V Adolfovom dome bola nálada o čosi lepšia.
„Čo asi povie Králik, keď ma uvidí na tých záznamoch?“ - opýtala sa Millie.
„Myslím si, že mu to zlomí srdce.“ - povedal Willie s úsmevom.
„Myslíš si, že sa bude chcieť pomstiť?“- opýtal sa jej Michal.
„Kvety mi určite neprinesie.“
Sama nevedela ako Králik zareaguje. Aká bude jeho reakcia. Do Králikovej kancelárie práve vstúpil Sedlár.
„Rado, vysvetli mi čo sa deje, že si mi to nemohol povedať do telefónu!“ - povedal Sedlár a sadol si.
Králik mu dopodrobna vyrozprával, v akej situácii sa práve nachádzajú. Sedlár len počúval. Občas položil doplňujúcu otázku. Keď Králik dorozprával, Sedlár zostal ticho sedieť.
„Čo budeme robiť?“ - opýtal sa Králik po minúte ticha.
„Nechaj ma premýšľať.“
Králik, aj všetci v Adolfovom dome bez pohnutia ticho sedeli. Čakali na Sedlárové rozhodnutie.
„Musím urobiť pár telefonátov.“- povedal a postavil sa.
Bolo počuť, ako sa pomaličky prechádza po Králikovej kancelárii.
„Kde máš ten zoznam tých miest a časov kde to podávali?“
Králik mu podal Martinov papier.
„Počkaj prosím ťa vonku. Nech ma nikto neruší, pokiaľ ťa nezavolám.“ vyprevadil Sedlár Králika z jeho vlastnej kancelárie.
Ozvalo len vzdychnutie a zatvorenie dverí.
„Viktor Sedlár, kód sedem, štyri, dva, tri. Zástupca dozoru v štátnej lotérii. Mám podozrenie, že by sa mohol pripravovať útok na lotériu a žiadam o preverenie komunikácie s kľúčovými slovami jackpot, lotéria a tiket.“ - povedal Sedlár do telefónu.
„Priorita operačné.“
Zavolal Králika späť do kancelárie a počkal až si sadne.
„Prvou a najdôležitejšou úlohou je identifikovať, kto sa to snaží ukradnúť naše zlaté vajce. To si zoberiem za úlohu ja sám. Ty ma informuj, ak by nastal nejakú posun na tvojej strane.“
„Čo s dnešným losovaním?“ - pýtal sa Králik potichu.
„Vieš čo máš robiť, potrebujeme aj my svojho koňa v týchto pretekoch.“
„Ide o sofistikovanú skupinu, dobre financovanú. Nepúšťame sa do prílišného rizika?“ - opýtal sa Králik.
„Máme zoznam kde a kedy boli. Pošlem svojho človeka, aby vyzdvihol záznamy z Auparku a Polusu. Chlapci zo SISky mi povedia kto to je, s kým telefonovali a tak ďalej. Do pár hodín by sme mali o nich vedieť všetko. Dostanú ponuku, ktorá sa neodmieta. Budú radi, že si pokryjú svoje náklady a budú držať hubu. Dôležité je, aby u nás prebehlo všetko tak, ako má.“ - povedal Sedlár rozhodne.
„U nás je všetko nachystané, nové dievča príde na kamerové skúšky, urobíme pár cvičných žrebovaní a dostane zmluvu s tým že večer ide naostro. Vyberieme jeden záznam a pustíme ho akože naživo. Technik je s nami a kameraman je idiot. Ten si nebude večer doma kontrolovať, aké čísla boli vyžrebované.“
„Dobre, čo tá Hrušková?“ opýtal sa Sedlár.
„Poslal som ju domov.“
„Nebude jej to podozrivé?“
„Nie, tá je v suchu.“
„Fajn, som tu o tej druhej. Nech sú záznamy v poriadku.“- dodal Sedlár.
„Jasné.“
„Keby niečo volaj.“
„Jasné.“ zopakoval Králik a do zvuku zatvárajúcich sa dverí.
V Adolfovej kancelárii nastalo nervózne ticho, ktoré prerušila až Millie.
„Polus a Aupark. Tak som presne bolo. Ak ma Králik uvidí na zázname, náš plán dostane vážne trhliny.“ – povedala.
