Michal šiel pešo k Adolfovmu domu a premýšľal čo povedať. Stále mrholilo, a cesta mu ubehla rýchlejšie, ako by chcel. Otvoril si a vyšiel do spoločenskej miestnosti. Ešte spoza dverí počul ako si Stano s Tobiášim nahlas vymieňajú názory. Otvoril dvere a všetky pohľady sa upriamili na neho. Na sekundu bolo ticho. Michal sa pozrel na Millie a tá odložila mobil na bok.
„Je mi to veľmi ľúto, choval som sa nemiestne.“ – povedal.
„Nemiestne?“ - opýtala sa Millie so zdvihnutým obočím.
„Dobre, zachoval som sa ako chuj.“ – priznal.
„Ja by som použila iné slovo, no som rada že si tu.“ - povedala, postavila sa a objala ho.
„Ja neviem čo to do mňa vošlo, zrazu som mal pocit, že môžem všetko a .. neviem to vysvetliť, ale...“ – nedopovedal.
„Všetko čo robíš je správne, a máš na to právo?!“- dodal Tobiáš.
„Áno, presne tak.“ - povedal Michal So sklonenou hlavou.
„Som strašne šťastný, že si späť. Bál som sa že ťa už neuvidím a celý plán je stratený“ - povedal Stano.
„Prečo stratený, veď by ste ho mohli uskutočniť bezo mňa.“ - začudoval sa Michal.
„Vidíš Al, nebola to žiadna hra, on si to ozaj neuvedomuje.“ - povedal Tobiáš.
„Áno, teraz to presne vidím, mal si pravdu.“ - odpovedal Adolf.
„O čom to tu hovoríte? Môže mi to niekto vysvetliť?“ - dožadoval sa Michal odpovedí.
„Ty by si mal založiť združenie nič netušiacich, bol by si tam predsedom.“ - povedala Millie a objala ho.
„Ježiši! Strašne mi odľahlo.“ - povedal a Stano a objal ich oboch.
Sadli si spoločne do kruhu a vyrozprávali mu,čo sa dialo, pokiaľ bol preč. Millie mu povedala ako jej lámalo srdce, keď odchádzal. Nerozumela ako môže niekto koho si vážila a mala o ňom dobrú mienku, tak vyfarbiť. Tobiáš sa pridal a povedal, že už videl ako sa ľudia dokážu zmeniť, ale zväčša šlo o politikov.
„Mysleli sme si, že žatva je stratená a bavili sme sa aj čo bude ďalej s klubom.“- dodal Willie.
„Či má vôbec význam pokračovať, ak na jeho čelo má byť, no po tom čo si predtým predviedol to poviem, maniak.“ - povedal Tobiáš.
„Wow, vôbec som to takto nevnímal. Martin musí byť ozaj veľký človek.“- vzdychol si Michal.
„Áno. A čo povedal?“ - opýtal sa Adolf.
„No ukázalo sa, že tým, že som stále zamestnancom a mojú účty poriadne zarobili, mám nárok na vyplatenie sto osemdesiatich tisíc eur a ďalšie analýzy mi preplatia podľa úspešnosti. Vôbec nemusím chodiť do kancelárie.“ - dopovedal Michal.
„Čože?! Ty si dnes zarobil sto osemdesiat tisíc?!?“ - opýtal sa šokovaný Stano.
Všetci na neho prekvapene pozerali a Michal zneistel. Vytiahol zmluvu a preložil stranu.
„No vlastne, len sto sedemdesiatpäť, ak to chceš vedieť presne.“ – odpovedal.
Všetci sa zasmiali.
„No, keď len stosedemdesiatpäť, to je v poriadku.“ - povedal Adolf a ďalej sa smial.
Stano mu zobral zmluvu z rúk, vytiahol si okuliare a začal ju čítať.
„Som rád, že si späť, ten tvoj Hyde je ozaj desné monštrum.“ - povedal Willie.
Ďalej sa bavili až do večera. Zapli správy a presne ako očakávali. Hlavnou udalosťou bolo finančné zemetrasenie, ktoré sa nudný expert snažil vysvetliť ešte nudnejším spôsobom.
„Keby sa ma to priamo nedotýkalo, tak by som to už dávno prepla.“ - povedala Millie.
„V jeho podaní by aj výbuch sopky na Mierku vyznel ako totálna banalita.“ - pridal sa Willie.
„Finančná správa desaťročia a on ju takto podá. Finančníkom ozaj chýba trochu šoumenstva.“ - povzdychol si Michal.
