Predovšetkým ma zaujímalo čo sa stane, ak zahodím plastovú fľašu do separovaného kontajnera na plasty a čo ak len tak „do koša", teda do zmiešaného komunálneho odpadu. V zásade jednoduché rozhodnutie, ktoré denne riešime všetci aj niekoľkokrát. Ale s akým výsledkom? K uspokojivému záveru ma priviedla až osobná skúsenosť - prehliadka bratislavského závodu OLO.Plastová fľaša, ktorá skončí v konajneri spolu s ostatným komunálnym odpadom, zapadne v jednej kope odpadu, ktorý putuje priamo do pece. Spaľuje sa pri teplote cca 700°C a nie je z neho skoro žiaden další úžitok.
Naopak, za ostatné desaťročia podstatne vzrástlo množstvo plastového odpadu, ktorý má pri spaľovaní v spaľovni za následok zvýšenie celkovej teploty v spaľovacej peci. Tento fakt spôsobuje väčšie a rýchlejšie opotrebovanie spaľovacích zariadení a vyžaduje dodatočné investície do údržby spaľovne. Je celkom zrejmé, že ide o nemalé finančné prostriedky.Optimistickejšiu náladu vyvoláva príbeh plastovej fľaše, ktorá skončí v žltom kontajneri na plasty. Špeciálne auto, ktoré zbiera iba plastový odpad, ju
dovezie do recyklačného strediska druhotných surovín. Tu sa fľaša postupným triedením dostane až na kopu, do ktorej patrí - tj zelený plast zvlášť, biely plast zvlášť, modrý plast zvlášť atď. Podobne je to aj s tetrapakmi a plechovkami, ktoré mimochodom patria do spoločného kontajnera s plastami a taktiež sa ďalej separujú a spracovávajú na nové obaly.
Roztriedený odpad sa stláča a balí do konzistentných kociek o hmotnosti cca 300kg. Následne sa posiela na dalšie spracovanie. Tona takto spracovaného plastu môže mať trhovú hodnotu až do 500 EUR. Tu už funguje komerčný princíp - odberatelia druhotných surovín nakupujú takto vytriedený odpad na základe odberateľských kontraktov a ďalej ho spracúvajú na svoje účely. Napríklad plastový odpad má v súčasnosti ďalšie využitie ako palivo, ako prídavná surovina na výrobu ďalšieho plastu a i. Takto vyseparovaný odpad má pritom oveľa vyššiu energetickú kapacitu ako komunálna zmes odpadu a jeho ďalšie využitie je podstatne ekologickejšie.
Podobne je to aj s ostatnými materiálmi ako sklo, papier či plechovky. Po roztriedení sa ďalej spracovávajú v špecializovaných firmách a materiál sa recykluje na ďalšie použitie - či už sú nim nové obaly alebo surovina pre výrobu.
Existujúci systém teda reálne zabezpečuje ďalšie využitie obalov a materiálov, ktoré sú recyklovateľné. Jeho efektivita je otázkou najmä prvotného triedenia odpadu, ktoré prebieha u nás v domácnosti, v práci, v škole, v reštaurácii a pod. Naše rozhodnutie separovať alebo neseparovať odpad je tak v konečnom dôsledku kľúčovým momentom, ktorý ovplyvňuje proces jeho spracovania. Je teda na nás, či vynaložíme úsilie na triedenie odpadu a tak pomôžeme znižovať náš dopad na životné prostredie.
Pár praktických rád ako to robiť ešte efektívnejšie:
- nezatvárajte vrecia/sáčky, v ktorých separovaný odpad vyhadzujete (triediči ich musia na pohyblivom páse otvárať aby sa dostali k ich obsahu)
![Obrázok blogu]()
nevyhadzujte štuple od plastových fliaš zvlášť (sú malé a často sa stratia v kope odpadu), radšej prázdnu fľašu zbavte vzduchu, zaštupľujte a vyhoďte v celku
ak si nie ste istí, kam vyhodiť špecifický druh odpadu (napr. biologický odpad), vyhoďte ho radšej do komunálneho odpadu (dobrý úmysel môže niekedy spôsobiť viac škody ako užitku)
polystyrén je síce plast, ale nepatrí do separovaného zberu
ak máte na výber z viacerých typov obalu výrobku a chcete čo najúspornejšie riešenie, postupujte podľa pravidla sklo-papier-plast (sklo sa dá recyklovat prakticky donekonečna, papier 5-6krát na rôzne účely, plast sa recykluje na další plast len primiešaním do nového plastu)
Aj pri téme spracovania odpadu verím v silu jednotlivca meniť veci k lepšiemu a želám sebe aj vám, aby sme vždy mali na výber ako pri kúpe výrobkov tak aj pri ich separovaní. Za zaujímavú prehliadku a užitočné informácie pre tento článok ďakujem pánovi Kravjanskému z recyklačného strediska OLO. Mimochodom, majú nedostatok ľudí a neplatia zle.
