Michal sa zobudil na zvonenie telefónu. Hneď ako ho počul, mal potrebu ho zrušiť a spať ďalej. Na displeji si všimol, že mu volá Mária. Zdvihol teda telefón a márne sa snažil neznieť ako by ho akurát zobudila.
„Kde do čerta máš služobný telefón?“ - vyhŕkla Mária.
„Čo o čom hovoríš?“ - nechápal Michal.
„O trištvrte hodinu máš sedenie ao šéfom, nechala som ti asi tristo odkazov.“ - pokračovala Mária.
„Čo aké odkazy?“ - stále nerozumel.
„Máš šťastie, že mám tvoje súkromné číslo. Tak ak ti je flek milý, daj si okamžite studenú sprchu a naklusaj do kanclu. OK?“ - pokračovala Mária.
„Čo sa deje? Veď je už u vás nepracujem.“ - povedal Michal prekvapene.
„Tak to niekto zabudol povedať HR, alebo čo. Dnes sa tu dejú veci a každý o tebe hovorí. Šéf akurát číta tvoju analýzu, tak sa prosím daj dokopy a naklusaj do kanclu a pronto!“ dodala Mária a zavesila.
Michal sedel na posteli a premýšľal, že si ľahne späť spať. Ponoril hlavu do vankúšu a na pár sekúnd zatvoril oči. Potom, keď si uvedomil aký je deň a čo sa musí diať v jeho bývalej práci, jeho zvedavosť rástla. Nedalo mu to a tak zašiel do kúpeľne a začal s rannou hygienou. Ako si tak čistil zub, začínal premýšľať nad Máriinými slovami. Nešlo mu do hlavy prečo si Mária myslí, že u nich ešte stále pracuje. Spomenul si, že pred pár dňami dostal celú výplatu. Ako je možné, že ho Aurel nevyhodil? Bola pravda, že nedostal výpoveď poštou ako to očakával. Taktiež sa však už pár dní doma nezdržiaval a fyzická pošta u neho nikdy nemala vysokú prioritu. S kľudom Angličana sa rozhodoval čo si obliecť. Nakoniec sa rozhodol pre oblek, ktorý mu vybrala Millie. Zastavil sa spoločenskej miestnosti, kde nechtiac zobudil Stana. Povedal mu, nech spí ďalej, že ide do bývalej práce. Zašiel do garáže a premýšlal, že by si požičal niektoré z áut. Veľmi rýchlo si uvedomil, že aj tak by nemal kde zaparkovať, a tak si zavolal taxík. Keď taxikárovi povedal, že ide len na opačný koniec centra, ten mu len kyslo pripomul, aké je minimálne jazdné. Michal sa usmial a keď dorazili zaplatil dvojnásobok. Pomaličky vyšiel po schodoch až k Máriinmu pultíku.
„Ahoj Mária.“ - pozdravil a oprel sa o recepčný pultík.
„Že sa aj ukážeš. Martin už na teba čaká!“ - povedala Mária.
„Martin, kto je Martin? Myslel som si, že idem za Aurelom.“ - povedal prekvapene Michal.
Mária otvorila prekvapene ústa a položila telefón ktorý mala pri uchu.
„Ty to nevieš? Aurel je mŕtvy, mozgová mŕtvica.“ - povedala potichu.
„Čože? To kedy sa stalo?“ - povedal prekvapene.
„Ty brďo, tak to je ozaj sila. Je to tak šesť týždňov, vtedy čo sa dolár vyrovnal euru. Ty si sa niekam vyparil a on na mňa začal ziapať ako zmyslov zbavený, že kde si a ako si si to mohol dovoliť. No a potom ho ehm...porazilo.“ - povedala a rozhodila rukami.
„To vážne?! Wow.“
„Než došla sanitka, bolo po ňom a “ chcela pokračovať, keď v tom sa ozval Martin a volal Michala do kancelárie.
Michal vstúpil a nemohol sa ubrániť úsmevu. Na moment ho napadlo, že má prsty v Aurelovom predčasnom odchode, a skoro sa neubránil smiechu.
„Vidím, že máte dobrú náladu pán Liška.“ - povedal Martin.
„Líška s dlhým í.“ - opravil ho Michal.
„Dobre pán Líška, prejdime teda k veci.“
„Nech sa páči.“ - povedal Michal a uvedomil si, že nepozná jeho priezvisko.
„Keď som prebral túto pozíciu po nebohom Aurelovi, nečakal som, že si niekto zoberie moje slová o tom, že mi je jedno odkiaľ bude vykonávať svoju prácu ak budú výsledky, tak doslovne ako vy.“ - povedal Martin jedným dychom.