„Myslíš, že niekomu len tak na počkanie vydajú kamerové záznamy?“ - opýtal sa Tobiáš Adolfa.
„Nevieme, koho tam pošle. Ak to bude niekto schopný, je dosť možné, že áno.“ - dodal Michal.
„To by mohla byť naša šanca. Čo keby sme upozornili ochrankárov na to, že sa od nich bude niekto bez súdneho povolenia snažiť získať kamerové záznamy? Dáme im presný postup, ako v takých prípadoch postupovať.“ - navrhol Adolf.
„Ak má Sedlár kontakty na SISku tak ho to maximálne zdrží.“ povedal Tobiáš.
„Ak ich to zdrží len jeden deň, možno si netrúfnu zmanipulovať lotériu.“
„To si nemyslím, počul si sám, čo majú v pláne.“
„Každopádne, musíme poslať ten mail sekuriťákom čím skôr. Nevieme ako rýchlo svojho človeka zorganizuje Sedlár.“
„Idem ho pripraviť, ty zatiaľ zisti, kam ho pošleme.“ povedal Tobiáš.
Sadol za voľný počítač a začal hľadať presné právnické formulky. Adolf zatiať zistil meno spoločnosti, ktorá zabezpečuje ochranu v obchodných domoch. Vytvoril mailovú adresu, aby správa pôsobila dojmom, že bole práve poslaná z centrály. Medzitým zavolal Stano s informáciou, že Sedlár dorazil k sebe domov.
„Zaparkoval. Stojí pred domom a telefonuje. Zdá sa mi, že na niekoho čaká.“
Millie mu v rýchlosti povedala čo sa udialo v Králikovej kancelárii.
„Dobre si obzri ako vyzerá ten chlap. Sedlár ho vyšle po kamerové záznamy na ktorých podávam tikety.“ - povedala Millie nervózne.
„Mám ho sledovať?“
„Určite nie, vieme kam pôjde. Zostaň na mieste a daj nám vedieť ak by Sedlár niekam šiel.“ zamiešal sa do rozhovoru Adolf.
„Rozumiem, budem tu a dajte mi vedieť čo nové.“
„Super, drž sa.“
„Aj vy. Čau.“
„Pa.“ povedala Millie a zložila.
„Dobre, mám ten mail. Trochu som ho upravil, čo myslíš.“ - povedal Tobiáš a otočil obrazovku smerom k Adolfovi.
Oznam pre operátorov kamerových záznamov
V rámci pripravovaných neohlásených kontrol zákonnosti nakladania s kamerovými záznamami, by som Vám chcel pripomenúť, že vydanie záznamov tretím osobám je možné len po nariadení súdom. Akákoľvek iná manipulácia, predanie, alebo kopírovanie záznamov bezpečnostného kamerového záznamu je prísne zakázaná a môže mať disciplinárne, ako aj trestnoprávne následky. Okrem toho firma, ktorá takéto záznamy sprostredkuje tretej osobe, môže byť pokutovaná až do výšky 5.000.000,- Eur a odobratím licencie. Preto Vás dôkladne žiadam, aby ste kamerové záznamy vydali len na základe platného súdneho rozhodnutia a po konzultácii s právnym oddelením našej firmy. V prípade nejasností, alebo ďalších otázok sa obráťte na Miloša Hlavenu, vedúceho odboru certifikácie, alebo priamo na mňa.
S pozdravom,
Július Krempaský
vedúci právneho oddelenia
„Myslíš si, že nám to zožerú?“ - opýtal sa Willie.
„Mohli by, znie to vierohodne.“ - odpovedal Michal.
„Dám tam ešte telefónne čísle na nevystopovateľný mobil. Vytvoril som mailovú adresu julius.krempasky@sekuransupport.sk tak to pošlem priamo z nej. Už nám zostáva len dúfať, že to zaberie.“ - dodal Adolf.
Adolf rozposlal maily a premýšľal aké ďalšie kroky by mohli urobiť. Zazvonil telefón a ozval sa Stano.
„Sedlár sa s niekým stretol, dal mu nejaký papier niečo si šepkali.“
„Ako ten chlap vyzeral?“ pýtal sa Tobiáš
„Nebol to chlap, skôr taký chlapec okolo tridsiatky. Chudý, hnedé vlasy.“
„Mal niečo podľa čoho by sme ho vedeli identifikovať?“ - pýtal sa Adolf.
