Michal sa zobudil oblečený, s bolesťou hlavy a pachuťou v ústach. Pozrel na hodinky, ukazovali skoro desať. Cez otvorené dvere počul, že v spoločenskej miestnosti je dobrá nálada. Spomenul si ako Tobiáš v noci hovoril o mediálnej búrke. Hnala ho zvedavosť, no predsa najskôr zamieril do kúpeľne. Až potom do spoločenskej.
„Heeeej, Miško. Poď sem, musím ti niečo ukázať.“ - ozvala sa Millie hneď, ako ho uvidela.
„Al, Al pusti mu tú reportáž.“
„Toto sa ti bude páčiť.“ - povedal Adolf.
Michal sa zapozeral do reportáže. Sledoval, ako kukláči ešte za tmy , len v boxerkách,. odvádzajú Králika z jeho bytu.. Pred budovou národnej lotérie sa začal formovať rozhnevaný dav a premiér oznámil okamžitý návrat z pracovnej cesty v Portugalsku.
„Toto sme urobili my?“ - opýtal sa Michal do pléna.
„Nie, to si urobili sami.“ - odpovedal Willie.
„Ticho, ticho, začína tlačovka policajného prezidenta.“ - oznámila Millie nadšene a pridala hlasitosť.
„Dobrý deň dámy a páni. Teda lepšie povedané, dobré ráno pre tých, ktorí neskôr vstaváli.“ Začal policajný prezident, za neustáleho cvakania fotoaparátov.
„Včera v poobedných hodinách, presnejšie o 16.51 sa v Bratislave, na Štefánikovej ulici, stala vážna dopravná nehoda. Vodiča aj pasažiera odviezla rýchla záchranná služba do nemocnice na Kramároch, kde sa ešte v ten istý večer podrobili operáciám. Pasažier, identifikovaný ako Viktor S. sa o pár hodín obajvil vo fingovanom živom vysielaní, kde zo svojej pozície zástupcu štátneho dozoru, overil losovanie štátnej lotérie, v ktorom padol najvyšší jackpot v histórii samostatného Slovenska.“ - Policajný prezident sa na moment prerušil a v sále nastal živý ruch.
„Pri overovaní totožnosti Viktora S. sa v jeho peňaženke našli dva z troch výherných tiketov.“ V sále sa ozvala vlna hlasného nesúhlasu. Moderátorka musela pristúpiť mikrofónom a pripomenula aby všetci prítomní zachovali pokoj.
„Polícia Slovesnkej republiky v ranných hodinách zatkla riaditela štátnej loterie, ktorý je momentálne umiestnený v cele predbežného zadržania.“
„To snáď nie je možné!!“ - ozvalo sa z publika. Hlasné cvakanie fotoaparátov sa striedalo s paľbou otázok od novinárov.
„Môžem ubezpečiť všetkých obyvateľov Slovenska, že tento prípad bude dôkladne vyšetrený..“
„Prosím vás, nechajte ma dočítať vyhlásenie. Až potom prejdeme k vašim otázkam.“ - prosil policajný prezident a snažil sa utlmiť obecenstvo.
Dav novinárov sa trochu upokoji, a tak mohol pokračovať.
„Môžem ubezpečiť všetkých obyvateľov Slovenska, že tento prípad bude dôkladne vyšetrený. Nech sa páči, novinárske otázky.“
„Alexandra Dršková, denník K. Z vášho vyjadrenia vyplýva, že celé včerjašie losovanie bolo zmanipulované a v televízii bolo odvysielaná iba nahrávka?“
„V čase, kedy malo prebiehať losovanie, bol už Viktor S. na operačnej sále.“ - odpovedal vrchný policajt.
„Martina Kolečániová, Nový deň. Hovorili ste, že u Vikora S. sa našli dva z troch výherných tiketov. Máte predstavu, kde mohol skončiť ten tretí?“
„K priebehu aktívneho vyšetrovania sa nebudem vyjadrovať.“
„Zuzana Rešetková, televizia Kráľ. Boli v súvislosti s týmto prípadom zadržané aj iné osoby?“
Adolfova televízia sa stala centrom miestnosti a prilákala pozornosť všetkých. Okrem Tobiáša. Ten niečo spokojne ťukal do telefónu.. Po chvíli k nemu pristúpil Adolf a diskrétne sa ho opýtal.