„Wow, to bola veľmi komplikovaná veta.“ - povedal Michal s úsmevom.
Martin zdvihol obočie a usadil sa hlbšie do kancelárskej stoličky.
„Začínam rozumieť, prečo môjho predchodcu z vás porazilo.“ - povedal chladne a založil si ruky.
Michal sám seba nespoznával. Sklopil zrak nie preto, že by sa zahanbil, ale aby sa náhodou neusmial. Martin si to všimol a správne prečítal situáciu.
„Čo mám s vami robiť pán Líška. Ste kaskadér. Ja osobne som ešte nikoho nevidel držať desaťnásobné páku proti doláru po šesť týždňov. Nemyslíte si, že je načase pozmeniť stratégiu?“ - opýtal sa Martin.
Michal si v tom momente uvedomil čo sa stalo, respektíve nestalo. Spomenul si, že sell stop nastavil na úrovni pod paritou, a tak aktíva jeho klientov na krátku chvíľu stratili hodnotu. Keďže sa však nikdy nezrealizoval obchod na obmedzenie strát a trh sa obrátil, jeho klienti za posledné týždne kráľovsky zarábali. Snažil sa spomenúť na aktuálny kurz a okamžite si v hlave prepočítal čo to znamená vo výnosoch.
„Neviem či ste čítali moju analýzu, jedno je však isté. Teraz určite nie je čas opustiť moju stratégiu. Ak je na niečo čas, tak je načase opustiť dolárové pozície a vzhľadom k tlačovej konferencii čínskeho prezidenta, mohutne vstúpiť do juanu.“ - povedal Michal s úsmevom.
„Vašu analýzu som čítal, ale silne pochybujem, že Čína rozviaže...“ - Martin sa prerušil v prostred vety.
Michalovi začal zvoniť telefón a displeji videl, že mu volá Kurt.
„Prepáč Martin, môžem ťa volať Martin, volá mi Kurt Wieber áno ten Kurt Wieber, musím to zobrať.“ - povedal s úsmevom a sledoval ako Martinovi padla sánka.
„Schönen guten Tag herr Wieber.“ - povedal do telefónu.
Martin vstal zo stoličky,so zvrašteným čelom prešiel okolo Michala a odišiel zo svojej kancelárie. Michal sa otočil a predtým ako sa dvere zatvorili, videl šokovanú Máriu ako jej spadlo niekoľko papierov na zem. Michal na ňu ešte stihol žmurknúť, než sa dvere zatvorili. Kým sa rozprával s Kurtom, vyložil si nohy na Martinov stôl. Cítil sa fantasticky. Cítil sa ako pán sveta. S Kurtom sa dohodol, že peniaze dostanú bezúročne na jeden rok, s možnosťou predčasného výberu pri desať percentnej pokute. Potvrdili si, že sa zajtra stretnú a Kurt zavesil. Michal zložil telefón a postavil sa. V tom vošiel do kancelárie Martin so stále zamračeným čelom.
„Pán Líška, ste veľmi nekonvenčný človek.“ - povedal a nadýchol sa.
„Ďakujem.“ - skočil mu do reči Michal.
„Ako som povedal, ste veľmi excentrický človek. Na druhej strane s výnimočnými schopnosťami. Nebudem Vás nútiť chodiť do kancelárie, ak si budete robiť svoju prácu. Na druhej strane od Vás očakávam, že sa budete venovať svojim klientom, upokojíte ich keď bude treba a odpoviete im na ich emaily. Viete tak ako to máte v pracovnej zmluve.“ - povedal Martin ostro.
„Na to sa môžem vykašlať, už mám iné plány.“ - dodal a postavil sa zo stoličky.
„Pán Líška, ešte sme neskončili...“ - snažil sa ho zastaviť.
„Nie, nie doteraz tu nikto nepočúval mňa, teraz nebudem počúvať ja. Zbohom.“
Spokojne vyšiel z Martinovej kancelárie a prešiel po chodbe so spoločnými kanceláriami. Otvoril dvere a zvolal: “Zbohom smradi “. Vyšiel na ulicu a hoci mrholilo, rozhodol sa prejsť k Adolfovi pešo.
Michal vošiel do spoločenskej miestnosti Adolfovho domu a s prekvapením zistil, že všetci sedia za stolom a vášnivo diskutujú. Millie sa ho opýtala, kam sa chystá tak vyobliekaný. Vyrozprával im, ako ho ráno zobudil telefón a čo nasledovalo. Dopodrobna im opísal všetko čo sa stalo. Keď skončil, všetci mali zvesené hlavy.
