Králik nervózne pozeral na hodinky a znovu sa snažil vytočiť Sedlárove číslo.
„Pán riaditeľ, už nás čakajú v losovacej miestnosti.“ – hnala ho asistentka.
„Ďakujem, hneď som tam.“
Dvere sa zatvorili a Králik vyťukal ďalšiu esemesku. Obliekol si sako, utrel si čelo vreckovkou. Prešiel dvoma chodbami a vstúpil do losovacej miestnosti. Kameraman, zvukár, Barborka aj Martin už boli pripravení a Králik ich začal organizovať.
„Najskôr si všetko skúsime ešte raz, potom pôjdeme ostrú.“ - povedal a všetci sa pripravili.
„Dáma, páni, ideme na to.“ povedal a naďalej nervózne kontroloval vchodové dvere.
Barborka vyberala prvé čísla, keď sa otočil na Martina a ubezpečil sa, že Sedlár podal oba tikety.
Králik nevedel čo má robiť. Blížila sa šiesta hodina, dokedy museli uverejniť výherné čísla na internete. Pozeral sa po miestnosti. Kalkuloval, či si zvukár uvedomuje, že tam nie je zástupca štátneho dozoru. Vyzeral že mu je to jedno a sústredí sa len na svoju prácu. Potom pozrel na Barborku. Hneď mu bolo jasné, že ona takéto veci nerieši.
„Dobre, ideme ostrú.“ povedal a dal Martinovi znamenie, aby pustil záznam.
Martin sa najskôr zdvihol obočie, pokrútil hlavou, no urobil, čo mu bolo povedané.
Millie vbehla do Adolfovej kancelárie.
„Neviem sa dovolať Stanovi!“ - povedala značne vydesená.
„Ako to? Nedvíha?“
„Má ho vypnutý.“
Adolf pozrel na mapu kde blikala červená bodka.
„Čo sa deje?“ - pýtala sa Millie.
„Pred dvadsiatimi minútami prestal jeho telefón udávať polohu. Buď z neho vytiahol batériu, alebo bol zničený.“ - povedal Adolf potichu.
Adolf chvíľu ťukal do klávesnice. Na stránke sledujúcej dopravnú situáciu v meste našiel, že práve v mieste kde zmizol jeho signál, sa stala dopravná nehoda.
„Čo sa mohlo stať?“ – vbeholô dnu Willie.
„Neviem. Viete presne to, čo viem ja.“ - odpovedal nervózne.
„Ideme tam.“
Na schodoch cestou dole Willie stretol Michala s Tobiášom. V pár vetách im povedal, čo sa stalo a trvali na tom, že idú s ním. Z garáže si zobrali auto a smerovali k miestu nehody. Keď tam dorazili, naskytol sa im strašný pohľad na Stanov zdemolovaný taxík. Polícia riadila premávku. Stano však nebol nikde. Tobiáš vyskočil z auta a išiel zisťovať u policajtov, čo sa stalo. Vytiahol svoj novinársky preuka, oslovil dvoch príslušníkov postávajúcich na chodníku. Michal zaparkoval na prvom voľnom mieste a čakal s Williem v aute, pokiaľ sa nevráti. Tobiáš sa po pár minútach vrátil do auta.
„Stano vraj nezvládol riadenie a narazil aj so zákazníkom do stromu.“
„Zo zákazníkom?“ - položil Michal otázku.
„Podľa popisu, to bol asi Sedlár.“
„Čo je so Stanom?“- naliehal Willie.
„Oboch ich odviezli do nemocnice na Kramároch. To je všetko, čo som zistil.“ dodal Tobiáš.
„Ideme za ním.“- povedal Michal a chystal sa naštartovať.
„To neviem či je dobrý nápad.“ - oponoval Tobiáš.
„Má pravdu. Nevieme, kto tam môže čakať a je nepravdepodobné, že by nás k nemu aj tak pustili.“ dodal Willie.
Zavolali teda Adolfovi s Millie , aby im povedali, čo zistili. Tí len ticho počúvali.
„Čo ste tak ticho, viete niečo nové?“ - opýtal sa Tobiáš.
„Vylosované čísla už sú na internete. Králik pustil losovanie z nahrávky. Jackpot sa delí medzi troch výhercov.“ - dodal Adolf.
„Stano so Sedlárom mali autonehodu, obaja sú na Kramároch.“ - povedal Tobiáš.
„Je Stano v poriadku?“ - vykríkla Millie.
„Nevieme žiadne podrobnosti. Auto je zakrvavené a na šrot.“
Nastalo ticho.
„Poďte domov, musíme sa dohodnúť čo ďalej.“ - povedal Adolf a zložil.
Michal zaparkoval v garáži a spolu sa šli do Adolfovej kancelárie.
Millie popíjala šampanské priamo z fľaše a jej rozmazaný make-up prezrádzal, že plakala. Willie ju objal a zobral jej fľašu z ruky.
„Musíme sa dohodnúť čo ďalej.“ - povedal Michal.
