Nepracujem síce na 25. poschodí s výhľadom na celú Bratislavu, ale pracovať v záložni je oveľa zaujímavejšie ako vypĺňať excelovské tabuľky. Miešajú sa tu osudy a stále sa niečo deje. BabkaPrišla dať založiť krásnu retiazku s príveskom. Bolo na nej vidieť, že niečo nie je v poriadku a začala trasúcim sa hlasom hovoriť, ako jej ju daroval jej nebohý manžel, že by nikdy ani len z oka nespustila, keby skutočne nemusela... Potom sa jej začali tlačiť slzy do očí a rozplakala sa. Trikrát sme ju museli ubezpečiť, že si ju môže prísť vybrať a my na ňu zatiaľ dáme pozor. Ja len dúfam, že dovtedy bude mať peniaze.Gembler Je to náš stály zákazník. Príde aj dva-tri krát denne. Vyberie si zlaté šperky, ktoré tu založil, ale už o pár hodín ich zakladá späť. Potom s úsmevom a plnou peňaženkou ich príde vybrať, ale opäť ich ešte v ten deň založí. Ak už nepríde, vieme, že prehral a vráti sa opäť o mesiac. FešákTento ani nie dvadsaťročný mladík tiež chodí pravidelne, ale s tým rozdielom, že si “svoje“ šperky akosi zabúda vyzdvihovať. Asi sa mu (zväčša dámske) prstene už zunovali. Môžem iba hádať, odkiaľ ich má.PolicajtiJeden vyzeral ako vražda sama a ten druhý ako feťák/bezdomovec. Keď som videl túto dvojicu vstúpiť do záložne po prvýkrát, prisahám, že som si začal hundrať otčenáš a to posledné, čo som vtedy čakal, bolo, že sa preukážu služobným preukazom. Moja kolegyňa asi zdieľala rovnaké pocity, pretože tak vypúlené oči som ešte nevidel! Jej nedôveru neobmäkčilo ani opätovné preukázanie sa služobným preukazom a odmietla im dať do ruky šperky, ktoré mohli pochádzať z trestnej činnosti. Mohli si ich len odfotografovať a aj to iba cez sklo. Raz darmo, šaty robia človeka a dobrý kriminalista musí vyzerať ako kriminálnik, ak sa chce dostať fešákom na kobylku. Ako som povedal, záložňa nie je IBM, ale na to, že by som sa v nej mal niekedy nudiť, môžem zabudnúť. Už sa neviem dočkať, kto sa zajtra ukáže...
