Vzdelanie je absolútny základ. S touto myšlienkou sa myslím stotožňuje väčšina ľudí. Obzvlášť cenené je to v prípade, ak sa jedná o vzdelávanie v modernej a plne vybavenej škole. Jednou z takých je aj špičková súkromná nemecko- slovenská škola Deutsche schulle na Bratislavských Kramároch. Táto moderná budova ponúka vzdelávanie približne 500 deťom, počnúc materskou školou, cez základnú školu až po gymnázium. To, ako celá budova vyzerá, ako je zariadená, to je niečo, čo človek zvykne vidieť, keď prekročí štátnu hranicu smerom na západ. Financie na vznik a fungovanie školy prišli priamo z Nemecka a preto je aj primárne určená pre deti Nemeckých či Rakúskych občanov, či ľudí pracujúcich pre firmy z týchto krajín. Budovu navštevuje alebo bude navštevovať veľké množstvo detí každý jeden pracovný deň. K tomuto číslu sa ešte vrátim neskôr.
Ako opozitum krásnej, modernej a vybavenej školy, sa teraz pozrieme na problém, ktorý sa s prekvitajúcim developmentom dostal niekam do pozadia. Development je v najlepších rokoch rozkvetu, avšak cesty sú stále rovnaké ako pred 20-timi či 30-timi rokmi. Hovoríme tu o doprave na Kramároch a to konkrétne v spojitosti so spomínanou školou na Bárdošovej ulici. Pri budovaní novej školy sa akosi zabudlo, že takýto objekt dokáže dosť výrazným spôsobom ovplyvniť už tak zlú situáciu s dopravou na Kramároch, hlavne počas rannej dopravnej špičky.
Keď som sa ráno prechádzal po tejto ulici a jej okolí a videl som kolónu áut a lievik, bolo mi jasné, že rodičia týchto detí vozia svoje deti z iných mestských častí až sem. Sám poznám z pracovnej sféry niekoľko rakúskych a nemeckých občanov, ktorých deti navštevujú, alebo budú navštevovať Deutsche schulle a nikto z nich nebýva na Kramároch alebo na Kolibe. Ľudia z okolia Bárdošovej ulice sú preto právom nahnevaní. Či už ide o majiteľov neďalekých domov, vlastníkov garáží, alebo obyvateľov okolitých bytových domov. Hovoríme tu o prírastku cca 200 áut denne v dopravnej špičke a to cca pred 8 hodinou ráno. Keď niekto pozná Kramáre, nemusí byť technik ani inžinier, aby zistil, že takéto zahustenie premávky nezostane bez následkov. Musí byť predsa zachovaná rovnováha medzi vzdelaním detí a pohodlím miestnych obyvateľov. Nech si spytuje svedomie ten, kto zlyhal pri projektovaní, vydávaní súhlasného stanoviska k danej stavbe a jej vplyvu na dopravu okolie... Moja úloha nie je kritizovať. Chcem len upozorniť na vzniknutú problematiku, nájsť riešenie a pomôcť.
Ake sú teda riešenia ?
Na pozvanie starostu Kusého som sa zúčastnil stretnutia obyvateľov, ktorých sa daný problém bezprostredne dotýka. V prvom rade musím povedať, že chápem rozhorčenie obyvateľov, a hnevá to celé aj mňa ako človeka, ktorý tu býva síce len dva roky, ale vnímam to o to intenzívnejšie a z nadhľadom. Treba sa už konečne začať systémovo zamýšľať nad dopravou hneď, ako sa podarí vyriešiť, alebo aspoň zmierniť tento problém. Nie je predsa možné aby stavieb len pribúdalo, a cesty a napojenie zostali rovnaké. Je to ako keby sme stále prikladali do kotla a naivne si mysleli že nevybuchne.
Môj návrh je, aby sme si zobrali príklad zo zahraničia. Podľa môjho názoru, jediné systémové riešenie v tomto prípade je nedovoliť, aby týchto 200 áut vôbec vstúpilo do lokality. Treba nájsť miesto, respektíve záchytné parkovisko, kde bude fungovať niečo, ako systém školského autobusu. V zahraničí to funguje bežne tak, že školský autobus chodí vyzdvihovať deti pred domy a voziť ich do školy. V našom prípade to samozrejme nie je možné, nakoľko Bratislava je veľká a upchatá, ale viem si predstaviť dohodu mestskej časti a školy napr. s Kauflandom na Patrónke, kde by povedzme o 7:40 ráno prišli rodičia na veľké parkovisko, vyložili deti, a tam by ich čakal školský autobus, ktorý by ich hromadne previezol na vyučovanie. Určite by to predstavovalo výrazne menšie zaťaženie dopravy a zachovalo by to rovnováhu medzi vzdelaním a pohodlím miestnych obyvateľov a v neposlednom rade aj rodičov, ktorí by ráno taktiež nestrácali čas v zápche.
Možno by malo zmysel zamyslieť sa aj nad posunutím začiatku vyučovania aspoň o 30 minút. Zaujímavá myšlienka, ktorá ale nerieši základný problém a teda množstvo áut smerujúcich na Kramáre. Takisto rodičia majú svoje pracovné povinnosti a ich pracovný čas nie je hromadne flexibilný, čiže pomohlo by to síce doprave, ale zamestnávatelia by to pravdepodobne neocenili. Každopádne, s touto otázkou chcem osloviť odborníkov a venovať sa jej dlhodobo a koncepčne.
Keď vznikajú takéto škôlky, školy, gymnázia, treba sa tešiť, inšpirovať, ale musí byť jednoznačne zachovaná parita medzi pohodlím obyvateľov a vzdelávaním.