„Aké máme možnosti?“ pýtal sa Willie.
„Buď to môžeme zabaliť, alebo to celé oznámime na polícii.“ - povedal Adolf.
„Nemyslím si, že polícia je tá správna inštitúcia.“ namietal Tobiáš.
„Máš lepší nápad?“ pýtal sa Michal.
„Máme u nás v novinách kolegyňu, ktorá sa vie dostať kamkoľvek. Pred pár rokmi dokonca urobila rozhovor s poslancom, ktorého zatvorili na psychiatrii. Do normálnej nemocnice nebude mať problém sa dostať. Môžem jej dať typ na reportáž.“- navrhol Tobiáš.
„Čo bude s výhrou?“
„To neviem, ale asi budú výsledky anulované a vrátia sa stávky.“
„Čo sa nám viac oplatí?“ opýtal sa ich Willie.
Michal si sadol a začal počítať. Každý mu začal pozerať do výpočtov. Keď všetko podčiarkol vyšlo mu, že by prišli o dvesto dvanásť tisíc eur.
„Myslím si, že je to jasné.“ - povedala Millie.
„Treba si to dobre rozmyslieť, ja to až tak jasne nevidím.“ - krútil hlavou Adolf.
„Ak si aj odmyslíme peniaze, mysli na Stana. Riskoval život. Teraz leží v nemocnici a nemáme tušenie, ako na tom je. Tí bastardi musia zaplatiť.“ - povedala Millie rázne.
Tobiáš pozrel na Adolfa.
„Vieš, že má pravdu.“
„Viem.“
Tobiáš zobral mobil, vytočil číslo a položil ho na stôl so spusteným reproduktorom.
„Ahój, ako sa máš?“ - povedal Tobiáš do telefónu.
„Jééj Tomáško, čože, čože.“ - ozvalo sa na druhom konci.
„Anjelik počúj, mám na teba prosbičku. Asi pred hodinou bola na Štefánikovej vážna autonehoda.“ - povedal a prerušil sa.
„Áno, taxikár aj so zákazníkom, prečo?“ - pýtala sa.
„Akurát idem odtiaľ a ten zákazník sa volá Viktor Sedár. Zobrali ho na Kramáre.“
„No a?“ - pýtala ďalej.
„No skúšal som zistiť, kto to je a našlo mi, že jeden Viktor Sedlár je zástupca štátneho dozoru v Národnej Lotérii.“ povedal a odmlčal sa.
„Kam tým smeruješ?“
„No pozerám akurát na stránku Národnej Lotérie. Zrovna dnes padol jackpot a trafili ho hneď traja ľudia.“ - pokračoval Tobiáš.
„Myslíš, že ho niekto odstránil zámerne?“
„Netuším. Ani neviem či je to on. Preto volám. Našiel som jeho fotky, nie som si však istý, či je to on.“
„Už asi tuším, prečo mi voláš.“
„Asi o nič nejde. Ak je to však predsa on, tak by to mohla byť riadna bomba.“
„No to máš pravdu, idem do toho.“
„Super, Viktor Sedlár, Kramáre.“- zopakoval Tobiáš.
„Mám to, zavolám ti keď budem mať fotky.“ - dodala a zložila.
Tobiáš si vložil mobil do vrecka povedal.
„Kocky sú hodené, teraz už musíme iba čakať.“
Spoločne sa presunuli do spoločenskej miestnosti a potichu diskutovali.
„Ak sa nám vklad aj vráti, stále nám bude chýbať dvesto dvanásť tisíc.“ - skonštatoval Willie.
„To je náš najmenší problém.“ – namietal Adolf.
„Volá mi Králik, čo mám robiť?“ - prerušila ich Millie.
„Ak to vieš zahrať, tak to zdvihni.“ – dodal Tobiáš.
Millie si pocuchala vlasy a zvihla.
„Ahoj Mucko, ako sa máš?“
Chvíľu počúvala, pričom sa jej Michal snažil naznačiť, aby ho dala na hlasitý odposluch. Milli len zavrtela hlavou a otočila sa.
„No to ma strašne mrzí. Neprídeš zajtra ku mne, by som si ťa pohýčkala?“ - povedala Millie zvodne a ďalej počúvala.
„Júúj dnes to nepôjde som u kamošky a popíjame vínko.“
„Mucko s tebou aj na kraj sveta.“ - povedala, otočila sa tvárou k chalanom a ďalej počúvala.
„No niekam do tepla, na Seychely alebo do Dubaja.“
„No jasné.“
„No kamoška sa na mňa už divne pozerá, tak jej asi o tebe budem musieť niečo povedať.“
„Dobre Mucko, nič jej nepoviem, sme dohodnutí.“
„Pa, papa.“
„No kto by to bol povedal, Králik má problémy v práci.“ - skonštatovala posmešne Millie a konečne sa usmiala.
