Pred časom som sa zúčastnila jednej akcie, ktorá sa konala v obrovskom zámku. Okrem členov mojej rodiny (vrátane mňa samozrejme), tam boli i všetci moji kolegovia z práce. Zámok, v ktorom sa to celé konalo bol obrovskou kamennou budovou s vysokými stropmi, historickým nábytkom, veľkou záhradou a pred vchodom do zámku nechýbala ani krásna fontánka. Pôdorys zámku bol obdlžníkový, a strana, na ktorej bola umiestnená vchodová brána bola tou kratšou stranou. To znamená, že jednotlivé miestnosti boli radené za sebou a priechodné.
V jednotlivých miestnostiach sme si s kolegami spravili provizórne kancelárie, aby sme sa mohli popri oddychu venovať i práci. Môj stôl som mala umiestnený hned v prvej miestnosti a mal strategickú polohu, pretože som od neho videla na vchodovú bránu a teda i na ľudí, ktorí vchádzali a vychádzali zo zámku.
Obrovské okná pozdlž celého hradu, boli jemné zastreté ťažkými bordovými závesmi.
A zrazu sa to stalo, do miestnosti vletel obrovský nočný motýľ (môj strach). Veľmi som sa bála a snažila som sa nehýbať, no on stále lietal smerom ku mne. Kolegyňa Lela sa ho pokúšala chytiť, no dosť neúspešne. Motýl sa po čase upokojil a sadol si na záves pobliž môjho stola. Lela sa vybrala smerom k nemu, chcela ho chytiť za krídlo a vyniesť von. Robila to veľmi pomaly, takže motýľ mal dosť času spamätať sa a znovu začal lietať.
Vtedy ku mne prišla moja mama, vraj nech sa nebojím a do akcie sa zapojil i môj otec. Chcel motýľa chytiť, keďže Lele sa nedarilo. No motýľ akoby to vycítil a znova začal predvádzať silné útoky na moju osobu. To ma tak "vynervovalo", že som rýchlo vybehla von zo zámku. Ako som bežala von, všetci ľudia v zámku na mňa kričali, nech motýľa vylákam za sebou von. Tak som vydala neidentifikovateľny a neopakovateľný zvuk, na ktorý motýľ skutočne reagoval a rýchlosťou blesku vyletel za mnou von zo zámku.
Ja som neotáľala, rýchlo som sa otočila, vbehla naspät dovnútra a zavrela za sebou dvere. Dvere, ktoré som zavrela boli celé presklenné, vlastne celá vchodová časť bola presklenná s mohutnými drevenými rámami.
Prečo ma moja fóbia neopúšťa, prečo ma stále naháňa? Ak sa to raz dozviem a vylúštim túto, pre mňa zatiaľ nepochopiteľnu hádanku, možno sa o odpoveď podelím aj s Vami... :)
2. aug 2006 o 09:24
Páči sa: 0x
Prečítané: 568x
Moja malá fóbia
Každý z nás má strach pred niečím alebo pred niekým. Ten môj je taký silný, že občas zavíta i do mojej rozprávkovej krajiny... Neviem pochopiť jeho podstatu, ale začala som proti nemu bojovať rôznými spôsobmi.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)