Nasledujúce dni sa podobali ako vajce vajcu a jediný kto do stredy nemal podané všetky lístky, bol Tobiáš. Zhodli sa na tom, že je čas aby sa všetci vrátili späť do Bratislavy a Tobiášove stávky si rozdelia. V stredu večer sa všetci stretli späť v Adolfovom dome a preberali svoje skúsenosti.
„Nerád by som rušil slávnostnú atmosféru, ale máme menší problém.“ - povedal Adolf.
„Čo je čo sa stalo?“ - zareagovala ako prvá Millie.
„V blogosfére naša akcia vzbudila nechcenú pozornosť.“ - povedal Adolf a na veľkej obrazovke ukázal článok dcéry jednej z predavačiek.
V skratke tam bola opísané ako jej mama večer po práci rozprávala o mladej žene, ktorá prišla do stánku s hromadou peňazí a slzami na krajíčku. Predavačka sa jej opýtala čo sa stalo a ona jej porozprávala ako u svojho manžela – poslanca- našla ukryté množstvo peňazí a rozhodla pre výčitky svedomia ich zbaviť tak, že podala množstvo stávok v národnej lotérii. Článok má množstvo čítaní a končí úvahou na tému korupcie na Slovensku.
Všetci sa otočili na Millie, ktorá len mykla plecami.
„To muselo byť včera, už som nemala nervy obiehať všetky trafiky a podávať ich po desiatich.“ – povedala.
„Presne tomuto sme sa chceli vyhnúť.“ - povedal Tobiáš.
„Nie každý má toľko trpezlivosti ako ty Tomáš.“ - oponovala Millie.
„Tak hádam to nebude taký veľký problém.“ - bránil ju Willie.
„No, to ešte uvidíme.“ - poznamenal Tobiáš.
Chvíľu ešte preberali aké následky to môže mať. Následne až do noci nahrávali podané tikety, aby sa ubezpečili, že im žiaden nechýba. Willimu chýbali tri tikety a Stanovi ostali dva ,ktoré neprečítal terminál.
„Dobre, zajtra nám ešte ostalo podať stodvadsať jeden stávok.“ - oznámil Adolf keď skončili.
„To bez problémov dáme.“ - povedal Michal.
„Zoznam miest, kde som ešte nebola, je stále pomerne dlhý. Takže ich môžeme podávať aj po menej, ako desiatich.“ - povedala Millie.
„Ako to ide s Králikom?“ - opýtal sa Michal.
„Výborne, je zamilovaný ako puberťák. Zajtra u mňa strávi noc. Tak už len čakám, kedy mi oznámi, že sa chce dať kôli mne rozviesť“ - povedala spokojne.
„Dobre. Vieš už aj ako to ukončíš?“ - opýtal sa Tobiáš.
„Áno, s Williem sme už niečo vymysleli. Bude spokojný“ - povedala s úškrnom.
Ešte chvílu popíjali a potom sa Millie s Williem rozlúčili a šli do izby.
Stano, ako bolo jeho zvykom, zaspal na pohovke a Tobiáš sa tiež časom vytratil. Michal s Adolfom sa presunuli do kuchynskej časti a ďalej sa rozprávali.
„Na čo myslíš?“ - opýtal sa Michal.
„Ide to až príliš hladko.“ - povedal Adolf.
„Myslíš?“ - opýtal sa.
„Je to len taký pocit, ale moja intuícia sa nezvykne mýliť.“
„Si len nervózny, bude to ok.“ - ubezpečoval ho Michal.
„Dúfam, že máš pravdu.“ - povedal Adolf so sklonenou hlavou.
„Choď spať, ak ťa to do rána neprejde, podiskutujeme o tom s ostatnými.“ - navrhol Michal.
„Idem ešte raz skontrolovať lístky a pôjdem spať.“ - povedal a odišiel.
Michal sa pozrel na Stana, prikryl ho dekou a pri odchode zhasol svetlo.
Vo štvrtok ráno sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti a dali ai raňajky. Po nich chvíľu upratovali a rozdelili si zvyšné tipovacie lístky.