Michal pozrel na hodinky a pustil televíziu, kde práve bežali správy. Dôsledky uvoľnenia kurzu čínskeho Juanu ešte stále dominovali správam. Správou dňa pre nich však bolo aj tak jednoznačne žrebovanie lotérie.
„Ten šport je nekonečný.“ - povzdychla si Millie.
„Podľa Noama Chomského je naša fascinácia športom príčinou, prečo ľudstvo politický...“ - začal Michal.
„Miško, daj si tými faktami pohov, nikoho to nezaujíma.“ – vzdychol si Willie.
Michal len pokrútil hlavou, nepovedal nič. Po ďalšej sade reklám prišlo na rad losovanie lotérie.
Adolf spustil nahrávani. Intenzívne sledovali. Každý sa snažil nájsť nejaký dôkaz o tom, že relácia bola natáčaná pár hodín dopredu. Nič nenašli, až do momentu, keď uvideli zástupcu štátneho dozoru, ako hovorí:
„Overujem výsledky losovania.“ - povedal Sedlár z obrazovky.
Všetci ostali sedieť ako prikovaní.
„Máme ho, toto videli státisíce ľudí.“ - povedal Tobiáš.
“Tomáš nechcem byť negativny- Práve sme však prišli o peniaze, ktoré nám nepatria.” – skonštatoval Michal.
Tobiáš si vytiahol z veacka mobil, pokrutil hlavou a priložil si ho k uchu.
“Čo si zistila?” – opýtal sa bez pozdravu.
Tobiáš sa začal usmievať od ucha k uchu a spustil hlasitý odposluch.
„Ako som povedala, je to on. Akurát sa pozerám na jeho doklady.“ - povedala stíšeným hlasom.
„Anjelik , práve v tejto chvíli som pozeral losovanie lotérie. Sedlár ho overoval.“
Nastalo ticho.
„To znamená, že to bola nahrávka.“
„Musí to tak byť. Do piatej sa ešte dajú podávať tikety. Podľa polície čas nehody bol 16.51.“ pripomenul Tobiáš.
„Tomáško, idem zavolat šéfredaktorovi a o dvadsať minút sa stretneme v kancelárii.
„To bude najlepšie. Pa zatiaľ“.
„Pa“
Tobiáš zložil a usmial sa.
„Takže tak.“ - povedal spokojne.
„Čo sa bude teraz diať ďalej?“ – opýtala sa nešikovne Millie.
„To nevie nikto presne. Jedno však viem. Čo bude zajtra na titulke našich novín.“- Povedal Tobiáš a začal sa baliť.
„Tomáš, vieš o tom, že nechcem byť slávny.“ - povedal Adolf práve, keď Tobiáš otváral dvere.
„Neboj Al, to asi nikto z nás.“
Michal prešiel k oknu a pozoroval skupiny mladých ľudí, ako sa začínajú trúsiť smerom k centru. Willie sedel na zemi a zdravou rukou držal Millie okolo ramien. Dlhé minúty nikto nič nepovedal. Všetci mysleli na Stana.
„Čo to tam stále robíš?“ pýtal sa Michal.
„Snažím sa zistiť, kto vykradol tú trafiku.“ - odpovedal Adolf.
„A ako to ide?“
Zatiaľ nič.“
„Pod si s nami vypiť, nepočul si, že sme dnes vyhrali osem melónov?“- dodala Millie a poriadne sa napila.
„Haha, veľmi smiešne.“ - dodal Adolf smutne.
Millie okolo polnoci zaspala. Po hodine sa zabudila a vybehla von z kancelarie. Podľa zvuku bolo jasné, že na záchod dobehnúť nestihla. Willie s ňou strávil na záchode hodnú chviľu. Michal si sadol späť k Adolfovi a zaspal na gauči. Zobudil ho až Tobiášov príchod.
„Pozerám, že ste tu mali párty.“ - zdvihol prázdnu spadnutú fľašu.
„ Bol si preč...“- Michal pozrel na hodinky - „šesť hodín. čo si zistil? Je Stano v poriadku?“
„Stano žije, v akom je stave, netuším.“
„Kedy ho môžeme íst pozrieť?“
„To neviem. Jedno však viem na isto. Králika zajtra čaká ťažký deň.“ – dodal Tobiáš a ukázal všetkým článok na svojom telefóne.
Škandál v národnej lotérii
Michal s Adolfom dočítali článok skoro súčasne.
„Všetko to vypukne ráno o šiestej. Po Králika si príde polícia, Sedlára už strážia na Kramároch.“
„No a čo operácia Žatva?“ - pýtal sa Michal.
„Nikto nevie. Zajtra sa strhne mediálna búrka. Ako dopadne? To je vo hviezdach.“ - priznal Tobiáš.
„Tak dnes sa už nikam nepohneme. Čas ísť spať.“ - navrhol Adolf a zdvihol sa z kresla.
„Dobrý nápad. Zajtra, vlastne už dnes, bude zaujímavý deň.“ - skonštatoval Tobiáš.
„Tak poďme.“ - súhlasil Michal a odtackal sa do postele.
