Euro pomaličky padalo až na paritu a on vedel, že ak ju dosiahne,
jeho klienti prídu o veľa peňazí.Bol si istý aj tým, že ďalšiu
šancu už nedostane. V momente, keď sa na obrazovke zjavilo
1:1, mu bolo jasné, že práve prišiel o prácu.
„Skurvený behavioralizmus! Ekonomické fundamenty predsa
jasne indikovali, že kurz sa mal...!“ - prerušil sa v polovici vety
a uvedomil si, že ho nikto nepočúva.
„ Načo sa tu rozčulujem!“ - pomyslel si.
Melvin, kolega od vedľajšieho stola, otvoril fľašu šampanského
a nalieval každému, kto k nemu načiahol ruku s pohárom.
Michalovi nevenoval ani len pohľad.
Do miestnosti nakukla Mária. Hm, Mária. Má krásne
prsia, úžasné nohy a príjemnú povahu, ktoré sú v príkrom
rozpore s firemnou atmosférou. Každý chlap vo firme by ju
chcel pre seba aspoň na desať minút, no jediný, kto ju kedy
okúsil, bol Aurel. Koniec koncov, Mária je jeho osobná
asistentka. Bolo verejným tajomstvom, že za každý chvíľku
potešenia dostáva od Aurela tisíc eur a ďalšiu tisícku posiela
Arthur na účet jej priateľa. Vraj aby nežiarlil.
„ Aurel ťa chce vidieť.“ - uškrnula sa na Michala a otočila sa na
opätku.
Michal kráčal po chodbe k Aurelovej kancelárii. Psychicky sa
pripravoval na niekoľko minút kriku, ktoré Aurel rád dopraje
každému, predtým než mu ukáže dvere. Uvedomil si, že vlastne
nemá najmenší dôvod si to vypočuť a dopriať mu radosť
z víťazstva, ktoré pociťoval vždy, keď si mohol do niekoho
kopnúť. Zastavil sa, zvraštil čelo a vrátil sa do kancelárie po
svoju aktovku. Vložil do nej obrázok svojej snúbenice, do
zásuvky vložil firemný telefón a pokojne vyšiel predných
vchodom na ulicu.
„Tak ok, no a čo teraz?!“ - pomyslel si .
Z vrecka vytiahol telefón a otvoril aplikáciu svojej banky.
„ Nie som na tom až tak zle. Mám asi rok z čoho žiť než sa
financie stanú problémom. Snáď to Linda pochopí.“ – uvažoval.
Potreboval si vyvetrať hlavu a tak šiel domov pešo. Sadol si na
lavičku v parku pred svojim bytom. Nechcelo sa mu dnu,
rovnako ani vysvetľovať, čo sa stalo. Sedel a sedel, stále znovu
premýšľal nad tým, prečo jeho analýza zlyhala. Škrelo ho to.
Prisadla sa k nemu suseda z druhého poschodia s jej staručkým
tučným psom. Zisťovala, ako sa má. Manžel jej zomrel pred
štyrmi rokmi a hoci sa dovtedy stále hádali, teraz o ňom
hovorila, ako keby to bol minimálne svätec.
Viedli spolu tento rozhovor už mnohokrát. Väčšinou aj javil
úprimný záujem. Chápal, že je stará a mnohé si už nepamätá, no
dnes, dnes na ňu ozaj nemal náladu.
Ako si tak tento prázdny rozhovor plynul, zrazu pred ich
bytovým domom zastavila dodávka. Dvaja muži vošli dnu a po
pár minútach sa vrátili s kusmi nábytku a kuframi, ktoré začali
nakladať.
Keď sa už zdalo, že dodávka odchádza, pri bráne sa zjavila
Linda.
„ Počkať, však to je môj nábytok!“- Vtedy mu došlo, o čo ide.
Postavil sa z lavičky, a tak si ho Linda všimla. Vytiahla si
z vrecka zväzok kľúčov, odopla si tie od bytu a teatrálne ich
pustila na zem. Dbala na to, aby ju Michal dobre videl.
