V dnešnom blogu začnem stroho a nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Graf, ktorý máte možnosť vidieť vo vrchnej časti článku, zverejnil pred časom Štatistický úrad Slovenskej republiky. Budem úprimný, pri pohľade naň som sa zarazil. Každodenné ľudské potreby ako bývanie, voda, elektrika, či potraviny tvoria takmer polovicu výdavkov domácností na Slovensku a nemyslím si, že je to spôsobené márnivosťou nás ľudí. Dôvody sú jasné a spomínam ich takmer v každom blogu. Sled udalostí posledných pár rokov si začína vyberať doslova a do písmena svoju daň.
Potraviny a nealkoholické nápoje
Rast cien potravín v porovnaní s októbrom roku 2021 sa sa zvýšil skoro o 30 percent, čiže sú potraviny, ktoré zdraželi aj o štvrtinu svojej ceny a to za jeden jediný rok. Potraviny boli aktuálne medziročne drahšie o 26,8 %, aj nealkoholické nápoje rástli dvojciferným tempom už štvrtý mesiac. Najzásadnejší vplyv z hľadiska tempa zdražovania a váhy vo výdavkoch domácností malo zvýšenie cien chleba a obilnín, mäsa ako aj mlieka, syrov a vajec, ich ceny sa medziročne posunuli nahor od 27 % do 30 %.
Myslím, že za každého z nás môžem skonštatovať, že to už je naozaj príliš. Koniec koncov to vidíme všetci v každodennom živote. Nákup, za ktorý sme zaplatili pred rokom 30 eur, nás teraz vyjde skoro 40 eur. Celkom značný rozdiel, čo myslíte?
Chlieb za 2 Eurá a rožok o 100% drahší?!
Keby ste mi pred pandémiou povedali, že o dva roky budem kupovať chlieb v priemere za 2 eurá, asi by som sa tomu skôr smial. Veď toľko predsa stojí v severských krajinách ako Fínsko, či Švédsko, ktoré sú ekonomicky úplne niekde inde. V auguste tohto roku bol chlieb na Slovensku štvrtý najdrahší v rámci celej EÚ a povedzme si pravdu, že platy asi nemáme štvrté najvyššie, to skôr naopak. Rožok stál pred pandémiou 6 centov, dnes je to 12, 13, no už som videl aj za 14 centov a naviac mám pocit, že pekári ubrali na gramáži J
Zdražovanie sa však netýka len pečiva. Obrovský nárast zaznamenali aj mlieko a mliečne výrobky, mäso, vajcia a viditeľne aj jedlé tuky ako napr. maslo a rastlinný slnečnicový olej. Až 67% ľudí v prieskumoch uviedlo, že zaznamenali prudké zvýšenie cien potravín a ďalších 25% hovorilo o miernom zdražení. Z prieskumov tiež vyplynulo, že viac ako 600 tisíc občanov si nemôže dovoliť teplý obed každý deň. Je to dlhodobo prehliadaný problém, ktorý pomaly ale isto ústi do toho, že ľudia nebudú mať čo jesť, pretože si to jednoducho nebudú môcť dovoliť.
V PRIEMERE dá štvorčlenná rodina na Slovensku za samotné potraviny 400 Eur mesačne. Ešte raz zdôrazňujem V PRIEMERE, nakoľko sú priepastné rozdiely v príjmoch a ľudia na hranici príjmovej chudoby si nemôžu dovoliť „luxus“ za 400 Eur.
Bývanie a energie
Medziročný rast inflácie v odbore bývania a energie sa pohybuje už štvrtý mesiac nad úrovňou 16%.
Ceny bývania, či už v podobe prenájmu, alebo kúpy nehnuteľnosti rastú raketovým tempom už niekoľko rokov. Aj v tomto sú však obrovské regionálne rozdiely. Len pre zaujímavosť, v Bratislave je cena nájmu v 3 izbovom byte v priemere 919 eur s energiami a predajná cena takéhoto bytu sa pohybuje na úrovni okolo 250 000 – 300 000 eur. Na druhej strane, napríklad v Michalovciach, Vás prenájom „trojizbáku“ vyjde na cca 750 eur a kúpa na asi 150 000. Cenám však zodpovedajú samozrejme aj platy, ale vo všeobecnosti platí, že hlavné mesto je veľmi preceňovanou lokalitou.
Posledných päť mesiacov pod vplyvom približujúcej sa zimnej sezóny v tejto zložke rastú najmä ceny pevných palív, aktuálne sú o 41,5 % vyššie ako pred rokom. Zvýšili sa tiež ceny tepelnej energie na 18,5 %. Imputované nájomné, ktoré je odrazom rastu cien stavebných materiálov, zmiernilo medziročný nárast pod hodnotu 18 %.
Priemerné náklady na život 4-člennej rodiny
Toto je otázka, ktorú je problém zodpovedať presnejšie. Na Slovensku totiž neexistuje štátom zriadená inštitúcia, ktorá by sa zaoberala konkrétne číslami výdavkov rodín, merala hranicu chudoby, robila prieskumy a pomáhala tak štátnym orgánom v boji s chudobou, ale v konečnom dôsledku aj riadnym fungovaním štátu v prospech obyvateľov. Všetky čísla, ktoré zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky sú buď počítané z Európskeho priemeru, alebo sú to odhady merané na minimálnej vzorke obyvateľstva.
Združenie - Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) pripravil na základe údajov Štatistického úradu SR analýzu príjmovej chudoby slovenských domácností.
Z celkového počtu 1.852.062 slovenských domácností má viac ako 21 percent príjem do 500 eur mesačne, polovica do 700 eur mesačne.
Takmer 85 percent slovenských domácností má príjem do 1000 eur mesačne. Z pohľadu počtu všetkých 5.397.540 obyvateľov má 2,6 milióna Slovákov mesačný príjem do 700 eur a 4,5 milióna príjem do 1000 eur mesačne. Takáto domácnosť môže podľa spotrebného koša minúť na energie maximálne 268,12 eur mesačne, na výdaje na domácnosť, energie a vodu a na potraviny 206,11 eura mesačne, čo činí 6,87 eura denne. Na otázku, či je 1000 eur dostačujúcich, poznáme odpoveď myslím všetci...
Najväčšie zdražovanie nás ešte len čaká
Energetická chudoba môže zasiahnuť až 432 tisíc domácností. Od januára je totiž isté, že nás zdražovanie neminie. Naša vláda síce ceny plánuje zastropovať, ale obávam sa, že v spojení so zdražovaním potravín, pohonných hmôt a celkových nákladov na existenciu človeka to nebude dostačujúce. Ľudia si budú musieť hľadať ďalšiu prácu, aby sa uživili, motivácia mladých zakladať rodiny bude prirodzene nízka. Ľudia budú mať strach, že ak by mali rodinu, neuživia ju. Tým pádom to pocíti aj sociálny systém, systém vyplácania dôchodkov, atď.
Je potrebné, aby v tomto období pomáhal štát. Nemôžeme nechať veci v tomto období čisto len na trh, pretože sa nám tu môže pojem chudoba stať často videnou realitou. Či už sa to týka seniorov, viacpočetných, osamelých rodín alebo ďalších slovenských domácností....
