Michal chodil do kancelárie každý deň a pripravoval sa na piatok, kedy sa malo konať druhé stretnutie Klubu bohatých.
Keďže prvé stretnutie dopadlo tak ako dopadlo, prvú prezentáciu sa rozhodol zopakovať. V stredu všetkých obvolal a až vtedy si uvedomil, že Millie s Willim a Dáša s Marekom bývajú spolu a tvoria páry. Nechápal, ako si to mohol nevšimnúť.
Celý zvyšok dňa premýšlal nad tým, ako sa mu podarí zladiť úplne cudzích ľudí, aby tvorili tím. Začal si uvedomovať, že nemá žiadne skúsenosti s vedením ľudí. Vedel o sebe, že je dobrý analytik, no uvedomoval si aj svoje nedostatky. V ten večer mu došlo, že všetku energiu venoval do príprav prezentácii, plánov a skúmania najrôznejších možností ako zarobiť. Uvedomil si, že práve táto stránka jeho osobnosti ho pripravila o snúbenicu. Vedel, že sa to už nemôže nikdy opakovať.
Ráno, ešte pred otvorením, stál pred kníhkupectvom , aby si nakúpil literatúru. Vybral si jej toľko, že nemal sám šancu všetko odniesť. Vytiahol telefón a zavolal Stanovi či by po neho neprišiel. Kým na neho čakal, začítal sa do knižky s názvom teambuildingoé aktivity.
„ Počuj Michal. Keby som si nebol istý, že budem mať kšeft, že ťa po tom stretnutí odveziem, sám by som neostal. Však si dokopy nič nepovedal“- priznal Stano. „ Aký je ďalší postup, čo plánuješ?“
Michal nevedel nič konkrétne povedať, tak mu aspoň slúbil, že popracuje na lepšej organizácii. Sadol si do kancelárie, vyložil knihy na poličky a otvoril si nový súbor do ktorého začal písať harmonogram. Nepáčilo sa mu, že nemá o čo oprieť. Snažil sa neklesať na duchu.
„Nikto ešte nič podobné neskúsil.“ - Povedal si sám pre seba.
Na druhej strane ho hrýzla myšlienka, že asi je dobrý dôvod prečo to ešte nik neskúsil.
Vytiahol teda knihu o projektovom manažmente a skúsil aspoň na prvú fázu naplánovať akčný plán. Po hodine mal pripravený program na najbližšie dva mesiace a bol veľmi rád, že nikto iný nevie, ako fatálne nepripravený je na tento projekt.
Vrátil sa k rozčítanej knihe z taxíka- o teambuildingu.
„ Dobrý nápad. Začneme týmto.“ - Rozhodol sa teda, že dá do plánu o dva týždne teambuilding. Našiel na internete chatu pre desať ľudí v blízkosti Aquaparku a rovno ju rezervoval.
V momente, ako odišla platba sa na obrazovke otvorilo okno.
„ No do riti. Ešte nejaký vírus mi tu chýba“
Nechápal čo sa deje.
AL: Ahoj, to som ja Al.
Nechápal akú službu to používa a ako je možné, že ju má v počítači, keď si bol istý, že nič podobné si neinštaloval.
AL: Asi ti dlžím vysvetlenie. Keď si nás nechal v zasadačke samých, neodolal som a nainštaloval som ti niečo do compu. Dúfam, že sa veľmi nehneváš J
Michal chvíľu spracovával, čo sa práve stalo. Aj keď bol riadne zaskočený z toľkej drzosti a zároveň odvahy, urobilo to na neho veľký dojem. Klikol do okna a chvíľu váhal čo napísať.
AL: Chápem, že si trošku v šoku...
Michal: to máš pravdu
Michal: ako si to urobil?
AL: :D :D :D toto je je tvoja prvá otázka? LOL ok, nahral som ti remote kontrol, zahlásil sa ako admin a trošku prepísal protokoly. Ale o inom som chcel. 17-18 na tú chatu ísť nemôžem, už tam niečo mám. Čo tak posunúť to na ten ďalší víkend?