„To asi nie.“
„No čo už.“
„Ale mám jeho ŠPZetku.“
„Hovor.“ povedal Adolf a s úsmevom pokrútil hlavou.
Stano mu dal poznávacie číslo a dokonale opísal jeho Oktáviu. Adolf sa okamžite pustil do hľadaniav databázach. Netrvalo mu dlho a zistil, na koho je auto napísané. Niekoľko nasledujúcich minút prehliadal sociálne siete a zistil všetko potrebné o neznámom mladíkovi.
„Takže, tento Lukáš je Sedlárovým asistentom.“ - pozerala mu cez plece Millie.
„Je otázne, koľko toho vie o Sedlárových aktivitách.“ - poznamenal Tobiáš.
„Millie, ty si mala na starosti Bratislavu, vieš mi dať zoznam miest, kde si podávala tikety?“ - opýtal sa Adolf.
„Neviem či si na všetky spomeniem, ale napíšem ti zoznam.“
Millie diktovala Adolfovi miesta a Adolf na ne rozposielal mail od Tobiáša. Museli skoro pri každom novom mieste zisťova, aká firma zabezpečuje bezpečnosť, vytvoriť nový mailový účet a až potom mohli poslať upozornenie.
„Strieľame naslepo. Chcelo by to Martinov zoznam.“ - povedal Michal.
„A ako ho chceš získať?“ - pýtal sa Willie.
„Al, vedel by si mu preniknúť do počítača?“
„Nad tým ani nerozmýšľaj.“ - namietal Tobiáš.
„Prečo?“
„Zabúdaš na prvé pravidlo Klubu, nič nelegálne.“
„No ale za takýchto okolností?“
„Je dosť možné, že sa už čoskoro budeme spovedať pred nejakým policajtom. Zatiaľ sme neurobili nič nezákonné a to je naša najsilnejšia obrana.“
„Ak chcú psa biť, palicu si nájdu.“
„A preto je tak dôležité nedať nikomu ani tú najmenšiu paličku.“ povedal Tobiáš zo založenými rukami
„Tomáš má pravdu.“ Pridal sa Adolf a pozrel na Michala
„Sloboda je dôležitejšia, ako peniaze. Zatiaľ sme neurobili nič, z čoho by nás dobrý právnik nevysekal.“ - pokračoval Adolf.
„No dobre tak čo navrhuješ?“ - opýtal sa Michal.
„Mohol by si mi priniesť niečo na jedenie, som strašne hladný.“ povedal a ďalej ťukal do klávesnice.
Michal bol zaskočený, bez slova však zašiel do kuchyne.
„Myslel som si, že ty prvý budeš chcieť heknúť Martinov počítač.“ Prisadol si k Adolfovi Tobiáš.
„Je celkom možné, že nás odhalia. V tom prípade bude polícia naša najlepšia možnosť. Nechcem si ani len prestaviť, že by sme skončili v nejakej opustenej garáži a Sedlár by nás prišiel vypočúvať.“ - povedal Adolf a stále ťukal do klávesnice.
Millie sa obrátila na Tobiáš. Bolo na nej vidieť, že jej Adolf nahnal strach. Tobiáš sa zamračil a uvedomil si, že aj to je jedna z možností.
„Millie, kde si bola ďalej!“ - povedal Adolf zvýšeným hlasom.
„Eh, uh Tesco Lamač.“
Millie zacítila guču v hrdle a po líci jej začala stekať slza. Willie ju objal okolo ramien. Millie mu chytila ruku a usmiala sa.
„Chcem, aby si nám hneď teraz objednal letenky.“ - povedal Willie.
„To je zatiaľ predčasné...“ - namietal Adolf.
„Hneď!!!“ zreval Willie-
Obaja sa mykli, ale Adolf neodvrátil zrak od klávesnice. Michal vbehol do kancelárie.
„Čo sa stalo?“ - pýtal sa.
„Objednal som vám letenky na Malorku, odlet je dnes o piatej.“ - povedal Adolf.