„Čo keby sme si jeden odložili a šli ho podať symbolicky všetci spolu?“ - navrhol Stano.
„Je to pekný nápad, nestojí však za to riziko.“ - namietal Adolf.
„Aké riziko?“ - pýtal sa Stano.
„Ak bude niekto vyšetrovať “operáciu žatva“ bol by som nerád, aby sme sa v tomto kritickom čase, všetci objavili spolu na nejakom kamerovom zázname.“ - povedal Adolf.
„Alebo by sme mohli mať nejakú nehodu a nezostal by nikto, kto by prebral výhru a po pol roku by prepadla.“ - povedal Tobiáš.
„To je pravda.“ - uznal Stano.
„Ak sa všetko podarí, urobíme to v sobotu, ok?“- navrhla Millie.
„Platí.“ - súhlasil Stano.
„Inak, aké je podľa vás šanca, že sa niečo kolosálne poserie?“ - opýtal sa Stano.
„Neviem, príliš veľa premenných.“- odpovedal Michal.
„Šanca vždy je, podľa mňa je však veľmi malá. Myslím, že to máme.“ - povedala Millie a Willie prikývol.
„Desať percent.“ - povedal Tobiáš.
Stano aj Millie ostali zaskočení.
„Desať percent?“- zopakovali jeho otázku súčasne.
„Nejde o to čo vieme, ale o to, čo nie. Mohlo sa stať niečo, čo nikto neočakával. Okrem toho, sa ozaj môže prihodť, že nezávisle na nás, dvaja ďalší ľudia trafia všetky čísla.“ - povedal Tobiáš.
„Al, ty si nejako ticho. Čo si myslíš ty?“ - nabádal ho Stano.
Adolf pozrel na Michala a povzdychol si.
„Mám divný pocit už od včera, všetko ide príliš hladko.“ – povedal.
Na chvíľu nastalo ticho. Adolfa sa vždy usmieval ,akoby nemal nikdy žiadnu starosť, no teraz bol netradične ticho.
„Vieš to nejak upresniť?“ - opýtal sa Tobiáš.
„Keby som vedel, povedal by som to. V noci som ešte raz skontroloval tikety aj algoritmus, či sme podali všetky čísla, tam problém nie je.“ - povedal vážne.
„Al, nikto neberie tvoje slová na ľahkú váhu. Nemože sa však sa s tebou zahrávať iba tvoje podvedomie. Predsa len, sme v situácii, ktorá dokáže znervózniť aj toho najpokojnejšieho človeka.“ - povedal Willie.
„Je to možné.“ - povedal a zobral si zo stola svoju kôpku stávkových lístkov.
„Opatrnosť je na mieste, ale teraz už cúvnuť nie je kam.“ - povedal Tobiáš.
„Millie daj mi tvoje lístky, asi bude lepšie ak ich podám ja.“ - dodal Adolf.
Millie mu bez slova podala svoje lístky.
„No dobre. Čo mám robiť dnes ja?“ opýtala sa.
„Večer k tebe príde Králik. Tak buď u seba a priprav sa.“
Millie súhlasila a rozhodla sa uvariť večeru.
„Dobre, poďme na to.“ - zakončil debatu Adolf.
Rozišli sa teda podať zvyšné stávky a jeden po druhom sa po pár hodinách opäť stretli u Adolfa. Chýbala len Millie a Adolf. Najskôr tomu neprikladali veľkú váhu, keď sa však Adolf neukázal ani po zotmení, rozhodli sa mu zavolať. Nedvíhal. Poslal iba smsku, že je ok a že už je na ceste. Keď prišiel prirodzene sa ho všetci pýtali, čo mu tak dlho trvalo. Vyložil podané tikety a spoločne ich šli zaregistrovať do jeho kancelárie.
„Kde si bol tak dlho?“- opýtal sa Tobiáš.
„Bol som za tou predavačkou, ktorej dcéra napísala ten blog.“ - povedal Adolf.
