš, Michal už mal dopísané plány a a bol pripravený ich predstaviť klubu. Chýbal už len Adolf, tak sa všetci presunuli za ním, do jeho serverovne.
„Ak ťa to zaujíma tak by som vám chcel ukázať ako sa chcem dostať k základnému kapitálu.“ – potľapkal ho po pleci, aby získal jeho pozornosť.
„Jasné že ma to zaujíma, hneď som tam.“ - obrátil sa Adolf a pustil hudbu.
„Jediný reálny spôsob ako získať 10 miliónov eur do piatku, je získať investora.“ – Začal Michal. No nestihol ani dopovedať vetu, hneď sa ozvali námietky.
„Nechajte ma dohovoriť, nech vám predstavím celý plán.“ – povedal.
Všetcu sa opreli a iba si založili ruky.
„Ako som povedal, potrebujeme získať investora. Ako ste však povedali, nechceme aby sa o našom pláne niekto dozvedel. Našťastie, na finančnom trhu sa momentálne chystá veľké zemetrasenie. To je naša príležitosť!“ – pokračoval.
V rýchlosti im vysvetlil ako prišiel na to, že čo sa chystá a aké to bude mať dôsledky. Sledoval, či publikum rozumie. Zdalo sa mu, že jedine Tobiáš chápe, o čom rozpráva.
„ Dobre, skúsim to zjednodušiť a prejdeme si to spolu znova.“- dodal.
„Takže. Čína vyrába množstvo lacných vecí,ktoré predáva do USA. Z toho má veľa peňazí. Tým, že je však Čína taká, aká je učinila rázne rozhodnutie. Plánuje zafixovať svoju menu, juan, voči americkému doláru. To bude ma za následok, že ak dolár posilní, posilní sa aj čínska mena- a naopak. Prečo to robia? Ak by to nerobili, ich mena by posilnila a všetko čo teraz vyrába, by bolo zrazu drahšie a tým pádom pre trh i menej zaujímavé.“
Videl, že skupina začína prikyvovať, čo mu dalo signál, že môže pokračovať“.
„ Je to dobrá stratégia,. Lenže, Čína začína vyrábať stále kvalitnejšie výrobky. Všetko začína nasvedčovať tomu, že v piatok, keď skončí zjazd komunistickej strany, dôjde k výrazným zmenám. Čína oznámi, že už ďalej nebude udržiavať svoju menu takto umelo nízko. No a toto je presne naša príležitosť! Veľmi málo ľudí očakáva tento krok a práve v tom je tá naša šanca. Mojím plánom je dohodnúť si stretnutie s bankármi, a na základe tejto informácie požiadať o peniaze. Ak budú očakávať túto udalosť, môžu na tom veľmi dobre zarobiť. Poskytnem im šancu dobre zainvestovať za určité skromné všimné.“- usmial sa Michal a skončil svoj krátky monológ.
„To sa nestane. Ak ti aj vôbec uveria, že by mali niečo urobiť, tak ti možno, a to je veľké možno, pošlú pár tisíc ako odmenu pre konzultanta.“ - povedal Adolf.
„Pre veľkú banku môže mať táto informácia hodnotu desiatok možno stoviek miliónov eur.“ – vysvetľoval Michal ďalej.
Adolf sa neho zadíval a Michal bol nútený skloniť hlavu.
„ Máš pravdu, keď to takto hovoríš, znie to ozaj ako najpravdepodobnejší výsledok.“
„Musíš na to ísť opačne. Požiadaj o pôžičku. Keď budú chcieť vedieť,na čo ju chceš použiť, povedz, že je to know how spoločnosti, ktorú práve zakladáš. Keď ti povedia, že ti ju nedajú, len pozvoľna im, akože pod tlakom, naznač čo sa chystá.“ - povedal Adolf.
„Áno to by mohlo fungovať. Určite to má väčšiu šancu na úspech, ako toto.“ - povedala Millie a ukázala na jeho prezentáciu.
Spoločne sa vrhli na prepracovanie Michalovej prezentácie.