„Čo sa deje, nikto mi na to nič nepovie?“ - pýtal sa so širokým úsmevom.
Nikto nepovedal ani slovo. Len Adolf sa na neho zadíval so zvrašteným čelom.
„Čo sa deje? Čo mi uniká?“ - opýtal sa Michal prekvapene.
Pozeral sa okolo seba a nerozumel ich reakcii.
„Nikto? No tak ja to teda poviem. Nemusel si sa zachovať ako chuj.“ - povedal Adolf a ostatní prikývli.
„Čo máš malý pipíš? Toto by som do teba ozaj nepovedala.“ - pridala sa Millie.
Michal stál ako obarený. Do tej chvíle sa cítil úžasne a zrazu dobrý pocit bol preč vystriedal ho najskôr šok, a potom hnev.
„To toto som od vás nečakal. Myslel som si že sme kamaráti.“ – zahabkal.
Tobiáš sa postavil a chcel mu položiť ruku na rameno, no Michal sa odtiahol.
„Ak by sme neboli, tak by sme ti to nepovedali, načo by sme to robili? Máme ťa radi, záleží nám na tebe a nechceme aby sa z teba stal arogantný človek.“ - povedal Tobiáš a snažil sa mu pozerať do očí.
„Arogantný? To myslíš vážne? Ja im len oplácam rovnakou mincou. Nikdy ma nebrali vážne, uťahovali si zo mňa. Tak mám teraz právo trošku žiariť.“ - dodal Michal rázne.
„Rob si čo chceš. Mala som ťa za niekoho iného.“ - povedala Millie.
Millie sa zdvihla, zobrala Williho za ruku a vyšli z miestnosti. Michal si všimol, ako si povzdychol, keď okolo neho prechádzal. Rovnaké sklamanie videl aj na ostatných. Rozhodil rukami a odišiel do izby. Ľahol si na postel a rozmýšlal, že si skúsi ešte pospať. C=ital sa však natoľko nepríjemne, že si radšej zbalil veci a rozhodol sa odísť. Vyšiel von na ulicu a zavolal si taxík. Keď sa otočil, v okne videl Millie, ako sa na neho bez pohybu pozerá. Pár sekúnd sa na seba pozerali, až Michal odvrátil hlavu a vybral sa taxíku naproti. Neprešiel ani pár metrov a vynoril sa spoza zákruty.
„Kmeťovo námestie dva a kde ste boli toľko?“ – vyštekol na šoféra.
Taxikár zagúľal očami, vydal zo seba niečo ako zavrčanie, no nepovedal ani slovo. Keď dorazili na miesto, bez slova zaplatil a vošiel domov. Vyzliekol sa a šiel spať. Ležal v posteli, prehadzoval sa a nevedel zaspať. Pred očami stále videl šokovanú Máriu. Prehodil sa na bok. Cítil obrovskú ťažobu a únavu. Postavil sa, zobral si cigarety a zapálil si priamo v kuchyni. Nikdy predtým vo vnútri nefajčil. Nervózne ju vyfajčil do polovice, následne hodil do umývadla a pustil na ňu vodu. Obliekol si tepláky a tričko a vyšiel na terasu.
„Ty si ale dobrý kretén.“ - povedal si nahlas.
Zavrel oči a zúfalo vykríkol z plných plúc. V oknách sa objavili ľudia, sused na neho aj zakričal, či mu preplo. Začal si uvedomovať ako sa správal a bolo mu to veľmi ľúto. Hneval sa sám na seba a neskutočne sa hanbil. Pustil počítač, prihlásil sa začal písať Martinovi ospravedlnenie. Písal najskôr, ako ho mrzí, čo urobil, že to nebolo voči nemu slušné, a ako si to teraz vyčíta. Potom mu napísal, že bol presvedčený, že ho ide Aurel vyhodiť a než aby sa tomu postavil, rozhodol sa jednoducho odísť. Vysvetlil mu, ako neznášal Aurelove manažérske postupy. Trpel v prostredí krátkodobého investovania, kde sa nedalo spoľahnúť na analýzy a obchodníci sa viac spoliehali na šťastie, ako na dáta. Bez toho aby mail skontroval, klikol na odoslať. Cítil, ako mu sa mu uľavilo. Znovu sa vyzliekol a ľahol si do postele. Povedal si, že sa vyspí a pôjde k Adolfovi. To ale netušil, že spánok mu dopriaty nebude. Keď už cítil, že zaspáva, zazvonil telefón.
„ To je čistá karma.“ – pomyslel si a zvdihol.