„Aká je šanca, že sa pozornosť polície časom obráti na nás?“
„Pokiaľ nezačne Králik spievať, malá. A okrem toho, aj tak o nás len tuší a nič konkrétne nevie.“
„Myslíš že by sme ho mali nejak motivovať, aby ho ani nenapadlo sa o nás zmienit? Možno za ním poslať Millie s nejakou správou?“ - skúšal Adolf.
„To by bol zaručený spôsob, ako sa odhaliť.“
„O čom sa to tam bavíte?“ - prekvapil ich Michal.
„O ničom, Al prišiel s návrhom, ako by sa dalo všetko posrať.“ - podpichoval Tobiáš.
„Len som navrhol, či by nebolo dobré kontaktovať Králika, keďže ten jediný by nás mohol prezradiť.“ - bránil sa Adolf.
„Nech nás prezradí, my sme nič nelegálne neurobili.“
„To nieje pravda.“ - poznamenal Michal.
Vsetci sa na neho prekvapene obrátili.
„Králik nie je jediný, ktorý o nás vie.“
„Sedlár nič nepovie, držia ho v umelom spánku.“ – pridala sa Millie a ukázala na televiziu.
„Ja hovorím o tom Martinovi z lotérie.“ - doplnil Michal jasne.
Sedeli na gauči a rozmýšľali, ako sa s Martinom vysporiadať. Prešla už asi dobrá pol hodina, keď Millie ukázala na televiziu a pridala hlas.
„Ako môžete vidieť z týchto záberov, niekoľko desiatok, možno stovka ľudí sa zhromaždila pred budovou národnej lotérie. Všetci skandujú “Chceme naše peniaze!“.“
V momente, ako reportér dopoveda, z davu vyletel prvý kameň a odrazil sa od sklenených dverí . Nasledoval ho hneď druhý a potom ešte jeden.
„Vážení diváci. Zdá sa, že niekoľko jednotlivcov chce zobrať situáciu do vlastných rúk...“
Ďalší kameň preletel cez sklenenú výplň a ľudia sa začali hrnúť dovnútra. Kamera prestala zaberať reportéra. Zamerala sa na osamelého strážnika, ktorý sa schoval pod stôl.
V priebehu dvoch minút sa pred lotériou zastavilo prvé policajné auto. Ľudia sa otočili a húvne začali opúsťať budovu. Dvaja policajti sa najskôr len pozerali, ako sa valí dav ľudí z priestorov lotérie. Horúčkovito kričali do vysielačky a snažili sa zavolať posily.
Až keď začuli majáky ďalších áut, rozhodli sa vystúpiť. Zamierili zbraňami na dav s krikom, aby si všetci všetci ľahli na zem. V prvom momente ľudia vo vnútri na ich príkazy nereagovali. Zaznel varovný výstrel, na ktorý sa strhol aj kameraman zachytávajúci celú situáciu. Zrazu všetci prestali demolovať vnútorné vybavenie. Niekoľko odvážlivcov sa ešte pokúsilo prebehnúť okolo vydesených policajtov a ujsť. Stretli sa však s ďaľšou hliadkou pred budovou. Väčšina prítomných poslúchla a ľahla si na zem.
Redaktor sa ešte trasúcim hlasom snažil dokončiť reportáž, kameramana však už odtláčali policajné posily.
Všetci v Aldofovom dome pozorovali scénu s otvorenými ústami.
„Wáááu, tak to toto, wáááu.“ - nenachádzal Michal slov.
„Sám by som to lepšie nevystihol.“ - reagoval Tobiáš.
„Ľudia sú pekne nasraní.“ - dodal Willie.
„Ja sa im vôbec nedivím, majú na to právo.“ - pridala sa Millie.
Pred národnú lotériu prichádzalo stále viac a viac policajných aj novinárskych áut. Polícia začala odvážať prvých výtržníkov. Starší pán so spútanými rukami kričal na strážnikov, keď ho natláčali do auta. V momente ako všakzbadal kameru, presmeroval svoju pozornosť na reportéra s mikrofónom.
„Dvadsapäť rokov tipujem a nikdy som nič nevyhral! Teraz už viem prečo! Bastardi! “ - jeho slová prerušilo buchnutie dverí policajného auta. Zvyšku už nebolo rozumieť.