„ Musíš sa tváriť povýšene. Chápeš, si niekto! A za žiadnu cenu sa neusmievaj.“- radil Tobiáš.
„Musíš to predať. Ty máš plán a vieš niečo, čo oni nie. S tvojimi informáciami si ty ten, kto im robí službu. Tvár sa, že máš ďalšie stretnutia. Od nich chceš len tých10 miliónov, ktoré ak ti nedajú oni, tak ti ich veľmi rád dá niekto iný.“ - prizvukoval mu.
Pracovali asi hodinu na jeho prejave, najedli sa a pokračovali ďalej. Keď boli spokojní s výsledkom, Adolf vytiahol telefón a zavolal otcovi.
„Hallo papa, vie geht es?“ - povedal do telefónu.
„Danke gut, papa Ich brauche eine Gunst, ich möchte etwas Geld leihen.“
„Nein, nein du hast mich nicht falsch verstanden. Ich brauche dich, um ein Treffen mit Kurt zu vereinbaren.“
„Ich habe ein neues Projekt und Ich brauche ein bisschen mehr.“
„Zehn Millionen.“
Všetci počúvali so zatajeným dychom. Millie aj Stano šťuchali do Tobiáša, lebo chceli vedieť čo hovorí.
„Vraj sa chce stretnúť s nejakým Kurtom ohľadne pôžičky.“ - povedal im a ďalej počúval.
„Ich brauche nur ein Treffen, wenn er nein sagt, passiert nichts. Das ist alles.“
„Ausgezeichnet, danke sehr.“
„Ja….ja…Ich dich auch.“
„Noch einmal danke.
Zložil telefón a usmial sa všetkých.
„Kurt ako Kurt Wieber?“ pýtal sa Michal s otvorenými ústami.
„Presne tak.“ – povedal Adolf, a žmurkol na neho.
„Kto je Kurt Wieber?“ - opýtala sa Millie okamžite.
„Predseda predstavenstva Menchenbanky, u nás je to Prvá ľudová.“ Povedal Michal a neskrýval prekvapenie.
„Aha, takže veľká ryba.“ - povedala Millie a Michal sa okamžite rozosmial.
„No dá sa to tak povedať, bol som na jednej jeho prednáške...“
Nestihol ani dopovedať, keď zazvonil Adolfovi telefón.
„Papa, das geht nich. Das wird zu spät sein.“
„Dienstag, spätestens Mittwoch.“
„Sag ihm, dass er mich noch dankbar sein wird.“
„Kein Schertz, Ich brauche nur eine halbe Stunde.“
„Gut, dann werde ich dir alles erzählen.“
Adolf zložil telefón a Michal doprekladal poslednú vetu.
„Dúfam, že si nezabudol po nemecky, v utorok o 10:30 máme vo Viedni stretnutie.“ oznámil Adolf, ako by sa nič nestalo.
Michal sa zamračil. Uvedomil si, že po nemecky už roky nehovoril, no a teraz mal mať životnú prezentáciu pred jedným z najvplyvnejších ľudí európskeho bankovníctva. Zalial ho studený pot.
„Teraz ak dovolíte, musím ísť založiť nejakú firmu. Má niekto nápad ako by sa mala naša firma volať?“ opýtal sa Adolf.
„ Počkaj. Nemyslím si, že založenie firmy ja to najlepšie riešenie. Čo tak investicný fond? Pred pár dňami som spravil prvé kroky k založeniu takéhoto fondu. Sídlo som napísal na biznis centrum kde sa stretáva klub. Mohlo by nám to pomôct ako niečo existujúce s minulosťou.
„ Dobre, tak teda takto.“- prikývol Adolf a vrátil sa do pracovne.
Tobiáš si zobral na starosť osvieženie Michalovej nemčiny a preklad prezentácie.
„ Banda, mám vás rád, no toto nemusím počúvať. Budem vedľa, keby niečo“ – dodal Stano ako zazneli prvé neemcké slová.
