Počas veľkonočných sviatkov pri návštevách po regiónoch a debatách s priateľmi či rodinou rezonovala téma prezidentských volieb. Už si asi každý z nás našiel volebné noviny. Jeden kandidát má byť „prezidentom mieru“, druhý naopak „prezidentom vojny“.
Úprimne, myslel som si, že táto téma už bola uvedená na pravú mieru a ku koncu prezidentskej kampane budú rozhodovať iné, „lepšie“ témy. Na základe včerajšieho ranného videa jedného z prezidentských kandidátov som ale presvedčený, že túto problematiku treba znova pripomenúť a zopakovať dôležité fakty.
Môže teda zatiahnuť prezident Slovensko do vojny? Pozrime sa, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky.
V Článku 102, písmeno l), je predsa uvedené nasledovné:
Čl. 102 Prezident
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, ...
Ukazuje sa, že osoba prezidenta naozaj nie je tak dôležitá, ako samotné rozhodnutie väčšiny poslancov nášho parlamentu. A tu sa neustále naši „mierotvorci“ z vládnej koalície predchádzajú v populizme a zavádzaní. Snažia sa vytvoriť akéhosi „prezidenta vojny“ z opozičného kandidáta Ivana Korčoka. Buďme fér. Je jasné, že pokiaľ by opozičný kandidát Ivan Korčok chcel Slovensko zatiahnuť do vojnového konfliktu, či vyslať vojakov na cudzie územie, bez súhlasu poslancov vládnej väčšiny by mu to nebolo umožnené. Do hry vstupuje pred tým samozrejme ešte aj vláda.
Častým argumentom je aj oháňanie sa zahraničnými lídrami, ktorí sa, už pripravujú na vojnu, alebo na vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu. Opätovne, ak by k tomu aj došlo, bez návrhu vlády a súhlasu NR SR nevie prezident nič urobiť.
Zdá sa to byť trochu ako boj dobra proti zlu. Hra so strachom a emóciami. Dobrý kandidát za mier, zlý za vojnu. Neprepadnime tomu, prosím, pretože sa možno raz môžeme cítiť oklamaní a podvedení. Ale to už bude po voľbách ...