Tlačiareň začala vydávať zvuk. Adolf sa k nej posunul na stoličke, obišiel Willieho, no stále sa na nehi nepozrel. Zdvihol nad hlavu vytlačený list papiera a Willie si ho zobral.
„Čo sa stalo?“ - pýtal sa Michal znovu.
Willie s Millie okolo neho prešli.
„Opýtaj sa Adolfa.“ - odsekol Willie a vyšiel z dverí.
Tobiáš vybehol za nimi.
„Letenky!?“ - povedal Michal s hrôzou sám pre seba.
„Michal, je skoro poludnie a ja som ešte nič nejedol. Prines mi prosím niečo, a ja ti všetko poviem.“ - povedal Adolf.
„Hneď som späť.“
Michal sa vrátil s obloženým tanierom a pár rožkami. Adolf mu vyrozprával, čo sa stalo. Michal sedel so zvesenou hlavou a tiež si začal uvedomovať, že „operácia žatva“ nemusí skončiť s miliónmi na ich účtoch. Preberali možné scenáre, keď sa do kancelárie vrátil Tobiáš.
„Ako sa majú?“ - opýtal sa Adolf.
„Sú vo svojej izbe, už je to lepšie.“
„Mal by som sa im ísť ospravedlniť.“
Tobiáš sa mu postavil do cesty a naznačil mu aby si sadol späť.
„Daj im ešte trochu času, teraz si užitočnejší tu.“ - oznámil mu.
„Strašne ma to mrzí.“
„Oni to vedia, no nechaj ešte trochu opadnúť emócie. Tu máš zoznam miest, kde ešte Millie podávala tikety.“ - Tobiáš mu podal kus papiera.
Adolf si ho zobral a pomaly sa otočil späť k stolu. Jedol a ďalej pokračoval v rozposielaní mailov. Prerušil sa iba keď občas začul Králikov hlas, ako stále dookola opakuje “Do piče!“. Keď skončil so zoznamom, pokračoval v rozposielaní mailov na miesta v Trnavskom kraji, kde sám podával tikety. Okamžite sa prerušil keď do miestnosti vstúpila Millie.
„Volal Stano, že Sedlár opustil svoj dom.“ - povedala a držala v ruke telefón.
„Millie je mi to veľmi ľúto...“ začal Adolf
„Ale prosím ťa, si myslíš že neviem aký sú chlapi keď sú hladný?“ - povedala a zagúľala očami.
„To nie je ospravedlnenie.“
„Je to ok, ozaj.“
„Kde je Willie?“
„V izbe, schováva sa pred tebou.“ povedala a pokrútila hlavou.
„Nezavoláš ho, koniec koncov je to moje meno.“
„Môžem to skúsiť, ale vieš ako. Chlapi.“ povzdychla si Millie
Z reproduktorov sa ozval Králikov hlas a prerušil ich rozhovor.
„Je všetko pripravené?“ - zaznel Sedlárov hlas.
„U mňa áno. Už si zistil kto nás to chce vykradnúť?“ - odpovedal Králik protiotázkou.
„O to sa ty nestaraj. Mám to pod kontrolou!“
„Nezdá sa mi, že by si to mal pod kontrolou!“
„Ak vieš, ako získať kamerové záznamy bez súdneho príkazu, tak som samé ucho.“ vyštekol Sedlár a zvalil sa do kresla.
V Adolfovom dome tá veta vyvolala široké úsmevy.
„Musím na to nasadiť viac ľudí.“ - povedal Sedlár.
„Tak to prosím ťa urob!“ - naliehal Králik.
„Aach, to nie je také jednoduché. Mám pár ľudí, ktorí mi ich vedia dodať. Nebude to však lacné a hlavne, nebude to ani také čisté. No a ak sa to poserie, tak sme totálnej piči.“ – dodal Sedlár polohlasom
„Aha.“
„Každopádne pokiaľ ti nepoviem, pokračujeme ako by bolo všetko v poriadku.“
„Rozumiem.“ - prikývol Králik
V Adolfovom dome úsmevy nahradili zamračené tváre.
„Ozaj sa Sedlár chystá najať nejaké komando a prepadnúť ochrankárov v nejakom obchodnom dome?“ - opýtala sa Millie.
„Vyzerá to tak.“ - poznamenal Tobiáš.
