Nábeh na zelenú energiu, najväčšie sucho za posledných 500 rokov, dočasné uzavretie plynovodu Nord Stream 1, koaličná kríza a v neposlednom rade Rusko-Ukrajinský konflikt. Toto sú jedny z mnohých faktorov ovplyvňujú raketový rast cien energií.
Jedna kríza strieda druhú.
Začalo to pandémiou Covid-19, ktorú vo februári tohto roku „zrušil“ Putin útokom na Ukrajinu. Nasledovala hospodárska kríza, ktorú teraz strieda kríza energetická a to všetko sprevádzané bojom s klimatickými zmenami ako dôsledok ľudského vyčíňania voči matičke Zemi.
Ako to funguje s cenami v praxi?
Skúsime si teraz dopodrobna rozpísať fungovanie a platenie za energie. Uvediem príklad konkrétne na elektrickej energii.
Elektráreň vyrobí elektrickú energiu. Je nepodstatné či sa jedná o elektrinu vyrobenú v jadrovej, veternej, vodnej, či inej elektrárni. Po výrobe elektrickej energie sa ponúkne „produkt“, čiže samotná elektrina na burzový predaj. Cena na burze sa odvíja od rôznych faktorov, medzi ktoré patria hlavne výkonnosť spoločnosti, dopyt, či vonkajšie faktory ako napríklad dianie vo svete, ekonomický stav, ba v niektorých prípadoch dokonca aj počasie.
Z burzy ju následne odkupujú predajcovia, ktorý energiu ponúkajú následne koncovému spotrebiteľovi, čiže domácnostiam, firmám, verejnému sektoru, prostredníctvom distribučných spoločností, ktoré dostanú elektrinu z elektrárne priamo do našich domácností.
S predajcom podpíšeme zmluvu a ten nám na základe nej vystaví zálohovú faktúru, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú o mesačnej výške „zálohy“ za platbu. Povedzme, že zálohová faktúra je dohodnutá napríklad na 50€ mesačne. Po dvanástich mesiacoch teda zaplatíte 600€. Po roku obdržíte ročné vyúčtovanie, ktoré zahŕňa sumu za silovú elektrinu, položku za distribúciu, províziu obchodníkovi, prevádzkovanie systému, jadrový fond, DPH a mnoho ďalšieho. Na základe Vášho konečného ročného odberu Vám obchodník vystaví faktúru celkovej ceny za elektriku, ktorá obsahuje všetky tieto položky. Ak Vaša spotreba neprevýšila sumu, ktorú ste zaplatili na zálohových faktúrach, dostanete preplatok. Ak však naopak bola spotreba vyššia, je potrebné uhradiť nedoplatok, čiže sumu nad rámec zálohových faktúr.
Pre absolútne objasnenie, maximálnu cenu elektrickej energie, za ktorú môže obchodník predávať energie spotrebiteľovi, určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na ďalší rok dopredu. A tým sa dostávame k hlavnej myšlienke tohto celého. Fixácia, alebo zastropovanie cien energií, ktoré už týždne rezonuje v médiách.
Memorandum medzi vládou a akcionárom elektrární, snaha zastropovať cenu
"Ceny elektriny pre domácnosti sa najbližšie roky nezvýšia. Umožniť to má nová dohoda" znelo v médiách.
Tento titulok sa objavil po februárovej tlačovej konferencii Ministra financií Matoviča a Ministra hospodárstva Sulíka. Ohlásili Memorandum o porozumení medzi štátom a akcionárom Slovenských elektrární. Slovenské elektrárne sa zaviazali k výrobe lacnejšej elektriny. Vláda im preto na oplátku garantovala, že nezavedie žiadnu špeciálnu daň z atómovej energie.
Výsledkom tejto dohody sa tak stalo nezvyšovanie a zastropovanie cien silovej elektriny a to v tomto roku a v ďalších nasledujúcich dvoch rokoch. Dohodnutá zastropovaná cena silovej elektriny je na úrovni 61,21 eura za megawatt hodinu bez DPH.
Cena 61 euro za megawatt hodinu znie v dnešnej dobe úžasne, hlavne keď vidíme aké návrhy riešení ponúkajú okolité krajiny a pozrieme sa kde je trhová cena (Česká republika ohlásila strop na úrovni 240 euro za megawatt hodinu). Tu sa ale zastavíme. Jedná sa len o Memorandum o porozumení. Vo Februári bolo komunikované, že v najbližších mesiacoch sa podpíše vykonávacia zmluva medzi štátom a Slovenskými elektrárňami. Dnes je September a do dnešného dňa nie je stále podpísaná zmluva, ktorá celý tento mechanizmus nastaví. Minister Sulík medzičasom odstúpil. Navyše prenikajú správy o tom, že dohodnutá lacná elektrina nebude stačiť všetkým domácnostiam a už vôbec nie nemocniciam, školám alebo domovom sociálnych služieb, o ktorých sa tiež uvažovalo v balíku dohodnutej lacnej elektriny. Určite by bolo mimoriadne hanebné takýto "deal" nedotiahnuť do konca.
Česká cesta zastropovania cien
Vyššie som písal o tom, ako sa cena elektriny predáva na burze za trhové ceny. Povezme, že trhová cena je napríklad 440 eur za megawatt hodinu. Česká republika stanovila predajcom strop, za ktorý môžu silovú elektrinu predávať domácnostiam a to vo výške maximálne 240 eur s DPH za megawatt hodinu. Pre predajcu v Čechách to ale predstavuje stratu minimálne 200 euro na každej megawatt hodine. Otázka teda znie, kto tento rozdiel zaplatí. Niekto totiž musí, inak tieto spoločnosti skrachujú a k spotrebiteľom sa elektrina nedostane. Takže odkiaľ Česká vláda vezme peniaze na to, aby pokryla tieto straty?
Na úhradu nákladov plánuje Česka vláda využiť zvýšenú dividendu štátnych podnikov, novo zavedenú „vojnovú daň“, ktorá má dočasne zdaniť sektory, ktoré kvôli súčasnej situácii s cenami energií a palív vykazujú neprimerané zisky. Nazvali to vojnovou daňou.
Aká bude nakoniec Slovenská cesta ?
Ak politici dodržia sľuby a dokážeme naplniť dohodu z februárového memoranda, že elektrárne poskytnú silovú elektrinu za 61,21 eura megawatt hodinu, naši českí bratia nám budú len ticho závidieť . Koncová cena elektrickej energie pre domácnosti v budúcom roku určite porastie. Nemala by to byť ale česká cesta. Všetko závisí od toho ako štát dokáže ukočírovať položky za distribúciu, províziu obchodníkovi, prevádzkovanie systému, ktoré sú okrem silovej zložky elektriny vo finále takisto dôležité.
Dúfam, že sa výsledok dozvieme čoskoro, aby bolo jasné koľko z rodinného rozpočtu si máme odložiť na nové zálohové predpisy cien elektrickej energie v budúcom roku.
