Pane, odpusť mi moje viny, ako ja odpúšťam mojim vinníkom. Ok, fine, ale ak ja niekomu neodpúšťam, tak žiadam Boha, aby ani mne neodpustil. Inými slovami svojimi skutkami dávam Bohu návod, ako by mne mal odpustiť. „WOW! Má to teda znamenať, že mám odpustiť aj tej hnusnej susede, čo mi nevrátila loptu, keď som ju prekopol do jej záhrady?“„Nuž je to na tebe, ale pokiaľ chceš, aby ti Boh odpustil všetky tvoje hriechy, musíš aj ty odpustiť všetkým tvojím vinníkom.“„No počkať, počkať, ale keď mi niekto urobil niečo naozaj zlé, tak to sa nedá len tak odpustiť.“„Boh vie všetko, ale aj tak, keď nám niečo odpustí, tak nám to už nepripomína, a preto aj my by sme nemali živiť svoju nenávisť a mali by sme sa snažiť odpúšťať a zabúdať.“ Keď som si po prvýkrát uvedomil, čo sa modlím, veľmi ma to zasiahlo. Keď som všetkým na koho som si len vedel spomenúť odpustil, začal som sa viac usmievať a môj život je krajší a viac naplnený láskou.
...a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojím vinníkom...
Určite nikomu nemusím hovoriť, odkiaľ som si tieto slová požičal. Áno, je to časť modlitby, ktorou Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa. Asi každému človeku už niekto v živote ublížil, ale tu sa píše, že ak niekomu neodpustím, žiadam Boha, aby ani mne neodpustil.