Michal len hlúpo pozeral na monitor. Doplo mu, že Adolf má zjavne možnosť nielenn mu písať, no má prístup k mnohým ďalším veciam.. Zvraštil čelo odtiahol sa od obrazovky. Keď sa vrátil ku stolu, skôr než stihol čokoľvek napísať, objavila sa ďalšia správa.
AL: btw. full disclosure mám prístup aj k tvoje webkamere. J
„ČO?“ povedal nahlas.
AL: klikni sem dolu nech vidíš aj ty mňa.
Michal na chvíľu zaváhal, snažil sa rýchlo si usporiadať myšlienky a prekonať zdesenie z toho, čo sa práve odohralo. Ešte než stihol čokoľvek urobiť, na obrazovke sa zjavil Aldolf.
„Kokso, chápem že si trošku v šoku, ale skúsim ti to vysvetliť. Ok?“ – začal sa rehotať.
Michal prikývol.
„ Tak, našiel som na nete tvoju pozvánku. Nevedel som celkom, čo si mám o tom celom myslieť. Najprv som si myslel, že či nejde o nábor do nejakej poisťovacej firmy alebo o nejaký multilevel marketing. Potom som si ťa vyhľadal na nete a zistil som, že pracuješ pre firmu Totalbroker. Bol som presvedcený,že ide o nejakú kreatívnu HR kampaň. A kedže nie si HR ale analytik, vzbudilo to moju zvedavosť. Okrem toho mám titul zo systémového inžinierstva a pracujem ako freelancer v oblasti zabezpečovania sietí – dodal Adolf.
„ Fuh,“ Michal bol ohromený. Pýtal sa k čomu všetkému má prístup a či má k jeho dátam prístup aj niekto iný. Adolf sa len usmial.
„ Kámo, teraz máš počítač aj domácu sieť chránenú lepšie ako ktokoľvek iný. Chcel by som vedieť detaily z tvojej poslednej analýzy kurzového vývoja, ktorú si včera prečítal. Dopredu ti hovorím, ak je to nejaký scam, zničím ti život. :)
Michal po jeho posledných slovách radšej sklopil počítač a po pár sekundách premýšľania taktiež vytiahol baterku. Premýšľal aké má možnosti. Rozhodol sa s ním po stretnutí klubu porozprávať.
Premýšlaľ, že si kúpi nový počítač a skúsi si ho zabezpečiť najlepšie ako to len pôjde. Vedel však, že by riskoval stratu Adolfovej dôvery. Uvedomoval si, že jeho schopnosti môžu byť pre klub obrovským prínosom Pripravil si pre neho ešte niekoľko otázok a na rozhovor s ním sa tešil viac ako na stretnutie klubu.
Až v piatok poobede prestal rozmýšľať nad Adolfom a sústredil sa na prezentáciu. Rozdelil ju do dvoch častí. V prvej časti mal pripravených niekoľko príkladov ako jednoduchý nápad dokáže zarobiť veľké peniaze, alebo vybudovať úspešnú firmu. V tej druhej chcel predstaviť harmonogram a dohodnúť sa na pravidlách klubu. Páčilo sa mu, ako sa veci rozbiehajú a uvedomil si, že sa na stretnutie náramne teší.
Už od siedmej čakal na recepcii so vstupnými kartami a nevšímal si kyslé pohľady recepčných. Už o trištvrte na osem boli všetci prítomní, čo považoval za dobré znamenie. Usadili ich v zasadačke, pekne privítal. Vyzval ich, aby sa pýtali hneď, ako budú mať nejaké otázky a pustil sa do prezentácie. Odprezentoval prvú časť a cítil sa výborne. Otázky boli k veci a keď sa Millie opýtala, čo bude ďalej, Michal plynulo prešiel k druhej časti. Ukázal v kalendári vyznačené ďalšie stretnutia klubu a o tri týždne sa konajúci teambuilding. Adolf sa na Michala spiklenecky usmial a poznamenal, že to mu perfektne vyhovuje. Len Dáša s Marekom sa jasne nevyjadrili či prídu. Súhlasiliaž vtedy, keď im Michal potvrdil, že nebudúc za nič platiť a zároveň sa od nich nič neočakáva.