Millie k nevôli všetkých prepla kanál, kde sa iný reportér akurát pokúšal rekapitulovať udalosti posledných minút.
„Toto sme spravili my.“ - povedala a otočila sa smerom k Michalovi.
„Urobili si to sami.“ - namietal opäť Michal.
„Ja viem. My sme však dali tie veci do pohybu.“.
Policajti postavili zátarasy, za ktorými sa začali hromadiť novinári aj bežní civilisti. Tí pískali vždy, keď polícia vyviedla ďalšieho zo zadržaných. Ako pribúdalo náhodných okoloidúcich, rovnako rástol aj počet policajtov.
Podobne ako v Bratislave, i v iných regiónoch sa ľudia začai zhromažďvať pred regionálnymi centrálami národnej lotérie. To už však bola polícia pripravená a k ďalším výtržnostiam nedošlo.
Tobiášovi zazvonil telefón. Po krátkom hovore oznámil, že sa musí vrátiť do redakcie.
V Adolfovom dome všetci trávili deň sledovaním správ.
Podvečer zasadla bezpečnostná rada štátu aj koaličná rada. Opozičné strany sa predháňali v čo najtvrdších vyhláseniach. Dve najväčšie z nich, nezávisle na sebe, požiadali o zvolanie mimoriadneho zasadnutia parlamentu.
Tobiáš sa vrátil až pred polnocou. Aj keď sa mal množstvo nových informácií, netrúfal si odhadnúť, ako to celé dopadne.
„Musíme počkať. Majú to v rukách politici.“ - povedal s povzdychom po náročnom dni.
„Zajtra bude k Lotoškandálu mimoriadne vydanie novín s profilmi všetkých účastníkov.“
„Ako všetkých? Aj Stanov?“ - pýtal sa Willie.
„Áno, aj on v nich bude.“
Adolf sa na neho pozrel a než stihol položiť otázku, Tobiáš mu odpovedal sám.
„Neboj, žiadne spojenie s nami tam nie je.“
„Dobre.“
Po zvyšok večera už len dumali nad rôznymi scenármi, ktoré by sa mohli udiať. Kártko po polnoci sa rozišli sa spať s tým, že zatiaľ nič podnikať nebudú. Počkajú, ako sa vyvinú ďalšie dni.
V nedeľu ráno ich čakala správa o demisii ministra, ktorý mal vo svojej pôsobnosti aj národnú lotériu. Predseda parlamentu zvolal na pondelok mimoriadne zasadnutie k vniknutej situácii.
Tobiáš priniesol výtlačok špeciálneho vydania pre každého. Na dvoch stranách sa vynímala celá politická kariéra Viktora Sedlára, s dôrazom na jeho väzby na vládnu stranu. Pre členov klubu bohatých tam však nebolo nič, čo by už nevedeli. Spoločne čakali na ďalšiu tlačovku policajného prezidenta.
Tlačovka trvala skoro dve hodiny. Okrem tunajších sa zúčastnilo aj početné množstvo zahranižných niovinárov a agentúr. Vysielali ju naživo takmer všetky domáce televízie. Pridalo sa i a niekoľko zahraničných.
Poobede sa na internete začali objavovať rôzne články obhajujúce procesy lotréie v rôznych krajinách. Každá z nich chválila svoje vlastné bezpečnostné opatrenia. Možnosť, aby sa im prihodilo niečo podobné, rázne zamietli.
V pondelok ráno sa pred parlamentom zhromaždili tisícky ľudí. Polícia nenechala nič na náhodu. Stovky ťažkoodencov lemovali okolité ulice a celá štvrť od Hodžovho námestia až po Slavín, bola pre dopravu uzatvorená.
Galériu rokovacej miestnosti obsadili novinári. V rokovacej mestnosti sa stretlo stopädesiat poslancov, všetci ministri aj premiér. Ten pôsobil rezignovane. Jeho presun k rečníckemu pultu sprevádzalo hlasný piskot. Vo svojej reči konanie zainteresovaných, Sedlára i Králika, dôrazne odsúdil. Vyzval zhromaždených aby sa upokojili a sústredili sa na vážnosť situácie. Reakciou na jeho slová bol ďaľší piskot.