„Zdá sa, že tvoja obava z opustenej garáže je celkom reálna.“ - povedal Michal a ihneď ho to začalo mrzieť.
Nikto nič nepovedal.
V Králikovej kancelárii si ozvalo bzučanie interkomu. Recepčná mu oznámila, že prišla slečna Chovancová, na kamerovú skúšku. Králik jej poďakoval a povedal jej, aby ju priviedla.
„Idem do štúdia, musím si ešte vybaviť pár telefonátov.“ - oznámil Sedlár a vyšiel z kancelelárie skôr , ako prišla nádejná moderátorka.
„Vitejte Barborka.“ - začal Králik.
„Ďakujem za prijatie. Ešte raz sa chcem veľmi pekne poďakovať za ponúknutú príležitosť.“
„No uvidíme, ako vám to pôjde.“ - snažil sa tlmiť jej optimizmus.
„Poctivo som trénovala, sledovala losovania, a keď som videla tú babu čo to robí teraz, je mi jasné, prečo ju chcete vymeniť.“ - povedala sladko.
„Áno? A to už prečo, ak smiem vedieť?“ - opýtal sa zaskočene.
„Akože nič v zlom. Ona sa na obrazovku fakt nehodí. Krátke čierne vlasy? To kde sme? V sedemdesiatych rokoch?! No a to jej brucho. Ak nie je tehotná, tak by ozaj mala so sebou niečo robiť, nemyslíte? Je jasné, že potrebujete niekoho, na koho sa dá pozerať.“ - povedala a ukázala na seba.
Králik sa len usmial. Bola presne to, čo od nej očakával.
„Barborka, lepšie by som to sám nepovedal.“
„Na vaše šťastie, som už tu. Ratingy pôjdu hore.“
„No poďte. Ukážem vám štúdio a šatňu, kde sa môžete prezliecť.“ dodal Králik a vstal z kresla.
„Výborne, poďme nat o.“
Zabuchli sa dvere a nastalo ticho.
Millie zavolal Stanovi a oboznámila ho s poslednými faktami.
„Nevieme nejak zabrániť tomu, aby sa dostali ku kamerám?“ - pýtal sa Stano.
„Stano, neviem miesto, odkiaľ sa ich chystajú získať. Takže nie.“ dodal Adolf.
„Čo teda budeme robiť?“
„Ešte stále je možnosť, že u Sedlára zvíťazí zdravý rozum. Nechá prebehnúť lotériu normálne a bude sa nás pokúšať vydierať.“ - povedal Michal.
„No to určite.“ - Dodal Stano skepticky.
„Stano, situáciu stále sledujeme. Keď bude niečo nové, dáme vedieť. Zatiaľ zostaň na mieste.“ - dodal Adolf.
„Dám vedieť, ak by k Sedlárovi niekto prišiel.“ Oznámil.
„Čo keby sme im dali vedieť, že ich máme nahraných a ak neustúpia všetko zverejníme?“ - pýtal sa Michal.
„Nie. Okamžite by prehľadali Králikovu kanceláriu a našli plošticu. To by Millie vystavilo nebezpečenstvu.“ namietal Willie z dverí.
Všetky sa na neho otočili.
„Willie, je mi strašne ľúto, čo sa stalo.“ - povedal Adolf.
Adolf sa postavil z kresla a urobil pár krokov k nemu.
„Odpusti mi prosím.“ pokračoval Adolf a načiahol k nemu vystretú ruku.
Willie sa mi pozrel na ruku a pokrútil hlavou.
„Kokót!“ - povedal a objal ho.
„Už sa začínaš správať jak Miško.“ - pošepol mu do ucha.
Adolf sa začal natriasať od smiechu. Objednali si pizzu, aby sa aspoň najedli, kým čakaju na ďalšie informácie.
Keď dojedali posledné kúsky. dvere na Králikovej kancelárii sa otvorili.
„Barborka bolo to výborné, kamera vás miluje.“ – usmieval sa Králik.
„Povedzte mi niečo, čo neviem.“
„Máli ste pravdu, mali sme ju vymeniť už dávno.“
„Tak, tak.“ – súhlasila.
„Idem hneď zavolať na osobné, nech vám pripravia zmluvu.“ oznámil Králik a zdvihol telefón.
