Pred pár dňami som mala možnosť zúčastniť sa organizovania a realizácie kampane pre Nota Bene, ktorý je projektom občianského združenia Proti prúdu. Konktrétne išlo o produkt Svetový turnaj bezdomovcov vo futbale. Priznám sa, že som o tejto akcii počula prvý krát, aj keď sa úspešne organizuje už niekoľko rokov.
Na celom procese príprav, organizácie a realizácie nebolo nič nezvyčajne v porovnaní s inými projektami. Zaujal ma viac ľudský, humánny charakter celej akcie. Neobvyklá ústretovosť ľudí pracovať aj v čase keď by mali byť doma s rodinou a oddychovať. Ich správanie k ľudom bez domova, keď im ani len náznakom nedávali najavo, že sú trošku iní. Zistila som, že všeobecne prevládajúce názory o "bezďákoch" takmer vôbec nie sú pravdivé. Bezdomovci, s ktorými sme prišli do kontaktu (ale aj mnoho ďalších), sú ľudia, ktorí chú zmeniť svoju situáciu, ktorí robia niečo pre to, aby sa mali lepšie. Sú to ľudia, ktorí nie sú pyšní na to v akom stave sa nachádzajú (bez ohľadu na to, ako sa do tohto stavu dostali). Títo ľudia chcú byť akceptovaní. Vedia citíť a hambiť sa za to, že sú neumytí. Vedia sa aj radovať. Radovať z úplnych drobností. Z toho, že sa s nimi chvíľku porozprávate ako s rovnocennými, že im podáte ruku a nehnusí sa vám to.
Predstavte si, že ste zrazu prišli o všetko. To akým spôsobom sa to udialo nie je dôležité, pretože je to minulosť a s tou už nič nenarobíte. Pre vás je teraz rozhodujúca len prítomnosť resp. budúcnosť. Chcete bývať, ale kde? Chcete jesť, ale za čo? Chcete sa umyť, ale kde? Chcete robiť, ale čo? Nikde vás nechcú, lebo ste špinavý a vyzeráte nespoľahlivo a pritom opak je pravdou. Všetko je zlé. A aj keď skutočne chcete, nedá sa.
A preto by som týmto rada vzdala hold ľudom, ktorí robia niečo pre tých, ktorí sa ocitli v takejto "kaši". Všetkým, ktorí sú ochotní pre nich niečo urobiť a to úplne nezištne. A niekedy stačí skutočne málo. Trebars len si kúpiť časopis...
