Hovorí sa, že pri deťoch človek vidí ako beží čas a aký je život rýchly. Máme doma prváčika. Je to pekný pocit, no na druhej strane aj trochu zvláštny. Prichádza obdobie života, ktoré má nové pravidlá, úlohy, a bude potrebné pre nás ako rodičov investovať omnoho viac svojho času, energie, ale aj peňazí na to, aby sa z našej dcéry stala jedného dňa šťastná a vzdelaná osoba. V dnešnom blogu sa budeme zaoberať tým jedným, nie až tak nepodstatným slovíčkom ako sa môže zdať, a tým sú peniaze.
Žijeme v dobe vysokej inflácie, ktorú je cítiť na každom kroku. Vôbec by mi nenapadlo, že pre žiaka prvého ročníka základnej školy bude potrebné kúpiť, či zabezpečiť až tak veľa vecí. Zo školy sme dostali zoznam pomôcok potrebných pre prváčika a posledné dva týždne prázdnin sme absolvovali sériu prechádzok hlavne po papiernictvách, ale aj iných obchodoch, aby sme si spravili prieskum a našu dcérku pripravili na jej vôbec prvý školský rok. V jednom z papiernictiev som objavil zoznam pomôcok, ktorý už bol trochu rozsiahlejší a pochopil som, že to nebude zadarmo.
Po nákupoch nastalo „zúčtovanie“...
NÁKUP PRE PRVÁKA
Celkový počet položiek sa rovnal celej stovke, počnúc školskou taškou, cez zošity, ceruzky, vodové farby, až po desiatovú dózu. To všetko potrebuje prváčik. Nie sme odborníci, máme prvé dieťa v škole, a tak neostáva nič iné, len veriť, že celý tento zoznam pomôcok naše dieťa skutočne využije. Čo by sme to boli za rodičia, keby sme neurobili všetko pre to, aby školská taška našej dcéry obsahovala všetko potrebné. Avšak na to, aby sme obsah tašky mohli naplniť sme potrebovali nie len more času, ale tiež nie malú sumu peňazí. Keď som si v prvom prieskume len narýchlo nahádzal na e-shope všetky položky a vyberal z tých stredných a lacnejších, aby som si vytvoril základnú predstavu o konečnej sume, dostal som mierny šok. Výsledná suma na konci dlhého nákupného zoznamu činila 294 eur.
Priatelia, 294 eur za školské potreby pre žiaka prvého ročníka. Keď k tomu prirátame ďalšie náklady či už na obedy, družinu, hygienické potreby, pracovné zošity či veci na telesnú, bez problémov sa dostaneme na sumu 400 eur. A tu sa na chvíľu zastavíme. Zdá sa mi to dosť, obzvlášť v dnešnej dobe. Ako som písal aj v predchádzajúcich blogoch, tlak na rodinný rozpočet výrazne silnie. Či už je to rast úrokových sadzieb a následné navyšovanie splátok hypoték, či leasingov, rast cien potravín, energií...
POMÁHA AJ ŠTÁT
Od roku 2019 dostávajú prváčikovia, teda my rodičia špeciálny príspevok po nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. Ide o navýšenie prídavku na dieťa za mesiac september, ktorý Vám bude vyplatený približne v polovici októbra.
Výška príspevku je 106,33 eur v r. 2022 Nie je to zlé, aj to aspoň trochu pomôže. Na druhej strane je to možno štvrtina z celkových počiatočných nákladov.
Takisto tu máme niektoré samosprávy, či obce, ktoré poskytujú príspevok pre prváčikov na pokrytie výdavkov súvisiacich so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa pri nástupe na povinnú školskú dochádzku. Takýto príspevok má napríklad mestká čast Bratislava Staré mesto, a to vo výške 50 eur, čo je tiež inšpiratívne a milé.
Podľa môjho názoru, ak sa máme baviť o nejakej forme pomoci a podpory rodín, bolo by zo strany štátu určite na mieste, aby sa príspevok pre prváčikov valorizoval, v ideálnom prípade, by pokryl väčšiu časť týchto nákladov. Máme predsa nárok na bezplatné vzdelávanie, ktoré sa žiaľ v praxi až tak príliš neukazuje ako úplne bezplatné.
PREČO JE TO VŠETKO NASTAVENÉ TAKÝMTO SPOSOBOM ?
Druhá otázka znie, prečo musia rodičia kupovať pomôcky pre prvákov, ale aj starších žiakov každý rok?
Bavil som sa s mnohými rodičmi a diskutovali sme na túto tému. Viacerí sme sa zhodli, že by bolo omnoho lepšie, ak by rodičia hradili jednorazový poplatok priamo škole a tá by na oplátku zaobstarala celý tento zoznam základných pomôcok ako zošity, ceruzky, či perá. Nechápem, prečo nevieme toto nastaviť systémovo. Potom keď človek príde do papiernictva tak vidí chaos. Z rodičov sa stávajú nákupcovia položkového zoznamu a ak sú s nimi na nákupe náhodou aj deti tak tie vedia tiež riadne pridať, keď vidia tie desiatky dizajnov s koníkmi, princeznami autíčkami a pod... To je popravde ďalšia vec, ktorá ma trochu zaráža. Bolo by dobré aj pre deti, aby sa nerobili rozdiely. Aby mal každý žiak/študent rovnaké pomôcky a nevznikal by tak priestor na posmešky, urážky, či závistlivosť. V zahraničí, ale aj na niektorých slovenských súkromných školách je bežnou praxou používanie rovnošaty a je to v absolútnom poriadku. Nikto nie je menejcenný, nerobia sa žiadne sociálne rozdiely. Človek ako daňový poplatník, ktorý očakáva nejaký servis od štátu, potom končí v každoročne sa opakujúcom zbytočnom strese. A toto je pritom len ďalšia malá kvapka v Slovenskom mori.