Reportáž sa skončila, no zostali ešte ďalej pri vysielaní. Spoločne sledovali a komentovali aj ďalšie domáce a svetové udalosti. V prestávke medzi správami a športom si Stano odbehol po peňaženku s tiketmi. Keď sa na neho ostatní nechápavo pozerali ako vykladá tikety na stôl ,len sa usmial a povedal: “Nikdy nevieš“
„Do puče, koľko pôjde ešte ten šport, ja asi vyskočím z kože.“ - povedala Millie.
„Trpezlivosť mladá dáma, trpezlivosť.“ - hovoril Stano. Všetky lístky už mal pred sebou pekne poukladané.
Všetci okrem Adolfa pozorne sledovali televíziu, a čakali na výsledky žrebovania. Adolf sa len usmial, a potichu sa vytratil do pivnice, aby odtiaľ zobral pár fliaš šampanského. Keď sa vrátil, akurát hlásili posledné číslo a Stano s ceruzkou v ruke kontroloval svoje tikety.
„No tak ja som nič nevyhral.“- povedal.
Z televízie sa ozvalo “a teraz prognózy výhier“. V momente ako sa na obrazovke objavila tabuľka, ktorá ukazovala, že nikto netrafil jackpot, všetci vyskočili zo sedačky a radovali sa. Adolfovi sa po chvíli podarilo otvoriť prvú fľašu, Millie rozdala poháre a všetci si štrngli.
„Viem, že si nechcel oslavovať predčasne, no dúfam že si s nami pripiješ.“ - povedal Adolf Michalovi.
„Ja som dnes zarobil stoosemdesiat tisíc, ja mám čo oslavovať.“ - povedal s úsmevom a zobral si pohár.
„Budúci týždeň o takomto čase už možno všetci budeme milionármi, wúúúú.“ - vykríkla Millie a zdvihla pohár vysoko nad hlavu.
„Teda, až na tých, ktorí už milionármi sú.“ - dodal Tobiáš a pozrel na Adolfa.
Adolf sa len zasmial a štrngol si s ním. Vypila aj druhú fľašku a postupne sa ich diskusia vrátila k „operácii žatva“. Millie im porozprávala ako pokračuje s Králikom a v akej sú fáze.
„Králik doteraz svoju ženu nepodvádzal, takže sa skoro na dva dni odmlčal, určite sa hanbil ako pes. Dnes mi začal znovu písať a dokonca mi poslal aj fotku s posilňovne. Hovorím vám, do týždňa mi vyzná lásku.“ - povedala a napila sa.
„ Bolo by dobré, aby si s ním bola zo štvrtka na piatok, nech vieme či sa niečo chystá.“ - navrhol Michal.
„To je ozaj treba, lebo o Sedlárovi sa toho veľa nedozvieme. Keď sa o ňom chceli naši detektívi dozvedieť viac, čakalo ich v kancelárii niekoľko agentov SIS. Sú to profesionáli a zahrali to do autu, avšak museli od neho dať ruky preč. Nejaký čas ich nebudem môcť použiť.“ - povedal pokojne Adolf.
„Čože? To nám hovoríš až teraz? Čo myslíš tým, že to zahrali do autu?“- vystrelil zo seba Tobiáš.
Ostatní prekvapene sedeli a čakali ako Adolf odpovie na Tobiášovu otázku.
„No, keď sleduješ nejakého významného štátneho úradníka, tak sa môže stať, že to vzbudí pozornosť. No a to sa stalo. Ku nám sa však nemajú ako dopracovať. Akurát ho už nemôžu ďalej sledovať, to je všetko.“ - povedal Adolf.
„No tohto som sa presne obával, tieto naše preventívne opatrenia nás môžu dostať do problémov.“ - povedal Tobiáš a pozrel na Millie.
„Tomáš, hlavne žiadnu paniku. Nikdy nemáme stopercentnú kontrolu nad tým, ako sa veci vyvinú. Okrem toho, nerobíme nič protizákonné.“ - oponoval Adolf.
„Chceš mi povedať, že je úplne legálne dať niekoho sledovať?“ - nedal sa Tobiáš.
„Áno, žijeme v krajine, kde je to legálne a okrem toho si nemyslím, že by na tom bolo niečo zlé. Je to verejný činiteľ a dal som ho sledovať aby som si overil, či sa náhodou nechystá na spreneveru. Aký s tým máš problém?“ - odpovedal Adolf a zadíval sa mu do očí.
„Žiaden, len si uvedom, že ak by niekto urobil to isté tebe, nepáčilo by sa ti to.“
Tobiáš sa zdvihol a šiel do kuchyne. Adolf na to chcel reagovať, no Millie ho zastavila. Tobiáš si vybral s chladničky kolu a vrátil sa na svoje miesto.