Na druhom konci bol Martin. Priznal sa, že ho jeho mail veľmi prekvapil a príjemne potešil. Potom ho veľmi slušne požiadal, aby sa vrátil do firmy, nech môžu prediskutovať nasledujúce kroky. Takáto reakcia Michala prekvapila. Neočakával, že ešte niekedy vstúpi do ich kancelárií, a určite nie dnes. Súhlasil. Tak sa znovu obliekol a o necelú pol hodinu opäť sedel v Martinovej kancelárii.
„Som rád, že ste sa vrátili pán Líška.“ - povedal Martin a podal Michalovi ruku.
„Chcel by som sa ešte raz ospravedlniť za svoje správanie...“ - začal Michal, no Martin ho prerušil.
„V maili ste to všetko vysvetlili, nebudeme sa už k tomu vracať, dobre?“ - ponúkol Martin olivovú ratolesť.
Michal si vydýchol a prikývol.
„Musím sa priznať, že už som mal pripravenú vašu výpoveď na stole. Keď ste poslali vašu poslednú analýzu, musím sa priznať, že som sa jej spočiatku aj zasmial.“ - povedal a urobil dramatickú pauzu.
„Považoval som vaše závery za absurdné a hneď ako som ju dočítal, som vašu výpoveď aj podpísal. Zamýšľal som sa, prečo Vás tu Aurel tak dlho vôbec držal. Dráždilo ma to natoľko, že som bol na neho nahnevaný. Áno, hneval som sa na nebohého, čo ma prinútilo premýšľať nad celou situáciou. Prečítal som si vaše predchádzajúce analýzy a bol som ešte zúrivejší. To čo ste napísali, bolo v rozpore s konvenčným vnímaním sveta. Myslel som na vás a hľadal som chyby. Žiadne som nenašiel. Chtiac nechtiac som musel uznať, že trhu rozumiete lepšie ako ja.“ - povedal Martin a čakal na reakciu .
„A?“ - nabádal Michal Martina, aby pokračoval.
„A preto mám pre vás návrh. Vašich klientov preberie iný trader, a vy pre nás budete pracovať ako externý konzultant. Zisky na vašich klientskych účtoch vás oprávňujú k prémiám vo výške stoosemdesiatdeväť tisíc aj nejaké drobné. Tie vám budú vyplatené. Ďalšie analýzy oceníme podľa hospodárskeho dopadu na klientské portfóliá. Čo poviete? Viete si predstaviť takúto spoluprácu?“ - opýtal sa Martin a podal mu zmluvu.
„Tak toto som ozaj nečakal. Pravdupovediac čakal som, no ani presne neviem čo som čakal. Toto však určite nie.“
„Ak by ste tak náhle neukončil naše predchádzajúce stretnutie, dostali by sme sa práve sem.“ - poznamenal Martin.
„Mrzí ma to.“- ešte raz sa ospravedlnil.
„To už je za nami, čo poviete na ponuku?“- pýtal sa Martin.
„Hmmm je to veľmi zaujímavá ponuka, ale ak počkám do pondelka, počítam, že prémie budú dvoj až trojnásobné.“ - povedal Michal s úsmevom.
Martin len neveriacky pokrútil hlavou a neubránil sa úsmevu.
„Pán Líška, nenúťte ma ľutovať, že som vám nedal podpísať výpoveď.“
„Tak som to nemyslel.“ - ohradil sa Michal a pozrel na hodinky.
„Ja som chcel povedať, že o dvadsať minút vystúpi čínsky prezident na záver zjazdu komunistickej strany a som si takmer istý, že ukončí fixovanie kurzu juanu na dolár, čo spustí masívny prepad doláru.“ - povedal Michal jedným dychom.
Martin sa začudoval nad jeho odvážnym tvrdením a Michal sa pustil do vysvetľovania. Martin rýchlo pochopil kam miery a Michal si v zápätí uvedomil, že jeho šéf má prehľad, a nie je len zastupujúcim manažérom. Martin bol Michalovi sympatický a tak ho ešte viac mrzelo, ako sa správal. Pokiaľ začal výstup čínskeho prezidenta, rozprávali sa už ako starí kamaráti. Počúvali bez slova a vždy keď sa naplnila nejaká Michalova predpoveď, vymenili si úsmev. Po skončení mu pogratuloval a chcel sa ďalej rozprávať, noMichala to už ťahalo preč. Martinovi len povedal, že sú ešte ďalší ľudia, ktorým sa musí ísť ospravedlniť za svoje správanie. Ten prikývol a Martin ho odprevadil až ku vchodovým dverám ich firmy.