Čo skutočne rozprúdilo diskusiu boli pravidlá klubu. Po viac ako hodine mali na tabuli sedem pravidiel.
1) Všetko musí byť legálne
2) Členovia klubu sa o zárobok rozdelia rovným dielom
3) Klub bohatých je tajný, a nič čo sa na ňom preberá, sa nesmie dostať von
4) Ak sa nemôžeš zúčastniť klubovej aktivity, musíš to dať dopredu vedieť, inak strácaš členstvo
5) Nových členov klubu musia jednohlasne schváliť všetci členovia (aj keď už uchádzač raz členom bol a členstvo stratil)
6) Každá zmena v akčnom pláne a harmonograme stretnutí musí byť odhlasovaná všetkými členmi.
7) O každom dôležitom rozhodnutí sa dá hlasovať, a v prípade rovnosti hlasov konečné rozhodnutie je na Michalovi.
Blížila sa jedenásta hodina a posledné na čom sa ešte dohodli, bolo presunutie piatkových stretnutí na šiestu hodinu. Michal všetkých vyprevadil a požiadal Adolfa aby ešte zostal na kus reči. Adolf navrhol aby si šli sadnúť niekam von, a tak si Michal zamkol veci v kancelárii a šli.
Objednali si pivo a Michal si vytiahol lístok z otázkami. Adolf sa tváril veľmi pobavene zobral si ho k sebe prečítal a spustil.
„Bolo by trochu zložitejšie dostať sa ti do laptopu, ale aj tak by som sa tam dostal aj keby si ho nenechal otvorený.“ - odpovedal na prvú otázku .
„Hehe, jasné že som si preveril aj ostatných.“ - pokračoval bez zastavenia.
Po prečítaní tretej otázky sa zasmial a vytiahol svoj tablet. Niečo doň naťukal a spustilo sa porno. Michal sa najskôr zahanbil a poobzeral sa okolo seba a potom sa lepšie prizrel. Ihneď spoznal Millie a ihneď ho vypol.
„Čo?!“- neubránil sa .
„Aj ja som bol prekvapený keď som to našiel.“ - priznal sa Adolf.
„Takže ona je pornoherečka?“ - opýtal sa.
„Nie, už nie. Bola prostitútka, no urobila si masérsky kurz a teraz ozaj robí masérku.“ - povedal s úsmevom.
Adolf ukázal Michalovi čo zistil o ostatných. Bol v šoku, koľko sa toho dá zistiť z netu, ak vieš kde, a ako hľadať.
„ Prisahaj, že nikomu nepovieš čo som ti ukázal.“
„ Prisahám“ – súhlasil Michal.
Tak mu Adolf porozprával o svojom detstve, ako sa tieto veci naučil, a čí syn je. Až pri štvrtom pive nabral odvahu a prezradil, že sa volá Adolf. Michala to pobavilo, no nedal na sebe nič znať. Vedel, že je to pre neho citlivá téma.
Adolf mu dal spätnú väzbu na jeho prezentáciu a zvyšok večera sa bavili o tom, čo by sa malo preberať na najbližšom klube. Bavili sa až do záverečnej. Michal len tak, tak prišiel domov.
“ Aká škoda, že máme klub len raz za týždeň.“
Na druhý deň ho bolela hlava,no aj tak si sadol za počítač. Snažil sa aspoň v bodoch vypísať všetky podnety, na ktoré si spmenul z predchádzajúceho dňa. Uložil si ich, vypol počítač, obliekol sa a šiel na slepačí vývar do reštaurácie, ktorú mal oproti domu. Keď sa vrátil, počítač bol zapnutý a súbor do ktoré predtým písal, mal o niekoľko červených riadkov viac.