Králik na osobnom oddelení oznámil, že k nim posiela slečnu Chovancovú na podpis zmluvy. Keď zložil, opýtala sa ho na plat. Keď jej povedal že dostane presne toľko, ako jej predchodkyňa, začala hromžiť.
„No zabudnite, že ja vám tu budem robiť za päťsto eur.“ - povedala s nechuťou.
„Ide maximálne o tridsať hodín mesačne.“ - namietal Králik.
„No tak to si vyhoďte z hlavy, chcem päť tisíc. Mám náklady. Kozmetika, kaderník, fitko, tréner.“
Po dlhšom dohadovaní sa dohodli na sume tisíc päťsto eur a bol rád, že ju konečne dostal z kancelárie. Len pár sekúnd po tom, ako odišla, vošiel do kancelárie Sedlár.
„Čo ti to tak dlho trvalo.“
„Staraj sa o svoje veci, dobre?!“ - nedal sa Králik.
„Zavolaj toho Martina, nech si spolu prejdeme tie kamerové skúšky.“
Zavolal teda Martina, ktorý si priniesol notebook. Položil ho pred Sedlára a Králik chtiac nechtiac, musel vstať z kresla a prejsť okolo stola aby videl na záznam.
„Tento je dobrý, ten by sme mohli použiť.“ - navrhol Sedlár.
„To nepôjde, okrem našich útočníkov tieto čísla podal ešte niekto iný.“ - oznámil Martin.
„Nevadí, podám tri tikety a vybavené.“
„To nemôžete!“ - vyhŕkol Martin zdesene.
„Prečo nie!?“ - zvýšil hlas Sedlár.
„To, že padne jackpot, sa očakáva. Že ho trafia dvaja, je náhoda, ale dobre. Traja ľudia je nepravdepodobné, stále sa to však dá štatisticky obhájiť. Päť tiketov s rovnakými číslami je tak nepravdepodobné, že každý, kto má aké také matematické vzdelanie, začne okamžite biť na poplach. Tá skupina útočníkov by si to určite nemusela nechať pre seba. Ak vyberieme iný záznam a podáme dva tikety, pokryje im to náklady. Ak by aj niekto kládol otázky, matematicky sa to dá obhájiť“ - dopovedal Martin.
„Koľko by nám to hodilo?“ - opýtal sa Sedlár.
„Dvanásť miliónov tristoštyridsať tisíc a nejaké drobné.“
Sedlár len sedel a premýšľal. Králik s Martinom, čakali čo povie.
„Dobre teba. Ukáž mi ešte raz tie čísla z tretej verzie.“
„Nech sa páči.“
„Sleduj túto kombináciu a ak by ju niekto ešte vsadil, okamžite mi daj vedieť.“
Martin pozrel na Králika a ten prikývol.
„Dobre.“ - súhlasil Martin.
„Dúfam, že vám nemusím pripomínať, že ak ma podrazíte, budú padať hlavy.“ vyhrážal sa Sedlár.
„Mne určite nie.“ dodal Martin potichu.
„Na konci tohto celého na vás oboch čaká milión eur na Cyperskom účte, tak to neposerte.“
„Pán Sedlár, ešte jedna vec. Túto kombináciu podali útočníci na východnom Slovensku. Jeden tiket môžete podať v Bratislave. Ten tretí by ste potom ale mali podať aspoň v Trnave.“ - poznamenal Martin.
„Rozumiem.“ povedal a zatvoril za sebou dvere.
„Neznášam toho chlapa.“ Hromžil Králik, keď si sadal do svojho kresla.
„Pán Králik, neboli sme dohodnutí na dvoch miliónoch?“ - opýtal sa Martin.
„Boli, neviem u koho by som to však mal reklamovať.“
„Ja len, že to nie je celkom fér.“
„Nad tým ani neuvažuj. Ak by nastali nejaké problémy, budeš vďačný, že nás vyšetruje niekto, kto bude má vo vrecku časť týchto peňazí. Sedlár vie, ako ich do toho vrecka dostať.“ - poznamenal Králik.
„Pravda.“
„Môžeš už ísť.“
„Dobre pán riaditeľ.“
Dvere sa zatvorili a jediné čo bolo počuť, boli Králikove vzdychy.