„Ja neviem ako to mám vysvetliť. Chystáme sa urobiť niečo, čo nahnevá more ľudí. Stano, ako by si sa ty cítil, keby si zistil, že niekto vyhral jackpot takýmto spôsobom?“- opýtal sa Tobiáš.
„Bol by som nasraný.“- odpovedal Stano.
„Presne o to ide. Ak by ho niekto vyhral s tým, že si podá jeden tiket, trafí všetky čísla je to šťastie, nikto tomu nevenuje nijakú pozornosť. Lenže, verejnosť dozvie čo sa chytáme urobiť, nedopadne to dobre. Kto chce psa biť, palicu si nájde. A práve sledovaním a tým, čo robí Millie, im dávame nielen palicu, ale aj dobrý dôvod postarať sa o nás.“ - povedal Tobiáš pokojne.
Adolf chcel reagovať, ale Millie ho opäť zastavila a opýtala sa.
„Komu dávame dôvod sa o nás postarať? Koho okrádame? Komu ubližujeme? Králikovi? Ti môžem odprisahať, že ten na tieto dva týždne bude ešte na smrteľnej posteli s úsmevom spomínať. Sedlárovi? Ten dostane svoj plat, tak či tak. Tipérom? Nikomu šancu neberieme a ak to vyhrá ešte niekto okrem nás, tak mu rada pogratulujem.“ - povedala Millie a intenzívne sa pozerala na Tobiáša.
Tobiáš si povzdychol a spomenul si na svoje študentské roky, kedy si na hodinách komunikácie trénovali práve takéto situácie. Usmial sa, potom zvážnel a so zvrašteným čelom spustil.
„Priatelia, mám vás veľmi rád a máme spoločný cieľ. Každý máme spoje talenty a snažíme sa ich používať tak, aby sa nám podarilo dosiahnuť spoločný úspech. Michal je úžasný matematik, Al je digitálny džedáj, Millie a WIllie sú ohromne obetaví a bez Stanovho nápadu by sme tu ani neboli. Patrí vám za to vďaka a máte moje obrovské uznanie. Bol by som však rád, ak by ste aj mne dovoli prispieť mojím talentom. Som novinár a viem veľmi dobre, ako jednoducho sa dá prekrútiť celý príbeh. Preto by som sa rád vyvaroval zbytočným rizikám. Rozumiete mi?“ - povedal Tobiáš.
„Bojíš sa, že ak by sa to prevalilo skončíme vo väzení?“ - opýtal sa Michal.
„To zase nie, no môže sa stať, že skončíme pred súdom. Ak sa prevalí čo robíme, môže napríklad lotéria nevyplatiť výhru pokiaľ to nepreverí nejaká komisia. To môže trvať roky. Pokiaľ viem tak prachy budeme mať požičané iba na rok. Chápeš, kam tým mierim?“ - dodal Tobiáš.
Nastalo ticho. Všetci si uvedomili, že má pravdu a aj keď to bolo nepríjemné, museli uznať, že Tobiášove obavy sú opodstatnené.
„No dobre, čo teda navrhuješ?“- opýtal sa Stano.
„To neviem. Na začiatok nesmieme robiť unáhlené rozhodnutia. No a hlavne treba takéto veci riešiť spolu, nech môžeme premyslieť dôsledky predtým, ako sa pustíme do podobných, morálne otáznych akcií.“- priznal Tobiáš.
Nenašiel sa nikto, kto by nesúhlasil. Adolf priznal, že dať sledovať Sedlára bola chyba. Spoločne sedeli a znovu premýšľali, kde sú možné riziká ich plánu. Michal prenechal slovo Tobiášovi a šiel skontrolovať maily. V nej našiel aj zmluvu od Kurta a tak zavolal Adolfa aby sa na ňu pozreli spolu. Zmluva mala dvadsať strán zložitého právnického žargónu. Už na tretej strane však našli ustanovenie, ktoré sa im nepozdávalo. Adolf najskôr prečítal pasáž nahlas, a potom ju preložil.
„Veriteľ má právo na okamžité odstúpenie od zmluvy. Ak sa tak rozhodne urobiť, musí zaplatiť 10 percentný poplatok z požičanej sumy dlžníkovi a to do štrnástich dní od splatenia celej pôžičky.“ - povedal Adolf zamračene.
Nastala chvíľa mlčania. Prvý sa ozval Stano.
„Ak tomu dobre rozumiem tak on, banka, vás s Michalom môže nechať podpísať zmluvu, následne pred vás položí nejaký papier s výpoveďou, a nedostaneme ani cent?“ - opýtal sa.
