V elektronických periodikách alebo periodikách, ktoré majú aj elektronickú podobu - a dovolím si tvrdiť, že v dnešnej dobe má vo vyspelom, ale aj menej vyspelom svete elektronickú podobu už snaď každý niečo znamenajúci titul - je obvykle možnosť reagovať na to, čo sa v článku preberá. A mnoho čitateľov tak aj robí. Vďaka im.
Ako som zistil na svojom blogu, - podotýkam, že je tam k dnešnému dňu len 14 článkov včetne tohto - a nielen na svojom blogu, ale s čítania mnohých ďalších diskusií k článkom (aj profesionálnym), diskutujúci sa zameriavajú predovšetkým na komentár obsahu a formy. Na tom by nebolo nič zlé,...
... keby som tam často nečítal - a ešte raz podotýkam nielen vo svojom blogu - hlavne poznámky typu "... toto sa píše správne takto...", "... to o čom píšeš už tu bolo dávno predtým...", " ... prečo robíš reklamu nejakému novému laptopu..." no proste podobné "mentorské" a "chlapácke" príspevky.
Akceptujem, že každý z nás má právo na vlastný názor a tak to aj beriem, ale som smutný, a určite nielen za seba, že väčšina tých komentárov je v takom duchu. Určite aj kritiku treba, ale ja mám mnohokrát pocit, že ľudia najradšej kritizujú. Toho skutočne konštruktívneho je dosť málo.
Ale to je asi v nás, v našej podstate, že radšej ako by sme niečo konštruktívne navrhli, poznamenali, radšej kritizujeme a to mnohokrát priam nevyberavým spôsobom. Asi to bude znieť zvláštne, ale mám pocit, akoby sme sa navzájom chceli ničiť. A čo je na tom dobré? Práve naopak, častejšie by sme sa mali podporovať a pomáhať si.
Preto by som sa chcel poďakovať za seba a verím, že nielen za seba všetkým, ktorí ocenili snahu nás všetkých blogerov - neprofesionálnych novinárov - ale aj profesionálnych novinárov a to nielen v novinách a na blogoch na našom Slovensku (bohužiaľ ich v pomere k tým druhým veľa nebolo).
Priatelia ďakujeme vám všetkým za povzbudivé slová a konštruktívne príspevky.
A novinárom a blogerom chcem odkázať - "Vážim si čo pre spoločnosť robíte. A viem, že to vôbec nemusím byť ľahké."
;-)
