Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka nebolo za posledný rok vyhovené 10 000 žiadostiam o prijatie do materskej školy. Aké su riešenia tohto nedostatku, ktorý v značnej miere ovplyvňuje každodenný život ľudí?
Problém sa týka celého Slovenska, avšak najviac sa dotýka mesta Bratislava, ktorého infraštruktúra a občianska vybavenosť nebola pôvodným plánom dimenzovaná na dnešnú hustotu obyvateľstva. Tá je spôsobená masívnym sťahovaním obyvateľstva na západ krajiny, ktorý po vzniku samostatnej Slovenskej republiky začal ekonomicky prosperovať viac ako zvyšok územia. Podľa predbežných štatistík chýba len v mestskej časti Bratislava – Nové mesto viac ako 300 miest. Problém sa ešte viac prehlbuje príchodom Ukrajinských utečencov a tak je najvyšší čas, aby sa spomínaná problematika začala urýchlene riešiť.
Riešení sa naskytá hneď niekoľko. Pre urýchlené vyriešenie aspoň časti problému je možné aspoň na čas zvýšiť kapacity materských škôl na hygienou stanovené maximum, čo už vláda urobila v prípade jaslí, ktoré po novom môžu svoje kapacity navýšiť o 10% v porovnaní s pôvodným maximom. Je to síce len ďalšia záplata, ale v aktuálnej situácii by to mohlo pomôcť desiatkám až stovkám rodičom. To samozrejme ale ani zďaleka nie sme na čísle 10 000 a tak sú potrebné ďalšie opatrenia.
Jedným z nich by mohlo byť aj poskytnutie finančného príspevku rodičom, ktorí nemajú miesto v štátnej škôlke a ich finančná situácia im nedovoľuje platiť deťom súkromné škôlky. Týmto opatrením by sme opäť dokázali pomôcť aspoň časti obyvateľstva.
Treťou alternatívnou by malo byť prvoplánové riešenie navýšenia miest formou „výstavby“ kontajnerových materských škôl, ktoré by časovo, územne a ani finančne neboli tak náročné ako budovanie škôlok od základov, ktoré by sa však v konečnom dôsledku malo stať prioritou na najbližšie roky. To si však vyžaduje dlhodobú prípravu. V tomto prípade je už potrebné vypracovať koncepciu rozvoja materských škôl, ktoré by mali vypracovať konkrétne samosprávy za pomoci miest, mestských častí a Štatistického úradu SR. Koncepcia by mala zahŕňať presné čísla a štatistiky pôrodnosti, počtu detí, chýbajúcich a existujúcich miest v škôlkach, vhodné pozemky na výstavbu, či vypracovanie konkrétnych projektov. Taktiež bude potrebné veľké množstvo finančných prostriedkov a samozrejme ľudí, ktorí sú ochotní tento problém riešiť tak, ako sa o to snažíme napríklad aj my v iniciatíve „Škôlka pre Kramáre“, v projekte, ktorého cieľom je vybudovanie štátnej materskej školy namiesto developerského projektu v lokalite Kramáre.
Kľúčovou vecou vo výstavbe nových materských škôl je samozrejme financovanie. V aktuálnom programovom období sa prerozdelilo už 157 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a eurofondov na zvýšenie kapacít materských škôl. Navyše Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie odkleplo ďalších 23 miliónov eur z výzvy na rozšírenie kapacít materských škôl pre samotný Bratislavský kraj. Vicepremiérka Remišová zdôraznila, že ide o podporu nielen obecným škôlkam, ale do výzvy sa môžu zapojiť taktiež súkromní zriaďovatelia, občianske združenia, či dokonca aj cirkev. Ide vôbec o prvú podobnú výzvu, ktorá bola vypísaná z eurofondov.
Konkrétny žiadatelia môžu získať podporu na:
výstavbu nových objektov materských škôl
rozširovanie kapacít existujúcich škôlok prístavbou, nadstavbou, rekonštrukciou či zmenou dispozície objektov
stavebno-technické úpravy existujúcich objektov s cieľom ich prispôsobenia pre potreby MŠ s prvkami inkluzívneho vzdelávania
stavebno-technické úpravy areálov
obstaranie materiálno-technického vybavenia
zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov
Maximálna výška dotácie na jeden projekt je 2,25 – 2,5 milióna eur. Pri rozšírení kapacít je potrebné vytvoriť minimálne 10 nových miest. Pri projekte výstavby novej škôlky je potrebné najskôr požiadať ministerstvo školstva o zaradenie škôlky do siete škôl a školských zariadení. Určite je potrebné vyčerpať každé jedno euro z tejto výzvy.
Ďalším spôsobom financovania môže byť pre obce, mestá a mestské časti komerčný úver, ktorý pri dnešných ešte stále nízkych úrokových sadzbách je v kombinácii s vysokou infláciou výhodnou alternatívou na financovanie podobných projektov. Napríklad mestská časť Bratislava – Nové mesto však úver vo výške viac ako 7 miliónov eur neschválila a tak sa pripravila o možnosť financovania nie len škôlok, ale aj iných projektov potrebných na obnovu občianskej vybavenosti.
Treťou, síce najťažšou cestou financovania, ale zato krásnou a trúfalou myšlienkou je tzv. fundraising, čo je systematická činnosť, ktorej výsledkom je získanie finančných prostriedkov od firiem, nadácií a fyzických osôb na všeobecne prospešnú činnosť a projekty. V praxi to znamená, že napr. obec, alebo v tomto prípade mestská časť zriadi transparentný účet, na ktorý budú pripisované finančné prostriedky od firiem, nádácií alebo jednotlivcov, ktorí majú ochotu v tejto veci pomáhať. Touto cestou sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyberieme aj v našom projekte „Škôlka pre Kramáre“. V poslednom čase sme na túto tému absolvovali viacero rozhovorov so štatutármi veľkých firiem a v prípade pomoci Ukrajinským odídencom by boli firmy a nadácie ochotné financovať aj systémovejšie riešenia, a síce výstavbu nových škôlok.
Možností je aktuálne dosť, miest pre deti málo. Treba procesy čo najviac zjednodušiť, byť kreatívny a v dnešnej bezprecedentnej dobe vysokej inflácie investovať. Investovať do vzdelania. To sa nám určite raz vráti...
Viac o spomínanom projekte novej štátnej škôlky sa dozviete na https://www.skolkaprekramare.sk/