„Na toto si nikdy nezvyknem!“ povedal nahlas a na monitore sa objavil Adolf.
„Ale zvykneš.“ Povedal s úsmevom a ďalej písal.
„Chcel by som počuť tvoj názor na túto vec.“ Povedal Adolf a skopíroval mu na plochu textový súbor.
„ Prečítam si to neskôr. Nutne potrebujem vaňu, a hneď- Michal stále cítil následky včerajšieho večera.
Ako si do nej ľahol opäť začal mať picot, že je opitý. Keď po hodine vyliezol rozhodol sa obliecť ešte v kúpeľni. Pre istotu.
Sadol si za počítač a otvoril súbor. Mal vyše sto strán a už len názov si musel prečítať dvakrát aby mu porozumel. Podstata a význam topologie při tvorbě digitálních podpovrchových map při vyžití elektromagnetických vln různé délky. Okamžite si uvedomil, že toto nebude ľahké sobotné čítanie. Našťastie text bol upravený s poznámkou, ktoré časti netreba čítať. Po dvoch hodinách sa dostal do dvoch tretín a k pasáži, ktorá priamo opisovala, ako daná metóda funguje. Ako dané prístroje dokážu veľmi presne určiť metalickú kompozíciu hornín hlboko pod povrchom a ich objem. Michal sa snažil čítať ďalej, avšak strácal koncentráciu a začínal premýšľať nad potenciálom tohto výskumu. Začínal si uvedomovať, že toto môže spôsobiť revolúciu v banskom priemysle. Posledné strany boli plné tabuliek, grafov a porovnaní so súčasnými metódami pre rôzne prvky ako volfrám, nikel a zinok. Najviac ho však upútalo zlato a striebro.
Oprel sa o operadlo a premýšľal, aké drahé by bolo postaviť taký prístroj, a čo všetko by bolo treba k založeniu, prevádzke a fungovaniu baníckej spoločnosti.
Netrvalo ani minútu a na monitore sa objavil Adolf a pýtal sa ho čo si o tom myslí.
„Wow, toto môže znamenať totálnu revolúciu v banskom priemysle, kde si k tomu prišiel?“ - vyhŕkol zo seba Michal.
„To radšej ani nechci vedieť“ - zasmial sa Adolf.
„Človeče, Adolf vždy keď s tebou prídem do kontaktu musím si zbierať sánku zo zeme.“ povedal a krútil hlavou.
„No a to ešte nevieš všetko. Btw volaj ma Al, ok?“
„Jasné.“
„Tak čo myslíš, že by sme sa do toho ako klub vedeli pustiť?“ - opýtal sa.
„Hmmm ozaj ti takto narýchlo neviem odpovedať. Je to poriadne sústo.“- Povedal vážne.
„Má to obrovský potenciál. Je to ako by si narazil na dnešný počítač pred dvadsiatimi rokmi.“ hovoril, ale už sa díval na iný monitor.
„Tak to jednoznačné. Urob si k tomu prezentáciu a po teambuildingu to predstav ako námet. Doplň to o čísla ako počiatočné náklady. Hlavne ten prístroj bude drahý a taktiež asi nebude jednoduché vybaviť povolenia na ťažbu. Okrem toho prenájom ťažobných zariadení a taktiež administratíva si bude vyžadovať oveľa viac ľudí...“
„No musím ťa hneď zastaviť, takéto veci ja nerobím.“ - prerušil ho.
