Cítim znechutenie, keď čítam článok o súčasnom dekanovi fakulty (pre obdobie 2011 – 2015). Citujem:„Prírodovedecká fakulta UK je silná vo svojej komplexnosti.“ Áno, moja fakulta (PriF UK) naozaj patrí podľa rôznych štatistík medzi najlepšie na Slovensku (vo vedeckej činnosti, v uplatnení absolventov... ). Z toho však usudzujem, že podmienky pre štúdium na iných vysokých školách sú ešte horšie.
Vysoká škola by mala byť miestom sústreďujúcim inteligenciu, vzdelanosť a tiež miestom podporujúcim kreativitu. Na Slovensku sú však vysoké školy len obrazom našej zaostalej a skorumpovanej spoločnosti. Poctivých študentov skôr demotivujú a každý, kto chce kvalitné vzdelanie, musí odísť do zahraničia. Nasledujúci blog sa snaží priblížiť, ako to na tej „najlepšej vysokej škole svojho zamerania na Slovensku“ chodí.
Prvá časť je hlavne o dnešných študentoch a podvádzaní na skúškach a testoch.
Na študijný program, na ktorý som sa hlásil, plánovala škola prijať 30 študentov. Pravdepodobne kvôli súčasnému systému financovania vysokých škôl, („počet študentov je rozhodujúci pri určovaní výšky dotácie“ – zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách § 89 ods. 4 ) ich však zobrala asi 70 (samozrejme, že bez prijímacích pohovorov). Myslím si, že mnohí z nich by nespravili ani jednoduché prijímačky. Súčasný systém však umožňuje študentovi s minimom vedomostí zotrvať na vysokej škole aspoň 2 roky. Je to spôsobené tým, že predmet, ktorý nespravil ani na 2. opravný termín (3. pokus), si môže preniesť do nasledujúceho ročníka, v ktorom má ďalšie 2-3 pokusy (oficiálne 2).
Osobne si myslím, že na 5. krát je takmer nemožné nespraviť veľkú väčšinu našich predmetov, ak máte o štúdium skutočný záujem a na strednej škole ste boli aspoň priemerný študent. Vysokú školu teda dokáže spraviť prakticky ktokoľvek, kto naozaj chce. To znamená, že akákoľvek selekcia na základe nadania alebo talentu nie je možná. Štúdium síce obsahuje tzv. kontrolné etapy, pri ktorých však prebieha len výber medzi tými, ktorí majú o štúdium záujem a tými, ktorí sa dostali na vysokú školu náhodou (nevedeli, čo chcú robiť po strednej škole a bolo to pre nich najpohodlnejšie riešenie ako naložiť so životom). U nás neprešlo do 2. semestra menej ako 5% študentov a aj to boli podľa môjho názoru tí, ktorí boli leniví, resp. ich štúdium nebavilo a učiť sa jednoducho nechceli. Podmienka: „na konci prvého roku štúdia získať minimálne 40 kreditov“ (citácia zo študijného poriadku školy) vyznieva komicky, ak existuje množstvo voliteľných predmetov, pri ktorých na získanie zápočtu stačí účasť na niekoľkých hodinách počas semestra.
Dokonca aj pri týchto nízkych nárokoch škôl sa nájde množstvo študentov, ktorí si bez ťaháku nevedia predstaviť žiadnu skúšku a zľahčujú si štúdium všade, kde sa to len dá. Prípadov, v ktorých vyhodili študenta za (opakované) podvádzanie pri skúške zo školy, je však úplné minimum. Mňa to demotivuje, keď vidím, ako takmer všetci okolo mňa podvádzajú. Myslím si, že študentov, ktorí študujú len preto, aby získali titul, je oveľa viac ako tých, ktorí študujú, aby získali užitočné vedomosti a skúsenosti, ktoré im pomôžu v ďalšom živote.
Jedna vec je nízka sebareflexia študentov, ale to, že im je podvádzanie umožnené zo strany učiteľov, je vec druhá. Väčšina učiteľov pred odpisovaním študentov „zatvára oči“. Buď vedome alebo je im to jedno. Na začiatku písomky niektorí profesori prehodia pár prázdnych slov o kárnej komisii (orgán, ktorý rozhoduje o disciplinárnych priestupkoch študentov, § 72 zákona o vysokých školách), ale potom sa pohrúžia do práce na notebooku, ba dokonca odídu z miestnosti a nechajú tak odpisovaniu a „ťahákovaniu“ voľný priebeh. Sú aj takí, ktorí študentom slepo dôverujú a myslia si, že všetci študenti sú čestní, no výsledok je vlastne rovnký ako keby im to bolo jedno.
Vážení študenti a učitelia: uvedomte si, že podvody na skúškach a písomných previerkach sú prejavom korupcie (v najširšom zmysle slova). Myslím si, že ak chceme v tejto spoločnosti naozaj niečo zmeniť, musíme začať každý od seba.
Podľa mňa by mnohé problémy vyriešilo spoplatnenie vysokého školstva. Ak chcete vedieť prečo, prečítajte si môj ďalší blog. ;)
Pozn. autora: Pojem „vysoká škola“ je použitý veľmi všeobecne a určite sa všetky opisované problémy netýkajú všetkých vysokých škôl na Slovensku. Zmyslom tohto článku nemá byť šírenie zlého mena PriF UK, ale pohľad na vysoké školstvo cez osobné skúsenosti. Naschvál som neuverejnil názvy katedier, študijných programov a vyučujúcich. Nechcel som sa nikoho dotknúť a ospravedlňujem sa, ak som niekoho urazil. Veľmi si vážim všetkých vysokoškolských pedagógov, ktorí robia svoju prácu dobre, všetkých študentov, ktorí študujú poctivo a všetky vedecké pracoviská (katedry), ktoré aj v týchto ťažkých podmienkach podávajú kvalitné vedecké výsledky.