On stál ako obarený a nezmohol sa ani na krok. Suseda na
lavičke prerušila monológ a s úžasom sledovala, čo sa bude
ďalej diať. Keď si Michal uvedomil, čo sa vlastne stalo, Linda
už nastupovala do auta. Dobehol ju, až keď už bolo
naštartované.
„Čo sa to do pekla deje? Prečo, a kam ideš? Poď dnu
porozprávame sa!“ - Búchal jej na okno.
Linda spanikárila, v snahe čo byť najskôr preč, omylom zaradila
spiatočku. Skoro mu prešla po nohách. Sťahováci sa zasmiali
a suseda z lavičky tiež. Linda zrazu dupla na plyn, a už jej
nebolo.
„Keď sa darí, tak sa darí! “ - Nemal k tomu čo viac dodať.
Zdvihol kľúče zo zeme a zamieril domov. Kútikom oka si
všimol ako suseda z lavičky niekomu vášnivo telefonuje.
Nemusel sa prílš namáhať, aby si domyslel, o čo asi išlo.
Vošiel dnu a naskytol sa mu pohľad na takmer prázdny byt.
Neporiadok bol jasným znakom, že sa niekto balil veľmi rýchlo.
Zdvihol spadnutú stoličku a sadol si ku stolu. Na stole nebolo
nič okrem dvoch hárkov papiera a na nich položený snubný
prsteň.
„Bože to je aké klišé!“ Uvedomil, že list na rozlúčku je dnes tou
pravou čerešničkou na torte.
Prsteň si odložil do vrecka. Zobral si papiere bližšie, zhlboka sa
nadýchol a začal čítať.
Zbohom! Už nemám viac síl! Nemám chuť žiť takýto život!
V „práci“ tráviš väčšinu času a ja ti to už nežeriem! Koho tam
trtkáš, to mi už teraz ozaj jedno!
Vieš vôbec ako dlho sme nemali sex? Ani len nevieš poriadne
podvádzať. Či už klátiš nejakú pizdu z roboty, alebo chodíš za
šľapkami, kašlem ti na to! Nechcem to vedieť!
Pozerala som správy a vychádza mi z toho, že si nielen nanič
milenec, ale ešte aj mizerný obchodník. Ak je pravda,čo si mi
hovoril, tak si už práve nezamestnaný. A ver, že ja mám na viac,
ako si plánovať svoj život s takým lúzrom, ako si ty. Načo?
Potrebujem viac. Už nechcem bývať v tomto zaprdenom byte a
čakať na tvoj veľký deň ktorý nikdy nepríde. Ako všetko dokola
vysvetľujes. Už nie som zvedavá na tvoje nezmysly!
Hovorila som babám, že určite si niečo žehlíš, keď mi kupuješ
diamantové náušnice po 6 týždňoch vzťahu. Každá mi to
potvrdila, určite niekoho trtkáš! A tie reči o prémiách môžeš
tlačiť tomu, čo seno žerie.
V tej firme ste všetci rovnakí. Keby si aspoň zarábal.. no to je
už jedno.
Čím dlhšie to čítal, o to menej mu to dávalo zmysel. Zobral
cigarety a šiel si zapáliť na balkón. Rozmýsľal, kde mohol
urobiť chybu. V myšlienkách sa stále vracal k tým istým veciam
a opakoval si ich dokola. No nikam sa nepohol. Bola to jedna
z jeho povahových čŕt. Keď sa do niečoho zahryzol, prestal
vnímať okolie. Varovné signály boli, no zostal voči nim slepý.
No a teraz tu je ovocie.
„Takže výsledok je, že som bez práce a ešte aj bez frajerky.
Paráda! Asi si nabudúce najprv zarobím milión a potom si
nájdem babu na vážny vzťah!“ Ako to povedal nahlas, sám na
sebe sa zasmial.
„ A vlastne.. Prečo nie?!“ Vtedy na tom balkóne si zaumienil, že
nájde spôsob ako zarobiť aspoň milión eur. A keď sa to podarí,
potom venuje všetku svoju energiu na to, aby jeho ďalší vzťah
bol dokonalý.
