Boli ste na všetkých domácich zápasoch Petržalky na Tehelnom poly? Aj ja som bol. Neľutoval som nechať 1500 korún za každý úžasný zážitok, ale po zimnom výpredaji som už radšej nešiel ani k televízoru. Športové noviny ukázali to, čo som už dávno vedel. Je koniec. Teoreticky ešte nie, ale ani to už dlho netotrvá. Pred voľbami do VÚC som príležitosť položiť otázku pánovi Bajanovi, či nastane výpredaj hráčov ako sa to ukázalo napríklad v Sparte Praha, keď dosiahli podobní úspech. Ako prezident klubu odpovedal, že sa nedá vylúčiť výmena jedného, dvoch hráčov, ale vraj to bude iba ku prospechu mužstva. Dnes po odchode všetkých opôr, vrátane trénera tieto slová vyznievajú tragicky. Keď sa raz spustí lavína predaja nikto nechce byť na potápajúcej sa lodi. Ako povedal niektorí hráč, je lepšie polročné hosťovanie vonku ako dvojzápas s Levski. A má pravdu, najskôr treba myslieť na seba! Pán Weiss urobil dobre keď odišiel, niet mu čo zazlievať ak mužstvo na ktorom tak dlho a dobre pracoval niekto predá. Čo však má robiť fanúšik? Jemu nik nedá kontrakt na povzbudzovanie iného klubu. On nedostane lukratívnu zakázku na prestup. Pre neho je tu len hnev, smútok a frustrácia. Chcel by som aby si každý zobral ponaučenie z amerických filmov. Keď už outsider ukáže, že má svoju kvalitu nájde sa niekto kto mu za odstúpenie ponúkne peniaze. Hrdina odolá a nakoniec senzačne vyhrá. Rovnakú šancu mala Peržalka, ale ako to mohlo skončiť keď peniaze skutočne zobrala?! Ak ešte niekedy budem počuť sťažnosť na slovenského fanúšika, tak chcem najskôr vidieť záplatu na jeho zlomené srdce! Možno už nasledujúcej dekáde.
Petržalka šancu predala!
Ako sa dalo čakať, Petržalka svoj zázrak predala. Po úžasných výsledkoch v lige šampiónov prišli ponuky ktorým funkcionári nemohli odolať.