„V tomto nie som doma. Už len tie veci, čo si vymenoval ma desia. Keď si len spomeniem ako strašne ma nebaví sedieť s účtovníčkou, uf“
Michal sa ho ešte chvíľu snažil prehovoriť, že je to dobrý nápad,že mu s prezentáciu pomôže, no Adolf o tom nechcel ani počuť. Nakoniec sa dohodli, že mu prezentáciu napíše on a Adolf ju prednesie na klube. Pustil sa do práce a hneď po prvých výpočtoch mu vychádzali obrovské čísla ako na strane nákladov tak na strane výnosov. Veľmi rýchlo si uvedomil, že toto asi nebude ten najsprávnejší projekt pre klub, ale ako dlhodobý projekt môže vyniesť miliardy. Sedel a pracoval na výpočtoch. Vďaka svojim kontaktom našiel jednu banskú spoločnosť v konkurze, ktorá by sa dala získať pomerne lacno. Keď spočítal všetky náklady zastavil sa na čísle 18,6milióna eur. Uvedomil si, že zabezpečiť financovanie tak veľkého projektu by si vyžadovalo súčinnosť minimálne troch bánk a zo skúseností vedel, že je to takmer nemožné. Nechal to teda teraz tak a napísal Adolfovi nech si prečíta ,na čo prišiel.
„ Fuh, som šialene hladný“ - Uvedomil si, že už hodiny nejedol.. Zavolal do pizzérie,no nik nedvíhal. Pozrel na hodiny a až vtedy si uvedomil, že je pol tretej ráno. Zašiel teda do chladničky, vytlačil si do úst dve črievka syru a šiel spať.
Na druhý den sa rozhodol pripraviť program na teambuilding. Rozhodol sa ešte pred spaním pozrieť burzové správy. Všimol si, že na dlhopisovom trhu s americkými akciami je nezvyčajne rušno, a čo bolo ešte oveľa zaujímavejšie, predávali sa pod svoj nominálny výnos. Nebol však už schopný sa ďalej sústrediť. Vypol počítač a šiel spať.
Ráno sa zobudil a a okamžite si pustil počítač. Po chvíli hľadania našiel správu o tom, že v piatok sa začal veľký kongres čínskej komunistickej strany. Hneď ako si prečítal nadpis mu došlo, že ak by ešte stále pracoval ako analytik, tejto udalosti by už niekoľko týždňov venoval všetku svoju pozornosť.
„ Do riti! Ako mi toto mohlo ujsť!“ - Začal si v duchu nadávať, ako si zase raz pre svoju totálnu zanietenosť, mohol nevšimnúť niečo tak zjavné. V rýchlosti skontroloval, či už vydali nejaké vyhlásenia. Nič nenašiel
„ Takže samotná čínska vláda, ako najväčší držiteľ amerických dlhopisov mimo USA sa ich začína zbavovať. Že by chystali hotovosť pre nejaký obrovský infraštrukturálny projekt?“
Zrazu mu napadla myšlienka s ktorou sa pohrával už niekoľko mesiacov a len v skratke ju rozpracoval vo svojej analýze ktorá ho stála prácu. Začínal byť presvedčený, že Čína sa chystala oznámiť uvoľňovanie kurzu svojej meny.
„ To je ono!“- Michal začal pobehovať po izbe. Naposledy cítil takéto vzrušenie, keď prišiel o panictvo. Toto bude ekonomická správa desaťročia a on ju vedel skôr ako väčšina sveta.
Po štvrť hodine sa trochu ukľudnil a začal premýšľať, ako sa dá situácia využiť. Bol zúfalý z toho, že už nepracuje ako obchodník a sám nemá finančné prostriedky na to, aby investoval.
Nasledujúce tri dni zbieral všetky možné podklady a možnosti ako túto informáciu využiť. Spísal rozsiahlu správu a keďže s ňou nemal čo iné urobiť, poslal ju všetkým svojím bývalým kolegom. Dúfal, že aspoň oni budú schopní ju využiť a možno ak sa ukáže, že jeho predpoklady a závery boli správne, dostane späť svoju prácu. V momente ako ju odoslal, sa mu veľmi uľavilo. Tento pocit trval iba chvíľu, lebo si vzápätí uvedomil, že zajtra je klub a vlastne nemá nič pripravené.
Rozhodol sa oprášiť svoju prezentáciu o úspešnom marketingu spred niekoľkých rokov a šiel spať. Na druhý deň čakal, že sa mu ozve aspoň niekto z jeho bývalých kolegov s otázkami, ale nič také sa nestalo.