V tom momente dostala Millie od neho správu. Písal jej, že má hrozný deň, že na ňu myslí. Odpísala mu rovnako, aj ona na neho a dúfa, že sa to zlepší.
Zazvonil telefón a Stano oznamoval Sedlárov príchod domov. O pár minút volal znovu, že Sedlár sa z obleku prezliekal do riflí, svetru a niekam sa ponáhľal.
„Stano, technik z lotérie mu povedal, aby jeden tiket podal v Trnave, takže asi ide tam. Počkaj na mieste, pokiaľ sa nevráti.“ - povedal Adolf.
„Naozaj nemám urobiť nič iné?“
„Nie, ak by sa okolnosti zmenili, dáme ti vedieť.“
„Dobre, čakám ďalej.“
Millie zložila telefón a začala písať ďalšiu správu Králikovi, keď sa do jeho kancelárie vrátila Barborka.
„No tak zmluvu mám podpísanú, kedy nastupujem?“ - opýtala sa.
„Akože kedy? O dve hodiny idete naostro.“ - povedal Králik prekvapene.
„Dnes večer nemôžem, už som sa dohodla s babami, že ideme na kávu.“ - povedala a ťukala do mobilu.
„Barborka, ešte som vám zmluvu nepodpísal ja. Ak nemáte záujem pracovať pre Národnú Lotériu, nech sa páči, tam sú dvere.“ - blafoval Králik.
„Nie, nie, nie, nie, nie napíšem babám. Pokojne to posuniem na neskôr.“ - zachraňovala situáciu.
„No som rád, že sme sa dohodli.“
„Je trištvrte na štyri, kedy tu mám byť?“
„No už nikam nechoďte.“
„Prečo nie?“ nechápala Barborka.
„Nó, musíte ešte absolvovať BOZP.“ - snažil sa nájsť dobrý dôvod ako ju nestratiť z očí.
„A to je čo?“
„Bezpečnosť a ochrana pri práci.“
Králik sa jej snažil vysvetliť, že je to zákonom prikázané školenie. Barborka na oplátku sa ho snažila presvedčiť, že je to zbytočná strata času. Králik rýchlo strácal trpezlivosť. Nakoniec ju odprevadil do zasadačky a prikázal jej čakať.
„Králik má dnes ozaj ťažký deň.“ - poznamenal Willie škodoradostne.
„Trest mileniálkou, to musí byť pre neho peklo.“ - zažartoval Tobiáš.
„Ach sladká karma, ty vieš ako človeka potešiť.“- povedala Millie.
„Šit!“ vykríkol Adolf zhrozene a ukázal na jednu z obrazoviek, na ktorej boli pustené správy.
Na obrazovke práve záchranka nakladala pani so skrvavenou tvárou do sanitky a moderátorka oznamovala: „V Bratislave sa len pred niekoľkými minútami odohrala ozbrojená lúpež. Dvaja neznámi páchatelia vtrhli do predajne, zaútočili na predavačku a odniesli si hotovosť, alkohol, cigarety a ďalšie vybavenie. Polícia okamžite spustila pátranie po bielej dodávke a prosí občanov o pomoc."
Adolf stíšil televíziu.
„Ten vagabund to ozaj urobil.“ - povedal Michal.
„Ani by ma nenapadlo, že sa Sedlár zníži k niečomu takému.“ – dodal Tobiáš
Adolf sa na neho obrátil s nechápavým výrazom.
„Ty si hovoríš cynik!?“
„No asi je ten správny čas na kúpu leteniek.“ - povedal Michal.
„Vyparíme sa a čo po tom? Prejdú si záznam, na ktorom nájdu Millie. Koľko si myslíš, že im bude trvať, než si nás všetkých spoja? Čo potom?“ - namietal Adolf.
Michal si uvedomil, že útek ozaj nič nerieši. Sadol si do kresla a s prázdnym výrazom pozeral pred seba.
„Aké máme možnosti?“ - opýtala sa po chvíli Millie Adolfa.
„Počkáme, ako sa to všetko vyvinie. Príležitosť sa ukáže sama.“ - zacitoval Adolf z knižky, ktorú mu Millie odporučila ešte pred cestou do Peru.
Millie si sadla vedľa Michala a krútila hlavou.