Predseda parlamentu poveril vedením schôdze podpredsedníčku parlamentu. Počas nasledujúcich niekoľkých hodín vystúpili takmer všetci opoziční poslanci. Prejavy sa začali veľmi rýchlo opakovať, no nik si nedovolil opustiť rokovaciu sálu. Podvečer, po celom dni pozval premiér predsedov všetkých parlamentných strán na spoločné rokovanie. Diskusia trvala do neskorých večerných hodín. Výsledkom bolo vyjadrenie premiéra o novele zákona národnej lotérie. Asistentka rozdala text novely zákona všetkým prítomným. Premiér bez toho, aby dal priestor novinárskym otázkam ,veľmi rýchlo odišiel.
Tobiáš už o niekoľko minút vlastnil kópiu novel. Okamžite sa spolu s ostatnými členmi pustil do čítania. Hneď prvá veta bola kľúčová:
„Vzhľadom k jasnému porušeniu pravidiel národnej lotérie sa losovanie z piatku 28ho októbra, vyhlasuje za neplaté. Náhradné losovanie sa uskutoční v piatok 4tého novembra. Všetky tikety ostávajú v platnosti na nový dátum. Uzatváranie ďalších stávok sa až do odvolania pozastavuje.“
Michal sa obrátil na Tobiáša.
„To sa ti ako podarilo?“
„Ja s tým nemám nič spoločné. Toto išlo úplne mimo mňa.“
„To ani nemohlo lepšie dopadnúť.“ – tešil sa Willie.
„Mohlo.“ - povedal Adolf vážne.
Willy si uvedomil na čo naráža a hneď dodal.
„Tak áno, ale v rámci možností? Aj on bude podľa mňa spokojný“
„Stále nemáme žiadne informácie ako je na tom?“ - pýtala sa Millie.
„Nie.“ - pokrútil hlavou Adolf.
„Možno by bolo na čase sa skontaktovať s jeho synom. On bude vedieť.“ - navrhol Michal.
„S novinármi nechce komunikovať a Kramáre sú teraz ako pevnosť.“ - poznamenal Tobiáš.
„Toto čakanie ma zabíja.“ - povzdychla si Millie.
Nič iné nám neostáva.
V utorok prebehla ďalšia mimoriadna schôdza parlamentu. Novela zákona o národnej lotérii prešla s niekoľkými pozmeňujúcimi úpravami. Jednou z úprav bola i zmena ohľadom vkladov. Všetky vklady, ktoré boli vyzbierané pred posledným losovaním, sa tiež zahrnú do najbližšieho losovania. Tento fakt vymrštil jackpot na dvadsaťdeväť miliónov.
V stredu ráno prezidentka novelu zákona podpísala a keďže nebolo možné podávať nové stávky, na internete sa vytvoril trh s tiketmi. Dopyt bol taký silný, až niektoré dosiahli až dvadsaťnásobok pôvodnej ceny.
Vo štvrtok prišla dobrá správa. Stano sa prebral z kómy. Vyhlásil, že si na nič nespomína, čo v danej situácii nikoho neprekvapilo. Informáciu prinieslo hneď niekoľko médií, no to už sa pozornosť verejnosti presunula inam.
V piatok od rána boli všetci ako na ihlách. Michalovi sa už nechcelo odpovedať stále na tú istú otázku, koľko môžu vyhrať peňazí. Na tabuľu v spoločenskej miestnosti preto napísal,koľko vyhrajú peňazí ak trafia jackpot len oni, koľko ak ho trafí ešte niekto iný, i aký by bol výsledok, v prípade ak sa pridajú ešte traja, štyria a piati.
„Naposledy som mal takýto pocit, keď sme boli vo finále majstrovstiev sveta.“ - povedal Willie, keď si sadal pred televíziu.
„Bože, zase musím ísť na záchod.“ – vybehol Michal z miestnosti.
Vrátil sa zrovna, keď začali vyhlasovať prvé číslo. Počas celého losovania by sa vzduch v Adolfovom byte dal krájať. Niektorí ani nedýchali.
V momente, ako sa vylosovalo posledné číslo, nastalo hrobové ticho.
„A teraz prognóza výhier.“ – pokračovala moderátorka.
Na obrazovke naskočila grafika s jediným výhercom jackpotu. A zrazu bolo všetko jasné.
„Vyhrali sme!! “ vykríkol Michal a úľavou doslova padol na gauč.
„Na Stana!“ - zvolal Tobiáš a zdvihol pohár.
„Na Stana!“ - ozvalo sa zborovo.