„Áno. A ešte k tomu a o dva týždne nám veľkodušne pošle milión na účet. Ako ho poznám ,presne na toto sa chystá.“ - povedal Adolf.
„Myslíš, že by nám to urobil?“ - opýtal sa Willie.
„Odpísať milión aby nestratil desať?! Ak situáciu vyhodnotí ako príliš riskantnú tak áno.“ - priznal Adolf.
„Bastard!“ - povedali Millie a Stano súčasne.
Adolf s Tobiášom sa uškrnuli. Nastala šarvátka, ktorú prerušil až Michal.
„Aké máme možnosti? Čo sa dá robiť?“ - povedal nahlas a všetci sa obrátili na neho.
„Budeme ho musieť presvedčiť, že máme plán a jeho peniaze sú v bezpečí.“ - povedal Adolf.
„To akože mu povieme o operácii žatva?“ - opýtal sa Willie prekvapene.
Okamžite sa zdvihla vlna nevôle a protestov.
„Samozrejme že nie. To by vôbec nepomohlo a dokonca som presvedčený, že by nám to ešte uškodilo. Je treba aby Michal pripravil nejaký investičný plán. Odvážny, no zároveň taký, ktorému sa dá dobre porozumieť.“ - povedal Adolf.
„Hmmm rozumiem, urobím, čo budem môcť. Vy zatiaľ prejdite tú zmluvu a skúste nájsť nástrahy.“ - povedal Michal.
„Dobre ja a Al pozrieme tu zmluvu.“ - súhlasil Tobiáš.
„A čo máme zatiaľ robiť my?“- opýtala sa Millie.
„Millie ty máš na starosti Králika, vieš čo máš robiť.“ - povedal Tobiáš.
Všetci sa na neho obrátili a neverili vlastným ušiam.
„Boh nám dal slobodnú vôľu, tak ak Králik chce a Millie to nevadí, prečo nie.“ – dodal.
Všetci s úsmevom prikývli.
„A čo máme robiť my s Williem?“ - opýtal sa nakoniec Stano.
„Vy by ste mohli vymyslieť nejaké bezpečnostné opatrenie. Každý bude mať na starosti veľa peňaz, keď bude podávať tikety. Môže to prilákať nežiaducu pozornosť. Skúste niečo vymyslieť.“ - navrhol Michal.
Pustili sa do práce. Pred polnocou sa zišli opäť v spoločenskej miestnosti, aby dali vedieť ostatným ako pokračujú. Millie ukázala správy, ktoré jej poslal Králik. Bolo jasné, že ho má presne tam kde chce. Adolf a Tobiáš nenašli žiadne ďalšie nástrahy v zmluve, a pripravili argumenty ako postupovať pri zajtrajšom stretnut. Michal už mal investičnú stratégiu tiež hotovú. Ešte na chvíľu si sadol s Adolfom. Dohadovali sa na postupe pred zajtrajším rokovaním.
„Kurt zvykne naťahovať čas predtým, ako pristúpi k nejakému obchodu. Vytvára to tlak na druhú stranu. Ak sa mu zdá, že tá je príliš hrrr do podpisu zmluvy vie, že má navrch. Bude sa ďalej snažiť vyjednať pre seba lepšie podmienky.“ - varoval Adolf Michala.
„Viem, čítal som jeho knihu.“ - odpovedal Michal.
„Budeme radi, ak sa nám podarí podpísať pôžičku do troch hodín.“- dodal Adolf.
„Budeme radi ,ak budeme mať zajtra peniaze.“ - priznal Michal.
Chvíľu sa ešte dohadovali, keď si zrazu Millie vyzliekla blúzku, dala dolu podprsenku a odfotila prsia.
„No musím povedať, že tomu Králikovi aj trochu závidím.“ - povedal Stano.
Millie si obliekla späť blúzku a len sa pousmiala.
„Keď to skončí zoznámim ťa s kamoškou. Tá ti ukáže veci, aké si ešte v živote nevidel.“ - povedala mu a vyplazila na neho jazyk.
„No ja už som pre dnešok videl dosť. Idem spať, zajtra nás čaká dlhý deň.“ - povedal Adolf a žmurkol na Millie.
Michal sa tiež rozlúčil a šiel do svojej izby. Pred spaním ešte premýšľal nad celým dňom a pohrával sa s myšlienkou, že by od celej akcie mohol aj odstúpil. Keď si však uvedomil ako by to zasiahlo celý klub, túto myšlienku rýchlo zavrhol.
„Idem do toho, teraz už musím.“ - povedal si nahlas a obrátil sa na bok.