Adolf na nich pozrel ako sa začínajú utápať v zúfalstve. Chcel ich priviesť na iné myšlienky, sám však mal veľa práce. Snažil sa vypátrať, kde by sa mohla ukrývať oná zločinecká skupina.
„Zavolajte Stanovi a povedzte mu čo sa stalo. Nech vie čo má od Sedlára čakať.“ - nakázal Adolf Millie a Michalovi. Nereagovali, tak im to zopakoval dôraznejšie.
Millie až na druhé upozornenie zdvihla telefón a vytočila Stanove číslo.
„Majú nás.“- povedala.
„Čo sa stalo?“ - nechápal Stano.
„Počul si čo sa stalo v meste, o tej vykradnutej trafike?“
„Áno, ide to na každom rádiu.“
„Je to jedna z tých trafík, kde som podávala tikety. Sedlár si ich najal, aby ukradli záznamy . Aby zistili, kto sme.“ - povedala Millie a rozplakala sa.
„Bastard!“
„Je len otázkou času kedy si nás všetkých spoja.“
Stano sa ju snažil upokojiť, keď si všimol, ako Sedlárove auto prechádza okolo neho. Sedlár zaparkoval a vybehol z auta.
„Ten bastard akurát prišiel, idem drahá.“ - povedal Stano a zavesil.
Stano vytialhol z vrecka nôž a bodol do prednej pneumatiky. Pneumatika urobila rachot a Stano sa vyľakal. Rýchlo sa vrátil do svojho auta a sledoval, či ho niekto nezbadal pri čine. Niekoľko minút sa nič nedialo. Na to vyšiel Sedlár von zo svojho domu prezlečený do obleku. Prešiel k autu a začal nadávať. Vytiahol telefón a niekam volal.
Adolf počul zvonenie v králikovej kancelárii. Zvýšil hlasitosť, aby lepšie počul, čo Králik hovorí
„Počúvam.“ - povedal Králik do telefónu.
„No najskôr tú dobrú.“
„Fajn a teraz tú zlú.“
„Je trištvrte na päť, najneskôr o trištvrte hodinu tu musíš byť, takže ho rýchlo vymeň, alebo si zavolaj taxík.“ - povedal Králik prísne.
„U nás je všetko pripravené, tak si švihni.“ - dopovedal a zložil.
Sedlár prešiel ku kufru svojho auta a vytiahol zdvihák. Prešiel ku kolesu, v zápätí si to rozmyslel a vrátil ho do kufra. Rozhliadol sa okolo seba a zbadal Stanov taxík. Prešiel k nemu a zaklopal na okno.
Stano stiahol okienko a Sedlár spustil.
„Potrebujem sa dostať do centra a rýchlo.“ - povedal bez okolkov.
„Je mi ľúto, ale na niekoho tu čakám.“ - povedal Stano prekvapene.
„Dám ti sto eur.“
„No dobre, tak poďme.“
Sedlár najskôr ticho sedel s telefónom v ruke. Pozrel na Stanovu licenciu a hodil si jeho meno do googlu. Ako prvý sa mu ukázal článok o tom, ako vyhodil nemecky hovoriacich turistov zo svojho taxíku. Sedlár sa len pobavene usmial, vytočil číslo, priložil si mobil k uchu a začal hovoriť po nemecky.
„Sedím v taxíku a nechcem aby mi šofér rozumel.“ – povedal.
Stano sa na neho otočil, ale nepovedal ani slovo. Sedlár si ten pohľad všimol a pobavil ho.
„Máš už pre mňa tú informáciu?“ – pýtal sa krásnou nemčinou.
Stano len ticho počúval a stúpal mu adrenalín. V tom začul zo Sedlárovho telefónu Milliene meno a hnev sa začal miešať so strachom. Stano si to najskôr neuvedomoval, ale začal zrýchľovať. Spomenul si na Milline slzy a zrazu mu začalo dochádzať, akou rýchlosťou ide.
„Kurva chlape spomaľ, veď nás môžeš...“ - Sedlár nestihol dopovedať.
Stano strhol volant a plnej rýchlosti narazil do stromu. Nastal obrovský rachot, auto odhodilo späť na cestu a spod kapoty sa začal valiť dym.