„ Babráci, vaša chyba kedď neviete využiť tak jedinečnú príležitos!“. Rozhodol sa podniknúť kroky k založeniu vlastnému investičnému fondu. To mu dodalo ešte pevnejšie rozhodnutie, že potrebuje, aby bol Klub bohatých úspešný a získal aspoň aký taký kapitál do začiatku.
Na klub dorazili všetci načas. Tobiáš priniesol zákusky a Willie domácu nátierku. Michal sa priznal, že dnes im dá prednášku ktorú pripravil ešte pred pár rokmi, keďže sa tento týždeň venoval niečomu inému.
„ A čo také ťa zamesnalo tento týždeň viac ako náš klube? “ – vyzvedela Millie.
Michal bol prekvapený ich záujmom a tak im v krátkosti vysvetlil, čo sa práve deje vo svete veľkých peňazí. To ich ešte viac zaujalo a keď im rozprával o možnostiach ako túto situáciu využiť každý prišiel k rovnakému záveru – potrebujú rýchlo zarobiť. Po hodine sa dostal k pôvodnej prezentácii. Tá väčšinu tiež zaujala. Najviac Mareka s Dášou. Kládli jednu otázku za druhou a keď sa Millie vypýtala na záchod, rozhodol sa urobiť prestávku a venovať sa im osobitne. Prešla štvrťhodina a stále sa pýtali.
„ Cením si váš záujem, no kladiem si otázku, čo vás motivuje“ – zisťoval Michal.
„ Marek zdedil pozemky ktorých súčasťou je minerálny prameň a už dávnejšie premýšľame nad možnosťou ako ho využiť. „- priznala Dáša.
Adolfovi sa to nepáčilo.
„ Michal, buď sa budeš venovať všetkým, alebo tento klub na dnes skončil.“
Michal sa rozhliadol sa po zasadačke a videl, že všetci pozerajú do telefónov. Požiadal Mareke s Dášou aby si sadli, že im chce ešte niečo povedať.
„ Bol by som rád, keby ste všetci chodili nasledujúci týždeň s otvorenými očami a skúšali premýšľať nad konkrétnymi spôsobmi a plánmi ako zarobiť. Na budúcom stretnutí očakávam, že každý z vás bude mať nejaký nápad“.
Hovoril ako si spoločne každý nápad prejdú, zanalyzujú a možno niektorý aj zrealizujú. Michal sa zadíval na Stana, ktorý mal pred sebou rozložené lístky z lotérie a stále pozeral do telefónu. To ho nahnevalo a tak sa rozhodol, že zakročí.
„Čo to robíš Stano?“ - opýtal sa ho nahlas ao zdvihnutým obočím
„Kontrolujem či som nevyhral.“ - povedal zahanbene.
„Stano, Stano, Stano lotéria je ten najlepší spôsob ako o peniaze prísť, nie ich zarobiť.“- povedal a pokrútil hlavou
„Mne to nemusíš hovoriť, ale keď teraz je v banku trinásť miliónov. Neboj hneď by som sa s vami podelil.“ - povedal a mrkol na Michala.
„ Koľko z tých čísiel by si musel trafiť aby si vyhral?“ - opýtal sa Michal musel a na tabuľu napísal rovnicu kde vypočítal jeho šancu na výhru. Bola ozaj veľmi malá. Stano odložil lístky a Michal po pár vetách ukončil klub s tým že sa na nich teší budúci týždeň a aby nezabudli na teambuldingový víkend o dva týždne.
Bolo už neskoro a Stano sa ponúkol, že ho odvezie domov. Cestou sa ho pýtal na podrobnosti jeho výpočtu a Michal bol frustrovaný, že jeho odpoveď Stana nie že odradila, no ešte práve povzbudila.
„ Ďakujem za zvezenie. Čo som dlžný?“
„ Nič. Kamoši predsa u mňa neplatia.“ – odpovedal Stano.