Millie a Willie sedeli na opačnej strane stola a dlho pozerali do Millinho mobilu. Nakoniec sa rozhodli ísť nakúpiť a navariť večeru- aby boli tiež v niečom užitoční.
Stano sa po čase vrátil, no nebol vo svojej koži. Tobiáš sa zamyslel a napadla ho úloha, ktorou by ho mohol poveriť.
„ Stano, čo keby si zašiel do Michalovho bytu a doniesol obleky čo má?“
Stanovi viditeľne odľahlo, že nemusel zostať v miestnosti. Nedeľa sa pomaly končila a domom sa začala šíriť vôňa čerstvého jedla, ktorá prilákala všetkých do spoločenskej miestnosti. Nakoniec dorazil aj Stano s oblekom, a spoločne sa navečerali.
„ Program nna vyplnenie všetkých tiketov ešte nie je hotový. Dnes ani nebude.“ – priznal sa Adolf. „ Musel som objednať špeciálnu tlačiareň, ktorá príde v utorok. Willie, ak by si mohol prevziať balík, pomohlo by to.“
„ Jasne! „- dodal Willie.
Millie si prezrela Michalove obleky.
„ Michal, nič z tohto čo tu máš, nie je vhodné na také stretnutie. V tomto ti ani upratovačka neuverí, že si niekto. Musíme ísť kúpiť nové. Táto kolekcia je absolútne nepoužiteľná.“
.Michal najskôr protestoval, no ostatní ho ubezpečili, že úspech nezáleží len na dobrej prezentácii.
„Nechcem tu ďalej vidieť ani jeden z týchto oblekov. Zajtra ideme nakupovať.“ - oznámila Millie.
„Tiež by som šiel radšej nakupovať, ako do práce.“ - povedal Willy a Tobiáš súhlasil.
„Vy idete zajtra do práce?“ - čudoval sa Stano.
„Idem si vybaviť dovolenku a dať výpoveď.“ - povedal Willie.
„Ja mám svoju prácu rá. Okrem toho, z redakcie skôr pomôžem, ak by sa niečo dialo.“ - povedal Tobiáš.
„Jasné, ale mohli by sme sa aspoň dohodnúť, že sa každý večer stretneme, a dáme si vedieť ,ako postupujeme.“ - povedal Michal.
Všetci súhlasili.
„ Dobre, môžeme si ešte teda pre istotu znova zopakovať plán na najbližší týždeň?- prosil Tobiáš.
Michal napísal na tabuľu dni a úlohy pre každého.
„Tento týždeň to nestihneme.“ – dodal zamyslene.
„Prečo nie? Veď ak dostaneme peniaze v stredu, tak za dva dni by sa to mohlo dať stihnúť staviť.“ - namietal Stano
„ Ako som už spomenul, tlačiareň na tiketi príde až v utorok. Nemám systém na tlačenie. – naliehal Adolf.
Michal poznamenal, že ak aj dostanú peniaze na účet, banka bude potrebovať minimálne deň na vydanie hotovosti.
„Toto je presne to o čom som hovoril, nemôžeme tlačiť na pílu.“ - povedal rázne Tobiáš.
„Súhlasím, nesmieme urobiť chybu.“ - pridal sa Willie.
„Jackpot nepadol 37 týždňov, ak padne tento piatok, tak budeme musieť vymyslieť iný plán.“ - povedal Michal.
„Okrem toho ak nedostaneme peniaze, tak je to aj tak jedno. “ - poznamenal Adolf.
„Aká je šanca, že pôžičku nedostaneme?“ - opýtala sa Millie.
Michal sa pozrel na Adolfa a ten pokrútil hlavou a pripomenul, že majú dohodnuté len stretnutie.
„Uvidíme ako to dopadne. Neviem to odhadnúť.“ - priznal Adolf.
„Možno by som si to s tou výpoveďou na tvojom mieste ešte rozmyslel“ - povedal Tobiáš Williemu.
„Možno máš pravdu, no ja nám verím. Ak sa nám aj nepodarí vyhrať lotériu, podarí sa niečo iné“ - povedal sebavedome Willie.
Plán bol jasný.