„No a? Čo povedala?“
„Skoro nič, pamätá si len veľké slnečné okuliare a blond vlasy. Povedala však, že si nemyslí, že to bola manželka nejakého politika. Nemala obrúčku a vraj z nej mala skôr “milenkovský“ dojem.“ - povedal Adolf pobavene.
„No a to ti toľko trvalo?“ - pokračoval Tobiáš.
„Už ste sa o mňa báli?“ - opýtal sa s úsmevom.
„No my sme tu už od tretej, takže trochu aj áno.“ - povedal Michal.
„Naschváľ som čakal až do večera. V lotérii je určite niekto, kto má prístup ku všetkým stávkam. Nechcel som, aby sa dozvedel, že sme podali všetky čísla. Takto sa to dozvie až zajtra ráno.“ - povedal Adolf.
„Ak je tam ozaj niekto, kto ju manipuluje, toto ho nezastaví.“ - povedal Tobiáš so založenými rukami.
„Je mi to jasné. Budeme však mať aspoň o niečo menej času zareagovať.“ - oponoval Adolf.
Adolf vložil posledných pár tiketov do stroja. Ten mu ukázal, že všetky kombinácie sú zadané. Spoločne odniesli aj zvyšné tikety do trezoru. kde zostal už len zlomok peňazí z minulého týždňa.
Vrátili sa do spoločenskej miestnosti, kde na veľkej obrazovke sledovali Millie. Presne o ôsmej sa ukázal aj Králik s veľkou kyticou červených ruží. Millie otvorila dvere a keď zbadala kvety, hneď sa mu hodila okolo krku.
„Je dobrá, slovenské herečky by sa od nej mali čo priučiť.“ - povedal Michal.
„To jej musím povedať, poteší sa.“ - povedal Willie.
Tobiáš nič nepovedal. Nechcel sa poterať, tak začal hrať zo Stanom karty. Stano ho učil hrať Mariáš. Michal sa k nim po chvíľke pridal. Adolf nemal o hru záujem a povedal im, že ak by ho hľadali, bude vo svojej pracovni. Willie ho poprosil, aby Millie na obrazovke nechal, avšak bez zvuku. Sadol si tak, aby mohol sledovať, čo sa u nich doma deje a popritom hrať.
Millie si s Králikom najskôr dali večeru pri sviečkach, a potom si ho uložila na pohovku. Vyzliekla mu košeľu, nechalo ho nech si ľahne na brucho, sadla si mu na zadok a začala masírovať. Sama si potom vyzliekla blúzku aj podprsenku a akoby nechtiac sa ho dotýkala prsiami. Po dlhých minútach sa Králik otočil a na chvíľu si odskočil do kúpeľne. Hodil do seba modrú tabletku a vyčúral sa. Vrátil sa k Millie na pohovku a tá mu ponúkla ešte masáž nôh.
Willie to sledoval a usmieval sa. Stano ho napomínal, že nedáva pozor a robí chyby.
„V mariáši musíš dávať pozor, kto čo odhadzuje inak nevyhráš.“ - zúril Stano.
„Jasné, jasné už dávam pozor.“ - povedal a pokrútil hlavou.
Tobiáš bol ticho. Videl čomu Willie venuje pozornosť, nijak to však nekomentoval.
Až keď Millie nasadila Králikovi kondóm, začal sa viac sústrediť na hru. Jedným okom stále sledoval ako Millie “jazdí“ na Králikovi. Neprešla ani jedna hra a Králik bol hotový. Ležal na koberci pod pohovkou a lapal po dychu. Bol celý červený, až na biely stoporený penis, na ktorom mal stále kondóm. Osprchovali sa každý zvlášť a presunuli sa do postele. Rozprávali sa, až kým obaja nezaspali. Millie sa celú noc budila na jeho chrápanie a podarilo sa jej zaspať až nadránom. Králik sa zobudil s východom slnka. Nechcel ju rušiť a tak len ležal s otvorenými očami a evidentne premýšľal.
Z obývačky sa ozval zvuk telefónu ktorý ho vytrhol z myšlienok.
